Mzda - cena práce, odmena za vykonanú prácu

• predstavuje spotrebu živej práce
• výška závisí od množstva a kvality práce
• výška závisí od dopytu a ponuky

Funkcie mzdy

1. ekonomická
   a) národohospodárska = makroekonomická - mzda je inflačný faktor. Preto sa musí sledovať vzťah medzi rastom produktivity práce a rastom miezd. Produktivita práce by mala rásť rýchlejšie ako mzdy. Tým sa zabezpečuje tovarovo-peňažná rovnováha. Štát zasahuje do mzdovej oblasti len v organizáciách, ktoré riadi (rozpočtové, príspevkové) = štátna regulácia miezd
   b) podnikovohospodárska = mikroekonomická
   I. nákladová - mzdové náklady - znižovanie
   II. motivačná = stimulačná - podnecuje pracovníkov k vyššiemu výkonu
2. sociálna - zabezpečiť pracovníkom určitú životnú úroveň

Forma mzdy

• peňažná
• naturálna
• kombinovaná

Pojmy:
Nominálna mzda = mzda, ktorú pracovník dostane
Reálna mzda = množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže za mzdu kúpiť (ovplyvnená cenou tovarov a služieb)
Mzdová diferenciácia - rozlišovanie výšky miezd podľa rôznych kritérií (vzdelanie, prax, množstvo, kvalita a zložitosť práce)
Mzdová nivelizácia - rovnostárstvo v odmeňovaní = všetci rovnaké mzdy

Pri tvorbe mzdových prostriedkov musí podnik zohľadňovať
a) zásahy štátu do mzdovej oblasti (zákon o mzde, vládne nariadenia) = štátna regulácia miezd - pri určitom tempe inflácie musí byť zabezpečená valorizácia miezd
b) kolektívne vyjednávanie - základná forma utvárania miezd v trhovej ekonomike, prebiehana troch úrovniach:

1. kolektívne vyjednávanie na centrálnej úrovni = tripartitné (vláda, konfederácia odborových zväzov a zväzy zamestnávateľov) - výsledkom je generálna dohoda (politický dokument, ktorý rieši otázky mzdovej a sociálnej politiky
2. kolektívne vyjednávanie na odvetvovej úrovni - napr. v odvetví školstva zamestnancov zastupuje odborový zväz pracovníkov školstva a zamestnávateľa ministerstvo školstva - výsledkom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa
3. kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni - rokuje vedenie podniku s odborovými organizáciami - výsledkom je podniková kolektívna zmluva
   c) ekonomická situácia podniku

predmetom kolektívnej zmluvy sú: pracovné podmienky, mzdové otázky (príplatky, odmeny), sociálne otázky (tvorba a čerpanie sociálneho fondu), riešenie sporov pri nespokojnosti s určitými otázkami
spory sa môžu riešiť:
a) rozhodcom (sprostredkovateľ)
b) krajným spôsobom je štrajk (oznámiť 3 dni vopred - dôvod, začiatok, ciele, menný zoznam účastníkov štrajku a zástupcov štrajkového výboru) alebo výluka (úplné alebo čiastočné zastavenie výroby, 3 dni vopred - dôvod, cieľ, mená zamestnancov)

Zásahy štátu v mzdovej oblasti

• štátna regulácia miezd, sociálne zákonodarstvo, minimálne mzdové tarify
• vydáva zákony (Zákon o mzde, Zákonník práce, Zákon o zamestnanosti, Zákon o kolektívnom vyjednávaní, Zákon o odvode dane z príjmu, Zákon o zdravotnom a sociálnom poistení, ...)
• zriaďuje Úrady práce - hlásia sa tu pracovníci, ktorí nenašli zodpovedajúce pracovné uplatnenie a chcú:

a) dostávať podporu v nezamestnanosti
b) získať pracovné miest

• zisťujú voľné pracovné miesta u zamestnávateľov a tieto potom ponúkajú uchádzačom
• zabezpečujú rekvalifikáciu pracovníkom podľa požiadaviek zamestnávateľov

