Zdravotné poistenie

Čo rozumieme pod zdravotným poistením?

Zdravotným poistením podľa zákona č. 273/1994 Z. z. v znení noviel je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť pri predchádzaní chorobe, v prípade choroby, pri predchádzaní úrazu a v prípade úrazu.
Tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie

Zdravotné poistenie je

a) povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len poistenec ) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zdravotná starostlivosť ) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Vznik zdravotného poistenia
Zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

U osôb, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, zdravotné poistenie vzniká:

• dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
• dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky,
• dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
• dňom priznania postavenia utečenca.

Zánik zdravotného poistenia

• úmrtím poistenca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
• dňom skončenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. a),
• dňom zániku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. b),
• dňom skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky alebo dňom zániku postavenia utečenca.

Kto je povinný platiť poistné?

• zamestnanci,
• samostatne zárobkovo činné osoby,
• spolupracujúce osoby,
• zamestnávatelia,
• štát,
• Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

Kto je zamestnancom na účely tohto zákona? Zamestnancami na účely tohto zákona sú:

• osoby v pracovnom pomere,
• osoby v obdobnom pracovnom vzťahu,
• spoločníci spoločností s ručením obmedzeným, členovia družstiev a komanditisti komanditných spoločností, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,
• doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia,
• členovia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, členovia Rozhlasovej rady a členovia Rady Slovenskej televízie,
• členovia štatutárnych orgánov, členovia správnych rád, členovia dozorných rád, členovia kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu,
• ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy.

Kto je zamestnávateľom?

Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba zamestnávajúca inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo plniaca voči zamestnancovi povinnosti zamestnávateľa.

Čo sa rozumie pod oznamovacou povinnosťou zamestnávateľa?

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojich zamestnancov do tej poisťovne, ktorú si vybrali, najneskôr do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a odhlásiť ich v rovnakej lehote odo dňa, keď skončili pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah k nemu. Ak je zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k viacerým zamestnávateľom, majú povinnosť prihlásiť zamestnanca do poisťovne, ktorú si poistenec vybral, všetci zamestnávatelia, pričom platí, že zamestnanec si môže vybrať iba jednu poisťovňu. Prihlásenie a odhlásenie musí byť na jednotnom tlačive, ktoré určí správca centrálneho registra.

Aká je výška poistného u zamestnanca a aká u zamestnávateľa?

Poistné sa platí % sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné je plátca povinný si vypočítať sám. Poistné je 14 % z určeného vymeriavacieho základu. Zamestnanec platí poistné v sume 4 % z vymeriavacieho základu. Zamestnávateľ platí poistné v sume 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, platí za tieto osoby zdravotné poistenie v sume 2,6 %. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie. Základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie je vymeriavací základ. U jednotlivých skupín platiteľov poistného nie je rovnaký.

Čo je vymeriavacím základom zamestnancov?

• príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov,
• príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov preto, že:

- tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo nedosahuje zdaniteľný základ dane, 
- náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov.

Aký je najnižší a najvyšší vymeriavací základ?

Od 1. 1. 2001 je minimálna výška poistného na zdravotné poistenie 3 000 Sk mesačne; ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a mladistvého zamestnanca je to 2 250 Sk mesačne a ak ide o poberateľa plného invalidného dôchodku, a o invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov alebo o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov je to 1 500 Sk mesačne. Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej osoby, ktoré začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcej osoby v kalendárnom roku alebo ktoré prevádzkovali takúto činnosť v predchádzajúcom roku v čase kratšom ako šesť mesiacov, je nimi určená suma. Takto zistený vymeriavací základ sa použije do 30. júna nasledujúceho roku.

Vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom
3 000 Sk. Najvyšší vymeriavací základ je vo výške 32 000 Sk.

Ako je definované rozhodujúce obdobie, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ?

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem. Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku.

Kto realizuje odvod poistného za zamestnanca a zamestnávateľa?

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vypočítava a odvádza poistné zamestnávateľ.

Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca. Poistné sa platí v slovenských korunách na účet príslušnej poisťovne za každý kalendárny mesiac. Poistné sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť na zdravotnom poistení; ak účasť na zdravotnom poistení trvala iba časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.

Kedy je poistné splatné?

Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci.

Sankcie :

1. Poplatok z omeškania
   V prípade, ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Pri zistení uvedených nedostatkov poisťovňou, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
   
   
2. Pokuty
   Za nesplnenie alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom príslušná poisťovňa uloží platiteľom poistného pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo porušenie povinností, za ktoré už pokuta bola uložená, až do výšky 500 000 Sk za každé nesplnenie alebo porušenie povinnosti. Za nesplnenie povinnosti uloženej poistencovi v (poistenec pri zmene poisťovne je povinný do 8 dní odovzdať preukaz poistenca tej poisťovni, ktorá ho vydala) môže príslušná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu až do výšky 100 Sk.
   
   
3. Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
   Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, príslušná poisťovňa mu predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti do výšky 100 Sk za každý kalendárny deň omeškania a za každého zamestnanca. To platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili túto povinnosť. Príslušná poisťovňa predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platobným výmerom.

Účelom individuálneho zdravotného poistenia je:

• umožniť poistenému skontrolovať svoj zdravotný stav cestou preventívnych prehliadok,
• zlepšiť úroveň a dostupnosť ambulantnej starostlivosti,
• zvýšiť štandard nemocnicou poskytovaných služieb počas hospitalizácie,
• napomôcť pri zmiernení dopadu narastajúcich individuálnych nákladov na zdravotnú starostlivosť.