|
|
| |
Odmeňovanie zamestnancov
Mzda - cena práce, odmena za vykonanú prácu - predstavuje spotrebu živej práce
- výška závisí od množstva a kvality práce
- výška závisí od dopytu a ponuky
Funkcie mzdy - ekonomická
a) národohospodárska = makroekonomická - mzda je inflačný faktor. Preto sa musí sledovať vzťah medzi rastom produktivity práce a rastom miezd. Produktivita práce by mala rásť rýchlejšie ako mzdy. Tým sa zabezpečuje tovarovo-peňažná rovnováha. Štát zasahuje do mzdovej oblasti len v organizáciách, ktoré riadi (rozpočtové, príspevkové) = štátna regulácia miezd
b) podnikovohospodárska = mikroekonomická
I. nákladová - mzdové náklady - znižovanie
II. motivačná = stimulačná - podnecuje pracovníkov k vyššiemu výkonu - sociálna - zabezpečiť pracovníkom určitú životnú úroveň
Forma mzdy - peňažná
- naturálna
- kombinovaná
Pojmy:
Nominálna mzda = mzda, ktorú pracovník dostane
Reálna mzda = množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže za mzdu kúpiť (ovplyvnená cenou tovarov a služieb)
Mzdová diferenciácia - rozlišovanie výšky miezd podľa rôznych kritérií (vzdelanie, prax, množstvo, kvalita a zložitosť práce)
Mzdová nivelizácia - rovnostárstvo v odmeňovaní = všetci rovnaké mzdy
Pri tvorbe mzdových prostriedkov musí podnik zohľadňovať
a) zásahy štátu do mzdovej oblasti (zákon o mzde, vládne nariadenia) = štátna regulácia miezd - pri určitom tempe inflácie musí byť zabezpečená valorizácia miezd
b) kolektívne vyjednávanie - základná forma utvárania miezd v trhovej ekonomike, prebiehana troch úrovniach: - kolektívne vyjednávanie na centrálnej úrovni = tripartitné (vláda, konfederácia odborových zväzov a zväzy zamestnávateľov) - výsledkom je generálna dohoda (politický dokument, ktorý rieši otázky mzdovej a sociálnej politiky
- kolektívne vyjednávanie na odvetvovej úrovni - napr. v odvetví školstva zamestnancov zastupuje odborový zväz pracovníkov školstva a zamestnávateľa ministerstvo školstva - výsledkom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa
- kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni - rokuje vedenie podniku s odborovými organizáciami - výsledkom je podniková kolektívna zmluva
c) ekonomická situácia podniku
predmetom kolektívnej zmluvy sú: pracovné podmienky, mzdové otázky (príplatky, odmeny), sociálne otázky (tvorba a čerpanie sociálneho fondu), riešenie sporov pri nespokojnosti s určitými otázkami
spory sa môžu riešiť:
a) rozhodcom (sprostredkovateľ)
b) krajným spôsobom je štrajk (oznámiť 3 dni vopred - dôvod, začiatok, ciele, menný zoznam účastníkov štrajku a zástupcov štrajkového výboru) alebo výluka (úplné alebo čiastočné zastavenie výroby, 3 dni vopred - dôvod, cieľ, mená zamestnancov)
Zásahy štátu v mzdovej oblasti - štátna regulácia miezd, sociálne zákonodarstvo, minimálne mzdové tarify
- vydáva zákony (Zákon o mzde, Zákonník práce, Zákon o zamestnanosti, Zákon o kolektívnom vyjednávaní, Zákon o odvode dane z príjmu, Zákon o zdravotnom a sociálnom poistení, ...)
- zriaďuje Úrady práce - hlásia sa tu pracovníci, ktorí nenašli zodpovedajúce pracovné uplatnenie a chcú:
a) dostávať podporu v nezamestnanosti
b) získať pracovné miest - zisťujú voľné pracovné miesta u zamestnávateľov a tieto potom ponúkajú uchádzačom
- zabezpečujú rekvalifikáciu pracovníkom podľa požiadaviek zamestnávateľov
Zákon o mzde - netýka sa rozpočtových a príspevkových organizácií
- upravuje peňažné plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu
- z-ľ musí platiť min. mzdu
- príplatky
a) práca nadčas - náhradné voľno alebo25 % (z priemernej mzdy za predchádzajúci štvrťrok)
b) práca vo sviatok - náhradné voľno alebo 50 %
c) za prácu v sťažených pracovných podmienkach - mzda sa vypláca mesačne pozadu, v pracovnom čase a na pracovisku
- zrážky zo mzdy - DzP, fondy, súdom určené a ďalšie (so súhl. pracovníka - sporenie, poistné, pôžičky,...)
Vládne nariadenie - určuje minimálne mzdové tarify odstupňované podľa zložitosti a namáhavosti práce do dvanástich tarifných stupňov
Pri tvorbe individuálnych miezd, by sa mala uplatňovať zásada spravodlivosti, t. j. mzda by mala odrážať zložitosť práce a mala by zodpovedať skutočnému výkonu pracovníka. Tento princíp zabezpečuje v praxi mzdová sústava
Mzdová sústava - súhrn pravidiel a nástrojov používaných pri určovaní individuálnej mzdy pracovníka obsahuje: - katalóg prác
- mzdové stupnice, tarifné stupne a mzdové tarify
- formy miezd
a) základné
b) doplnkové
Katalóg prác - zoznam prác (zvlášť pre robotníkov a zvlášť pre THP) - názov povolania
- zaradenie do tarifného stupňa (podľa náročnosti práce)
- kvalifikačné požiadavky (vzdelanie, prax)
- popis pracovných činností
Mzdová tarifa - hodinový zárobok robotníka v určitom tarifnom stupni
- mesačný plat THP v určitom tarifnom stupni
Mzdová stupnica - usporiadanie miezd mzdových taríf do prvého až po dvanásty stupeň
Tarifný stupeň - zaradenie práce podľa namáhavosti, zložitosti, náročnosti práce
Formy miezd - základné
a) časová mzda = počet odpracovaných hodín * mzdová tarifa (používa sa tam, kde sa práca nedá normovať, teda stanoviť výkon sa 1 hodinu)
b) úkolová mzda
stanovenie výkonovej normy (výkonová norma času 20 min/ks, výkonová norma množstva 3 ks/h)
počet vyrobených kusov
mzdová tarifa
Sadzba za 1 ks = mzdová tarifa / výkonová norma množstva
Sadzba za 1 ks = mzdová tarifa / 60 * výkonová norma času
Úkolová mzda = sadzba za 1 ks * počet vyrobených ks
c) podielová mzda - pracovníci odmeňovaný % z dosiahnutých tržieb, nevyskytuje sa v čistých prípadoch, ale v kombinácii s časovou alebo úkolovou mzdou - doplnkové
a) prémie - vyplácajú sa za splnenie prémiového ukazovateľa, ich vyplácanie upravuje prémiový poriadok (počet výrobkov, kvalita, úspora pohonných hmôt, plnenie plánu)
b) odmeny - vyplácané za mimoriadne pracovné výsledky
c) príplatky ku mzde - za rôzne činnosti (práca vo sviatok, nadčasy, sťažené pracovné podmienky, práca vo výškach, za poludňajšie a nočné zmeny, ...)
d) náhrada mzdy - dovolenky, prestoje
e) podiely na hospodárskom výsledku = 13. plat - ak podnik dobre hospodári, vypláca podiel na zisku
Štruktúra mzdy:
základná mzda
+ prémie, odmeny, osobné ohodnotenie
+ príplatky, náhrady
+ podiely na hospodárskom výsledku
hrubá mzda
- 12 % do fondov
- daň z príjmov
čistá mzda
- preddavok
- zrážky
+ rodinné prídavky
+ dávky nemocenského poistenia
mzda na vyúčtovanie
Normovanie spotreby živej práce - výkonové normy
a) času = čas na 1 výrobok
b) množstva = výkon za časový jednotku - normy obsluhy
a) počet strojov na 1 pracovníka
b) koľko pracovníkov na 1 stroj
Význam - podklad pre plánovanie počtu pracovníkov
- podklad pre odmeňovanie (úkolová mzda)
Metódy stanovenie noriem - Rozborové
urobí sa rozbor operácie - rozdelí s na úkony
na jednotlivé úkony sa rozdelí čas
stanovíme normu
a) rozborovo-výpočtové - čas jednotlivých úkonom je stanovený v zborníku normatívov časov a výkonová norma sa stanoví výpočtom
b) rozborovo-prieskumné - čas trvania úkonov sa meria stopkami priamo na pracovisku - operácia sa rozdelí na úkony, dĺžka trvania úkonov sa meria opakovanie niekoľkokrát, vypočítame priemerný čas na jednotlivé úkony a stanovíme normu - Snímok pracovného dňa
1 pozorovateľ skúma 1 pracovníka, zaznamenáva jednotlivé činnosti a priebežný čas, potom spracuje výsledky (určí skutočnú bilanciu pracovného času, normovanú bilanciu pracovného času, vypočíta % zamestnanosti a % strát) - Sumárne metódy
odhadom
štatistické metódy
Produktivita práce
vyjadruje účinnosť živej práce, resp. jej efektívnosť, ktorá je meraná množstvom výrobkov za jednotku času
a) priamo - označujeme v = množstvo výrobkov / čas
b) nepriamo - ukazovateľ pracnosti - čas potrebný na výrobu jedného výrobku
môže sa vyčísľovať v jednotkách:
c) naturálne
d) peňažné
e) dohovorené
zvyšovanie produktivity práce
a) zavádzanie vedecko-technických poznatkov do praxe
b) zvyšovanie kvalifikovanosti pracovníkov
c) hmotná zainteresovanost (motivácia)
d) metódy riadenia = organizácia práce
Mzdové doklady - mzdy sa vypočítajú mesačne na základe prvotných záznamov o práci (evidencia dochádzky, kontrolný lístok, pracovný lístok, úkolový lístok, dovolenkový lístok, súpiska práce a miezd a iné)
- mzdy sa zúčtujú na konci mesiaca na základe zúčtovacej a výplatnej listiny - obsahuje meno zamestnanca, odpracované dni a hodiny, nedopracované dni a hodiny podľa príčin, jednotlivé zložky mzdy, hrubú mzdu, poistné sociálneho zabezpečenia, daň z príjmov, čistú mzdu, dávky nemocenského poistenia, prídavky na deti, zrážky (preddavok na mzdu, sporenie, pôžičky, ...) a sumu na výplatu = vyúčtovanie mzdy
Daň z príjmov zamestnancov
zahŕňa:
a) príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
b) príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
c) prímy z kapitálového majetku
d) príjmy z prenájmu
e) ostatné - základom je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkov v kalendárnom roku presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
- základ sa znižuje o odpočitateľné položky
- Sk 21 000 na daňovníka
- Sk 9 000 na dieťa (max. 4 ks)
- Sk 12 000 na manžela, ak jeho príjmy nepresahujú Sk 21 000
- Sk 6 000 na čiastočnú invaliditu
- atď.
- mzda sa zdaňuje progresívne podľa zákona
- mesačne platí preddavky - v prípade, že vyúčtovanie ročnej povinnosti DzP je nižšie ako platené preddavky, musí sa pracovníkovi vrátiť rozdiel najneskôr v marcovej výplate
|
|