Zákon o mzde

• netýka sa rozpočtových a príspevkových organizácií
• upravuje peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu
• z-ľ musí platiť min. mzdu
• príplatky
  a) práca nadčas - náhradné voľno alebo25 % (z priemernej mzdy za predchádzajúci štvrťrok)
  b) práca vo sviatok - náhradné voľno alebo 50 %
  c) za prácu v sťažených pracovných podmienkach
• mzda sa vypláca mesačne pozadu, v pracovnom čase a na pracovisku
• zrážky zo mzdy - DzP, fondy, súdom určené a ďalšie (so súhl. pracovníka - sporenie, poistné, pôžičky,...)

Vládne nariadenie - určuje minimálne mzdové tarify odstupňované podľa zložitosti a namáhavosti práce do dvanástich tarifných stupňov

Pri tvorbe individuálnych miezd, by sa mala uplatňovať zásada spravodlivosti, t. j. mzda by mala odrážať zložitosť práce a mala by zodpovedať skutočnému výkonu pracovníka. Tento princíp zabezpečuje v praxi mzdová sústava

Mzdová sústava - súhrn pravidiel a nástrojov používaných pri určovaní individuálnej mzdy pracovníka

obsahuje:

1. katalóg prác
2. mzdové stupnice, tarifné stupne a mzdové tarify
3. formy miezd
   a) základné
   b) doplnkové

Katalóg prác - zoznam prác (zvlášť pre robotníkov a zvlášť pre THP)

• názov povolania
• zaradenie do tarifného stupňa (podľa náročnosti práce)
• kvalifikačné požiadavky (vzdelanie, prax)
• popis pracovných činností

Mzdová tarifa

• hodinový zárobok robotníka v určitom tarifnom stupni
• mesačný plat THP v určitom tarifnom stupni

Mzdová stupnica - usporiadanie miezd mzdových taríf do prvého až po dvanásty stupeň

Tarifný stupeň - zaradenie práce podľa namáhavosti, zložitosti, náročnosti práce

Formy miezd

1. základné
   a) časová mzda = počet odpracovaných hodín * mzdová tarifa (používa sa tam, kde sa práca nedá normovať, teda stanoviť výkon sa 1 hodinu)
   
   b) úkolová mzda
   stanovenie výkonovej normy (výkonová norma času 20 min/ks, výkonová norma množstva 3 ks/h)
   počet vyrobených kusov
   mzdová tarifa
   
   Sadzba za 1 ks = mzdová tarifa / výkonová norma množstva
   Sadzba za 1 ks = mzdová tarifa / 60 * výkonová norma času
   
   Úkolová mzda = sadzba za 1 ks * počet vyrobených ks
   
   c) podielová mzda - pracovníci odmeňovaný % z dosiahnutých tržieb, nevyskytuje sa v čistých prípadoch, ale v kombinácii s časovou alebo úkolovou mzdou
2. doplnkové
   a) prémie - vyplácajú sa za splnenie prémiového ukazovateľa, ich vyplácanie upravuje prémiový poriadok (počet výrobkov, kvalita, úspora pohonných hmôt, plnenie plánu)
   b) odmeny - vyplácané za mimoriadne pracovné výsledky
   c) príplatky ku mzde - za rôzne činnosti (práca vo sviatok, nadčasy, sťažené pracovné podmienky, práca vo výškach, za poludňajšie a nočné zmeny, ...)
   d) náhrada mzdy - dovolenky, prestoje
   e) podiely na hospodárskom výsledku = 13. plat - ak podnik dobre hospodári, vypláca podiel na zisku

