-vznikol z angl. slova manage – viesť, riadiť
-pojem sa objavil v druhej polovici 19. storočia v USA, v súvislosti s novou disciplínou, kt. sa zaoberala riadením podnikov
-pôvodné chápanie: umenie riadiť podnikovú činnosť
-neskoršie chápanie: umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku

-vystupuje v 3 zákl. disciplínach:

1.mkm ako proces-napr. proces riadenia podniku, prevádzky..
                           -vyjadruje vzájomnú previazanosť funkcií-plánovanie, organizovanie, vedenie, kontrola
                           -ide o praktickú činnosť manažérov /stanov. cieľov, koordinujú činnosť, zapájajú do nej ľudí, kontrola cieľov.../
2.mkm ako profesia-napr. vrcholoví manažéri podniku, prevádzky, majstri, vedúci odd.
3.mkm ako vedná disciplína-odvodený od teórie, kt. sa sústreďuje na zdokonaľovanie prístupov, nástrojov a metód, ktoré zabezpečuje riadenie org. -manažment sa venuje všeobecným otázkam, v rámci vednej disciplíny existujú vedné odbory, kt. sa zaoberajú špec. problémami /financií, ľud, zdrojov/

Americký manažment

-prudký rozvoj zaznamenali po 2. sv.v.
-do rozvoja sa zapojili okrem USA aj Európa a Japonsko
-nové krajiny prispeli k rastu manažmentu, k úspešnosti ekonomík
-po 2 sv.v. sa rozvinuli tieto smery:

a)kvantitatívne

-vychádzali z uplatňovania vo vojenstve
-uplatňovali sa operačné výskumy
-vytvorili sa podmienky na vytváranie nových metód a prístupov v civilnej oblasti
-zamerané na zdokonaľovanie rozhodovacích procesov

b)integračné

-zamerané na zdokonaľovanie manažmentu ako celku
-uplatňujú sa tieto podoby:

-systémový prístup
-situačný prístup
-operačný prístup
-psychosociologické prístupy
-pragmatické prístupy

Japonský manažment

-vývoj ekonomiky po 2. sv.v. viedol k vzniku novej konkurencie
-Japonsko bolo považované za druhoradú krajinu
-70 roky minulého storočia sa stali výzvou pre rozvinuté krajiny
-je založený na nasled. filozofii:

-každý pracovník, ktorý dokáže plniť svoje povinnosti, má predpoklady svoju prácu zdokonaľovať
-človek je hlavným zdrojom rastu kvality a produktivity práce
-človek má vnútorný sklon svoju prácu zdokonaľovať, a preto vedúci pracovníci majú vytvárať vhodné podmienky zam.
-pracovník je súčasťou kolektívu, a preto manažéri majú podporovať spoluprácu s ost. pracovníkmi
-vedenie má vytvárať také podmienky, aby pracovníci chápali záujmy podniku

Americký manažment                                                                     Japonský manažment
-rozvoj vnútornej súťaživosti a presadzovanie jednotlivcov                -preferovanie harmónie v kolektíve, ktorá je založená na spolupráci
                                                                                                     každého s každým, odovzdávaní skúseností, poznatkov, napodobňovaní
-autoritatívne rozhodovanie                                                            -spolurozhodovanie založené na tímovej práci a tím. rozhodovania
-formálna autorita nadriadeného od postavenia v hierarchii manažm.-neformálna autorita vedúceho založ. na sile vplyvu osobnosti
-dôraz na finančné výsledky-dôraz na kvalitu

Ringi systém – podľa neho sa všetky návrhy predkladajú zdola, od najnižších riadiacich úrovní
                    -najprv sa prediskutuje s pracovníkmi na rovnakej úrovni, a až potom sa odovzdá na vyššiu úroveň

Európsky manažment

-ovplyvňuje sa s americkým
-predstaviteľ je Baťa, Goldsmith, Nagel, Clutterbuck

BAŤA

-položil základy sústavy riadenia
-základom nej bolo rozdelenie podniku na samostatné účtovné jednotky, a takisto všetky predajne
-kládol veľký dôraz na plánovanie
-výraznou funkciou v riadení mala byť stimulácia zamestnancov založená na samostatnosti a zodpovednosti
-zavedenie pásovej výroby žiadalo dobrú koordináciu práce
-vyžadoval vysokú kvalitu odovzdanej práce

-predstavitelia klasickej školy manažmentu: Fayol, Ford, Baťa, Taylor, Weber

Taylor

–rozložil výrobný proces na jednotlivé úkony, operácie
-zvýšenie produktivity práce, zníženie nákladov
-monotónna práca, boj o výšku mzdy

Fayol

-zaoberal sa problémami na úrovni podniku
-skúmal vplyv organizácie a riadenia podniku na dosahované výkony a zisk

Weber

–tvorca byrokratického modelu org.
-vyzdvihol vzťahy na formálne a neformálne
-výskumy preukazujú, že neformálne vzťahy majú v manažmente dôležitejšiu úlohy

Ford

-zaviedol hromadnú výrobu
-jej zavedenie umožnilo operácie rozčleniť na výkony, špecializácia na jeden druh úkonu
-bolo možné max. využitie strojov, zamestnancov,
-presadzoval zásadu, že materiál musí ísť priamo k robotníkovi /konvejery,pásy,koľajnice.../

Mayo
- ukazuje, že výsledky majú vplyv na fyz. potreby, soc. a psych. faktory
-odporúča manažérom, aby väčšiu pozornosť venovali na zdokonaľovanie ľudských zdrojov na pracovisku a v pracovných skupinách