Zásobovacia činnosť

Zásobovacia činnosť podniku zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces
Predmet obstarávania v zásobovacej činnosti sa diferencuje podľa typu podniku:

1.vstupné materiály

– sú také, ktoré sa zúčastňujú na podnikovom transformačnom procese. Rozlišujeme:

a)výrobkové materiály – ktoré sa stávajú súčasťou výrobku a možno ich ďalej členiť na základný materiál (tvorí hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál (dotvára výrobok, napr. farba)
b)technologické materiály – (označujú sa aj ako podnikové prevádzkové materiály, napr. vykurovacie oleje, mazadlá, nástroje, náradie, baliaci materiál)

2.polovýrobky

– sú také predmety obstarávania, ktoré sa určitým spôsobom podieľajú na kompletizácii výrobku, produkovaného vo vlastnom výrobnom procese. Môže ísť o rôzne medziprodukty kompletizačnej časti, konštrukčné dielce a pod.

3.obchodné tovary

– nepodieľajú sa na kompletizácií vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja

Zásobovacie činnosti môžeme rozdeliť do určitých skupín činnosti:

1.plánovanie zásob materiálu
2.nákupná činnosť
3.skladovanie materiálových zásob
4.riadenie zásob

Organizácia zásobovania

S organizáciou zásobovania súvisí problém spôsobov obstarávania materiálu. To znamená ako sa realizujú dodávky. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné spôsoby obstarávania:

1.obstarávanie do zásob – je to obstaranie na sklad
2.bezskladové obstarávanie – nakupované materiály sa neskladujú, ale zadávajú sa priamo do výroby
3.náhodné obstarávanie – rieši dodávku materiálu až bezprostredne po vzniku potreby. Uplatňuje sa pri zákazkovej výrobe.

Nákupná politika

Realizuje sa prostredníctvom prvkov nákupnej politiky. Tieto určujú konkrétny postup podniku pri realizácií nákupu materiálu. Tieto prvky možno rozdeliť do troch skupín:

1.nákupná politika súvisiaca s predmetom nákupu:

-politika množstva – je to postup podniku pre realizácií je to rozhodovanie o tom či sa požadované množstvo materiálu realizuje ako jedna dodávka alebo dodávky viaceré
-politika kvality – podnik si sám stanovuje kvalitatívne parametre nákupného materiálu
-cenová politika – podnik sa usiluje nakúpiť materiál cenovo najvýhodnejšie

2.prvky nákupnej politiky súvisiace so zdrojom nákupu

-spôsob dodávania – je to v podstate rozhodovanie o voľbe priameho alebo nepriameho (sprostredkovaného) nákupu
-počet dodávateľov – čim je väčší počet potenciálnych dodávateľov, tým je obstarávacie riziko menšie
-priestorové rozloženie dodávateľov – vyplýva najmä na cieľ minimalizácie prepravných nákladov

3.prvky nákupnej politiky spojené s tvorbou podmienok nákupu

-či sa rozhodne pre dlhodobé alebo krátkodobé vzťahy s jednotlivými dodávateľmi
-či si vytvoríme vlastné orgány nákupnej politiky alebo použijeme služby cudzích nákupných organizácií
-či sa združíme s inými nákupcami v určitej podobe spolupráce pri nákupe