Na úrovni podnikov vystupuje viazanosť zásob, ktorých udržovanie zahrňuje nielen náklady na nadobudnutie, skladovanie a riziko zastarania zásob, ale i stratu výnosu v súvislosti s inými investičnými možnosťami. Vysoké zásoby materiálu a surovín znižujú riziko, že neočakávaný nedostatok by donútil podnik k obmedzovaniu výroby alebo k použitiu nákladnejších náhradných zásob. Vysoké objednávky výrobných zásob, aj keď vedú k veľkým priemerným zásobám, sú výhodné vtedy, ak podnik môže nakúpiť za nižšie ceny.  Podniky sú tiež ochotné držať vyššie zásoby hotových výrobkov, aby boli schopné uspokojiť a splniť objednávky ihneď. Nadbytočné zásoby neproduktívne viažu peňažné prostriedky. Je žiadúce zachovávať racionálnu rovnováhu medzi nákladmi na udržanie malých a príliš veľkých zásob.

Účinný systém riadenia zásob sa orientuje na optimalizáciu zásob. Ide o optimálnu výšku zásob, kde ako kritérium pre rozhodovanie vystupuje minimalizácia nákladov spojených s ich obstaraním a skladovaním.

Prístup k riadeniu výšky zásob môže byť dvojaký z hľadiska vzťahu k objemu produkcie. Jeden spočíva v tom, že sa stav zásob udržiava na nemennej úrovni a výkyvy v odbyte sa prenášajú do zmien v objeme výroby. Druhý prístup je opačný, úroveň výroby je za určitej obdobie stabilná a stav zásob kolíše podľa optimálneho dopytu. Voľba prístupu závisí od výhodnosti v konkrétnych podmienkach.

Pri optimalizačných prepočtoch výšky zásob sa uplatňuje viacero techník. Najjednoduchším modelom je model stanovenia optimálnej veľkosti dodávky pri spojitej rovnomernej spotrebe, kde sa uplatňuje Harrisov vzorec teórie zásob. Vychádza z analýzy nákladov spojených s hospodárením zásob a z ich správania sa pri zmenách faktorov ktoré ich ovplyvňujú, pričom ide o ich minimalizáciu. K ďalším metódam patria indexová a korelačná metóda, určovanie potreby na základe priemernej výšky zásob a ukazovateľov ich využitia a ďalšie metódy opierajúce sa o teóriu zásob a nevynímajúc stochastické modely.

Finančná analýza v pohľadávkach sleduje ich výšku, ktorá viaže kapitál podniku a tvorí prechodné štádium kolobehu prostriedkov podniku. Ďalej obsahuje a usmerňuje vývoj a štruktúru pohľadávok, podmienky ich vzniku a trvanie, rentabilitu a splácanie. V súčasnej situácií vysokej platobnej neschopnosti podnikov sú potrebné úvahy k rozhodovaniu o výške obchodného úveru a  dobe jeho poskytovania, resp. o možnostiach poskytovania zliav pri promptnom platení zvlášť aktuálne.

Výška pohľadávok je podmienená a závisí od nasledovných skutočností: 

; podmienky predaja,
; forma obchodného úveru,
; dôveryhodnosť a informácie o odberateľovi,
; inkaso pohľadávok a doba inkasa. 

V podmienkach predaja vystupuje  v prvom rade lehota splatnosti dodávky, resp. úveru, možnosť poskytnutia skonta pri promptnom platení, zľava z ceny, tzv. časový diskont. Tu je na mieste úvaha, že predlžovaním lehoty splatnosti obchodného úveru získava podnik viac odberateľov, zvýši sa objem predaja a tým i zisk a zlepší sa konkurenčná schopnosť podniku. Na druhej strane sa zvýši stav pohľadávok a vzrastie potreba dodatočného kapitálu, ktorý je viazaný v pohľadávkach. Treba zvážiť náklady tohoto kapitálu a ušlý zisk, ktorý by priniesol tento investovaný kapitál inde.
Spravidla dodávatelia si úrok z poskytovaného obchodného úveru zaratúvajú do ceny dodávky. U skonta ide o zníženie ceny o úrok za dobu medzi promptným platením a termínom splatením úveru. Navrhujeme tu prepočet nákladov skonta v %; ide o tzv. skryté úročenie vyjadrené vzorcom: