Hlavné znaky obežného majetku:

1. Vo výrobnom procese sa spotrebuje naraz a jednorázovo.
2. Nazývame ho prostriedkami jednorázovej spotreby
3. Svoju hodnotu prenáša do hodnoty hotových výrobkov naraz a jednorázovo.
4. V opakovanom výrobnom procese musíme obežný majetok nahradiť novým majetkom.

Štruktúra obežného majetku:

1. Zásoby :

a. materiál
- základný materiál
- pohonné hmoty
- mazadlá
- náterové hmoty
- obaly ( s cenou do 10 000 Sk a doba používania do 1 roka )
- náhradné diely

b. zásoby hotových výrobkov a polovýrobkov, ktoré sú určené na výrobu

c. zásoby tovaru

2. Krátkodobý finančný majetok:

Je to majetok finančného charakteru a patria sem:

- peniaze v pokladni
- peniaze na bežnom účte – v banke
- cenné papiere, majetkové cenné papiere, ktoré má podnik k dispozícií po dobu 1 – ho roka
- úverové cenné papiere – dlhopisy, obligácie, zmenky

3.Pohľadávky:

-pohľadávka na odberateľov, voči colným a daňovým orgánom

4.Skladové hospodárstvo:

Úlohy:

- príprava skladu
- prevzatie materiálu na sklad
- skladovanie
- príprava materiálu na výdaj
- výdaj materiálu zo skladu

Sklad je priestor, kde sú zásoby uložené, udržiavané a kde sa s nimi manipuluje. Základnou úlohou je plynulé zásobovanie výroby alebo predajne.

Členenie skladov:

1. kryté
2. polodkryté
3. nekryté

Tieto sklady tvoria súčasť skladového hospodárstva a nazývajú sa zásobovacie sklady.

Príjem materiálu na sklad:

- pred prevzatím materiálov do skladov musíme uskutočniť kvalitatívnu a kvantitatívnu kontrolu: touto kontrolou zistíme, či dodávateľ alebo prepravná spoločnosť/organizácia splnili dohodnuté dodacie podmienky. Kontrolujeme neporušenosť obalov, hmotnosť, množstvo a kompletnosť zásielky. Zistené nedostatky pri príjme materiálu treba zaznamenať do zápisnice, ktorá je podkladom prípadnej reklamácie. Príjem materiálu sa uskutočňuje na základe príjemky. Za skladové hospodárstvo zodpovedá hmotne osoba – skladník, ktorí vedie podrobnú evidenciu na skladových kartách.

Výdaj materiálu zo skladu:

- každý výklad zo skladu sa musí evidovať na základe žiadanky na vydaný materiál alebo výdajky materiálu. Výdajom materiálu do výroby sa končí skladovanie v zásobovacích skladoch.

Podľa toho, kde sa zásoby nachádzajú delíme na:

1. Zásoby vo výrobných podnikoch
2. Zásoby vo veľkoskladoch
3. Zásoby v predajni
4. Tovar na ceste

Podľa účelu sa zásoby delia na:

1. bežné
2. Sezónne
3. rezervné zásoby

Obrátka zásob:

Preto že v zásobách sú viazané veľké finančné prostriedky musíme stanoviť správnu výšku zásob a rýchlosť obratu zásob.

Rýchlosť obratu zásob sa vyjadruje:

1. v dňoch – na koľko dní postačí zásoba tovaru kryť priemerný predaj
2. počtom obrátok zásob – ktorá vyjadruje , koľko krát za rok sa obrátia celkové zásoby tovaru

Najrýchlejšiu obrátku majú výrobky dennej a nevyhnutnej potreby, tovar podliehajúci skaze, a nedostatkový tovar.

Ukazovatele výpočtu obratu zásob: Obrat tovaru na sklade = použitý tovar
                                                    Priemerný stav zásob = začiatočný stav zásob + konečný stav
                                                    Skladová obrátka (v dňoch) = 365. obrátka

Všetky číselné ukazovatele sa môžu vypočítať:

- v množstvách alebo hodnote
- za celý sklad alebo pre tovarové skupiny

Význam obrátky zásob:

Čím väčšia je obrátka, alebo čím kratšia je doba obrátky, tým nižší je stav zásob, tým sú nižšie náklady na skladovanie, nižšie náklady na údržbu a nižšie riziko znehodnotenia, strát, módnych zmien a cenového poklesu.

Pohľadávky a záväzky:

Pohľadávky – vyplývajú z obchodných vzťahov, t. j. pohľadávka voči odberateľom za predajné a dosial nezaplatené výrobky, práce a služby.

Môžu byť:

- krátkodobé ( splatené do 1 – ho roka )
- dlhodobé ( splatené nad 1 rok )

Záväzky – z časového hľadiska sa delia na :

- krátkodobé
- dlhodobé

Ide o záväzky vyplývakúce z obchodných vzťahov, záväzky voči dodávateľom, daňovým úradom, sociálnym zabezpečeniam, zúčtovanie so zamestnancami.