3.2   Nosné etapy finančnej analýzy 

K vymedzeniu nosných otázok finančnej analýzy treba zvýrazniť, že trhová ekonomika vyžaduje uplatňovať v podnikovom riadení nové, trhovým podmienkam a potrebám adekvátne metódy. K týmto patrí ekonomická analýza, ktorej vplyv na úroveň podnikového riadenia je významná, veď sa stáva aktívnym ovplyvňovateľom riadiaceho procesu. Ekonomická analýza tvorí zdroj aktuálnych, objektívnych a komplexných informácií pre vrcholové podnikové vedenie. Zmena postavenia a úloh ekonomickej analýzy nachádza svoj výraz v zmenách obsahových, organizačných i metodických. Pritom analýza musí poskytovať dostatok informácií pre strategické i operatívne riadenie podniku na trhovú orientáciu podniku. Trhová orientácia nachádza svoj prejav v jeho súhrnných výsledkoch, ktoré poskytuje analýza finančnej situácie podniku. Finančná analýza bola v nedávnej minulosti len príveskom ekonomickej analýzy a jej hlavná úloha spočívala v kontrole plnenia povinnosti podniku voči štátnemu rozpočtu.

V trhových podmienkach finančná analýza tvorí východisko poznávania súhrnných výsledkov, ktoré sa odrážajú do finančnej situácie podniku. V tejto sa premieta ekonomická úspešnosť a zároveň výrobnej, inovačnej, komerčnej a ďalších aktivít podniku, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší ekonomický rozvoj podniku.

Súčasne sa analýza zameriava na parciálne výsledky, ktoré umožňujú precíznosť výsledkov i z technicko-ekonomického pohľadu. Tento prístup vníma spätosť techniky a ekonomiky v prebiehajúcich procesoch s ich kvantifikáciou v hodnotovom vyjadrení.

Treba uviesť, že i dnes sa zotrvačnosťou vymedzenie aj obsah finančno-ekonomickej analýzy zužuje v smere finančnej kontroly. Vychádza z pozície pasívneho registra toho, čo sa udialo a už sa nemôže zmeniť, teda konštatuje sa stav. Z nášho poňatia finančno-ekonomická analýza sa musí premeniť na veľmi aktívneho ovplyvňovateľa riadiaceho procesu, ktorý tvorí zdroj komplexných informácií pre rozhodovací proces.

Finančná analýza vychádza z retrospektívy, ktorej úlohou je vysvetliť súčasný stav, analyzovať existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je identifikovať determinujúce činitele, ich charakter, t.j. či pôsobili akceleračne alebo retardačne. Dosiahnutú skutočnosť však nemožno zmeniť.

K nosným otázkam finančnej analýzy patrí: 

; analýza likvidity podniku,
; analýza finančnej štruktúry podniku, 
; analýza aktivity podniku,
; analýza rentability podniku, 
; analýza trhovej hodnoty podniku. 

Analýza likvidity je zameraná na posúdenie schopnosti podniku uhrádzať svoje záväzky. Táto schopnosť je determinovaná predovšetkým štruktúrou aktív, ktoré majú rozdielnu likvidnosť, t.j. speňažiteľnosť alebo rýchlosť, s akou sa jednotlivé položky obežných aktív premenia na peňažné prostriedky. Otázka likvidity je často podceňovaná, lebo stredobodom záujmu väčšiny podnikov býva zisk a rentabilita. To však nestačí, lebo vykázať v účtovnej závierke zisk ešte neznamená nemať problémy s platením. Z toho vyplýva, že vývoj likvidity a zisku môže byť diametrálne odlišný.

Analýza finančnej štruktúry je zameraná na skúmanie a posúdenie finančných zdrojov podniku a ovplyvňovanie ich racionálnej skladby. Primeraný podiel vlastných a cudzích zdrojov svedčí o dobrej podnikovej ekonomike a súčasne ovplyvňuje obchodnú a úverovú dôveryhodnosť podniku.

Analýza aktivity podniku  je orientovaná na skúmanie efektívnosti využitia podnikového majetku, t.j. ako  efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami. Posudzuje sa vzťah majetku i jednotlivých zložiek k dosiahnutým efektom - výkonom. Konkrétne ide o analýzu obratovosti, účinnosti podnikových aktív ako celku.

Analýza rentability podniku prakticky predstavuje analýzu pasív súvahy a predstavuje určitú syntézu predchádzajúcich troch analýz, ktorých výsledky sa premietajú v rentabilite a dávajú komplexný pohľad na činnosť podniku. Spoločným znakom všetkých podnikateľských subjektov je snaha maximalizovať zisk, ale treba zdôrazniť, že maximalizácia zisku nemôže byť chápaná ako maximalizácia rentability celkového kapitálu, ale len ako maximalizácia rentability vlastného kapitálu.