Štruktúra mzdy:

základná mzda
+ prémie, odmeny, osobné ohodnotenie
+ príplatky, náhrady
+ podiely na hospodárskom výsledku

hrubá mzda
- 12 % do fondov
- daň z príjmov

čistá mzda
- preddavok
- zrážky
+ rodinné prídavky
+ dávky nemocenského poistenia

mzda na vyúčtovanie

Normovanie spotreby živej práce

• výkonové normy
  a) času = čas na 1 výrobok
  b) množstva = výkon za časový jednotku
• normy obsluhy
  a) počet strojov na 1 pracovníka
  b) koľko pracovníkov na 1 stroj

Význam

• podklad pre plánovanie počtu pracovníkov
• podklad pre odmeňovanie (úkolová mzda)

Metódy stanovenie noriem

1. Rozborové
   urobí sa rozbor operácie - rozdelí s na úkony
   na jednotlivé úkony sa rozdelí čas
   stanovíme normu
   a) rozborovo-výpočtové - čas jednotlivých úkonom je stanovený v zborníku normatívov časov a výkonová norma sa stanoví výpočtom
   b) rozborovo-prieskumné - čas trvania úkonov sa meria stopkami priamo na pracovisku - operácia sa rozdelí na úkony, dĺžka trvania úkonov sa meria opakovanie niekoľkokrát, vypočítame priemerný čas na jednotlivé úkony a stanovíme normu
2. Snímok pracovného dňa
   1 pozorovateľ skúma 1 pracovníka, zaznamenáva jednotlivé činnosti a priebežný čas, potom spracuje výsledky (určí skutočnú bilanciu pracovného času, normovanú bilanciu pracovného času, vypočíta % zamestnanosti a % strát)
3. Sumárne metódy
   odhadom
   štatistické metódy

Produktivita práce
vyjadruje účinnosť živej práce, resp. jej efektívnosť, ktorá je meraná množstvom výrobkov za jednotku času
a) priamo - označujeme v = množstvo výrobkov / čas
b) nepriamo - ukazovateľ pracnosti - čas potrebný na výrobu jedného výrobku
môže sa vyčísľovať v jednotkách:
c) naturálne
d) peňažné
e) dohovorené
zvyšovanie produktivity práce
a) zavádzanie vedecko-technických poznatkov do praxe
b) zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov
c) hmotná zainteresovanost (motivácia)
d) metódy riadenia = organizácia práce

Mzdové doklady

• mzdy sa vypočítajú mesačne na základe prvotných záznamov o práci (evidencia dochádzky, kontrolný lístok, pracovný lístok, úkolový lístok, dovolenkový lístok, súpiska práce a miezd a iné)
• mzdy sa zúčtujú na konci mesiaca na základe zúčtovacej a výplatnej listiny - obsahuje meno zamestnanca, odpracované dni a hodiny, nedopracované dni a hodiny podľa príčin, jednotlivé zložky mzdy, hrubú mzdu, poistné sociálneho zabezpečenia, daň z príjmov, čistú mzdu, dávky nemocenského poistenia, prídavky na deti, zrážky (preddavok na mzdu, sporenie, pôžičky, ...) a sumu na výplatu = vyúčtovanie mzdy

Daň z príjmov zamestnancov
zahŕňa:
a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
c) prímy z kapitálového majetku
d) príjmy z prenájmu
e) ostatné

• základom je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkov v kalendárnom roku presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
• základ sa znižuje o odpočitateľné položky

1. Sk 21 000 na daňovníka
2. Sk 9 000 na dieťa (max. 4 ks)
3. Sk 12 000 na manžela, ak jeho príjmy nepresahujú Sk 21 000
4. Sk 6 000 na čiastočnú invaliditu
5. atď.

• mzda sa zdaňuje progresívne podľa zákona
• mesačne platí preddavky - v prípade, že vyúčtovanie ročnej povinnosti DzP je nižšie ako platené preddavky, musí sa pracovníkovi vrátiť rozdiel najneskôr v marcovej výplate