Analýza trhovej hodnoty podniku tvorí určitú súčasť finančnej analýzy, pri ktorej sa uplatňuje pohľad subjektov situovaných v trhovom okolí, ktorí majú záujem o trhovú hodnotu podniku. Tento záujem je motivovaný snahou efektívne investovať voľné finančné zdroje. Na postihnutie toho sa používajú finančné ukazovatele pracujúceho so vstupmi, ktoré sa tvoria na finančnom trhu, ako je napríklad trhová cena akcií.

S nosnými otázkami finančnej analýzy je úzko spätá jej vypovedacia schopnosť. Získané poznatky vypovedajú, že finančná analýza predstavuje prvé kroky k poznaniu základných indikátorov finančnej situácie podniku. K jej rozvinutiu dochádza orientovanou diagnostikáciou so snahou vývoj finančno-ekonomickej situácie podniku predikovať. Je výhodnejšie, keď podnikový manažment vie vývoj predvídať a negatívne tendencie včas korigovať. Diagnóza postavenia podniku a otázky vývoja podniku dávajú nový význam cieľove zameranej finančnej analýzy.

Vypovedaciu schopnosť finančnej analýzy je treba vidieť i v tom, že je účinným prostriedkom pre hodnotenie podniku. Na báze základných údajov z účtovných výkazov je skonštruovaný systém pomerových a rozdielových ukazovateľov, ktorý umožňuje komplexný pohľad na objektívnu finančnú situáciu firmy. Poznanie silných a slabých stránok napomáha manažérom skvalitniť proces rozhodovania o ďalšom smerovaní podniku. 

3.3   Diagnostika vo finančnej analýze   

Prebiehajúce ekonomické procesy a ich zložitosť vyžadujú poznávať a riešiť problémy spojené s ich fungovaním. Postupne sa prekonával rozpor medzi dynamikou poznatkov a zotrvačnosťou praxe a dochádza k prelievaniu prístupov a osvedčených metód z rôznych disciplín do ekonomiky a riadenia. Príkladom toho je aplikácia diagnostiky. Dnes diagnóza vstupuje do rozhodovania manažérov a postupne nachádza svoj výraz v sústave poznatkov usporiadaných do vhodne využiteľných  metód a techník svojráznych už ako diagnostických metód. Ich využívanie nachádza svoje uplatnenie zvlášť v analýze predvídania a korigovania nežiadúcich porúch.

Diagnostika vo svojej náplni sa začína chápať ako samostatná disciplína, ktorá sa zaoberá hodnotením najvýznamnejších vlastností javov a hodnotením úrovne fungovania podniku. Ide o hodnotenie jeho bonity, zisťovaním jeho silných a slabých stránok, identifikáciou problémov a krízových javov, nevyužitých príležitostí a potenciálu.

Doterajší pohľad na diagnostiku sa spája s hospodárskymi rozbormi účelovo zameranými, dnes v spojení tiež s controllingom a auditom s tým, že sa využívajú všeobecné metódy poznávania v analýze. Metodika a technika ich uskutočňovania sa musí prispôsobiť pre každý podnik, musí zodpovedať jeho špecifickým podmienkam a jeho celkovej úrovni.

Pre všetky používané metódy v rozboroch je spoločné, že sú orientované na skúmanie vzťahov, ktoré v systéme vystupujú. Preto pri ich skúmaní vystupuje analýza vo viacerých formách.

Controlling nastupuje do systému riadenia ako nástroj svojrázne metodicky upravený vo forme systému pravidiel. Prešiel novou vlnou vo svojom vývoji, najmä v dôsledku významných ekonomických zmien, ku ktorým došlo v poslednej desiatke rokov. Jeho úlohou je orientácia na dosiahnutie podnikových cieľov, ktorá zabraňuje prekvapeniam, včas signalizuje, upozorňuje na situácie, zvlášť nepriaznivé, ktoré vyžadujú v riadení príslušné opatrenia.

Svojrázne postavenie nadobúda audítorská činnosť, ako indikátor efektívneho konania v podniku. Táto predstavuje nový prístup v preverovaní vedenia účtovníctva, ročných účtovných výkazov, súvahy a výsledovky, ako i rozdelenia zisku podnikov prostredníctvom audítorskej činnosti. Osobitný význam má zisťovanie hospodárskeho výsledku, ktoré bezprostredne súvisí s finančnými a daňovými predpismi.