Trhový mechanizmus

– je založený na neúmyselnej koordinácii spotrebiteľov a výrobcov prostredníctvom cien a trhov. Tento systém nikto nenavrhol, ale vyvinul sa sám v dôsledku 1000-ročného vývoja tovarovej výroby. V trhovom mechanizme má každý tovar a služba svoju cenu. Ak je na trhu väčší záujem o tovar, výrobcovia zvýšia cenu, a tým ju prispôsobia obmedzenej ponuke. Vyššia cena podnieti výrobcov k výrobe väčšieho množstva tovaru. Ak sa na trhu objaví nejaký tovar vo väčšom množstve, ako sú ochotní spotrebitelia kúpiť, výrobcovia v snahe zbaviť sa takéhoto tovaru musia znížiť cenu.

Trh – miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, uskutočňuje sa na ňom predaj a kúpa najrozličnejších výrobkov.

Niektorí na trh prichádzajú predať to, čo vyrobili, iní kúpiť to, čo nevyrábajú. Trh je priestor, kde ekonomické subjekty si vymieňajú výsledky svojej činnosti. Má svoj vnútorný poriadok, ktorý má svoje výhody aj nevýhody.

Trhové subjekty – na trhu pôsobia 3 trhové subjekty

1. podniky - základné
2. domácnosti – základné
3. štát – špecifický

Podniky – na trhu výrobných faktorov nakupujú tieto výrobné faktory a na trhu výrobkov a služieb predávajú svoje produkty.
Domácnosti – vstupujú na trh, aby kúpili tovary a služby na uspokojenie svojich potrieb, vstupujú aj na trh výrobných faktorov ako predávajúci, pretože sú vlastníkmi výrobných faktorov.
Štát – na trhu vystupuje ako predávajúci a kupujúci. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu a v prípade zlyhania trhu a trhových mechanizmov koriguje nepriaznivé dopady na ekonomiku.

Typy trhov:

1. Z územného hľadiska:

a) miestny trh – realizuje sa kúpa a predaj na určitom mieste
b) národný trh – vnútorný – je kvalitatívne na vyššom stupni, vzniká spojením miestnych trhov
c) medzinárodný trh – vzniká prepojením národných trhov niekoľkých krajín, v rámci medzinárodného trhu existuje aj regionálny trh, kde vlastne ide o rozšírenie medzinárodných zväzkov vo väčšom regionálnom rozsahu
d) svetový trh – predstavuje objem kúpy a predaja medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období

2. Z vecného hľadiska:

a) trh tovarov a služieb – kupujú sa tu materiálne tovary a nemateriálne služby
b) trh výrobných faktorov – trh práce, trh pôdy, trh kapitálu
c) finančný trh – poznáme peňažné, kapitálové, devízové, drahých kovov, poistné trhy
d) burza – špecifická, vysokoorganizovaná forma trhu, obchoduje sa tu s tovarmi, cennými papiermi, devízami, valutami, poistkami; členíme ju podľa predmetu predaja na peňažnú, kde sa obchoduje s cennými papiermi a devízami, najvýznamnejšie burzy – New York, Londýn, Tokio, Paríž, a tovarové – tu sa obchoduje s rôznymi tovarmi

3. Z hľadiska kvantitatívneho

a) čiastkové – predáva a kupuje sa 1 druh tovaru
b) agregátne – predáva a kupuje sa neobmedzené množstvo tovaru a služieb

Princípy fungovania trhového mechanizmu

Podmienkou fungovania TM je proces stretávania sa ponuky, dopytu, proces vytvárania rovnovážnej ceny, ale dôležitou súčasťou je aj existencia konkurencie. Trhové subjekty vyrábajú rôzne výrobky, ktoré si na trhu vymieňajú. Medzi výrobou a spotrebou na trhu musí dôjsť k výmene. Pre trhové hospodárstvo sú nevyhnutné 2 podmienky:

1. deľba práce
2. existencia samotných výrobcov

Spojenie výrobcov sa uskutočňuje na trhu vo výmene prostredníctvom kúpy a predaja.

Proces utvárania ponuky a dopytu

Ponuka – predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu. Ponuku vytvárajú výrobcovia a závisí od množstva ponúkaných tovarov a od ceny.

Dopyt – tvoria ho spotrebitelia. Domácnosti sa samostatne rozhodujú o tom, čo a v akom množstve budú nakupovať pre svoju osobnú spotrebu. Ich rozhodnutie závisí od ceny a množstva tovarov. Predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú ochotní spotrebitelia za určitú cenu kúpiť.Problémy trhového mechanizmu

Čo vyrábať – rozhodujú spotrebitelia, peniaze, ktoré vynaložia na nákup sa dostanú do rúk výrobcom, ktorý za peniaze vyplatia úroky, mzdy, rentu a ostatné náklady na výrobu.

Ako vyrábať – podmieňuje konkurencia medzi výrobcami. Čím budú náklady na výrobu nižšie v dôsledku využívania nových technológií, zariadení, v dôsledku inovácie výrobkov, tým bude zisk pre podniky väčší.

Pre koho vyrábať – sa určuje na trhu výrobných faktorov. Riešenie súvisí s výškou dôchodkou domácností, t. j. za čo predajú svoju prácu na trhu výrobných faktorov, resp. ak vlastnia ostatné výrobné faktory (pôdu, kapitál), za čo tieto výrobné faktory predávajú, resp. prenajímajú.

Dopyt a krivka dopytu

Vytvárajú kupujúci. Množstvo tovarov, ktoré sú ochotní spotrebitelia za určitú cenu kúpiť. Závisí od ceny a množstva. Čim je cena vyššia, tým je množstvo kupovaného tovaru manšie a naopak, ak cena klesá, spotrebitelia kupujú viacej. Vzťah medzi cenou a množstvom je nepriamo úmerný. Krivka dopytu ukazuje, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovaru. Má pravo dole klesajúcu tendenciu.

Ponuka a krivka ponuky

Vytvárajú výrobcovia – predávajúci. Ponuka predstavuje súhrn všetkých tovarov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh s úmyslom predať ich za určitú cenu. Závisí od ceny a množstva. Vzťah je priamo úmerný. Čím je cena vyššia, tým je ponuka vyššia a naopak, pri nižších cenách je aj ponuka nižšia. Krivka ponuky má vpravo hore stúpajúcu tendenciu. Charakterizuje, aké množstvo výrobkov sú ochotní výrobcovia predať na trhu pri rôznych cenách.

Rovnovážna cena

Rovnováha ponuky a dopytu

Na základe P a D sa vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo. Rovnováha D a P – je to bod trhovej rovnováhy, pre reálnu ekonomiku je charakteristická nerovnováha na trhu. Ak je na trhu v rovnováhe P a D, hovoríme, že cena a množstvo sú zhodné pre kupujúceho aj predávajúceho. V reálnych ekonomikách sa častejšie vyskytuje situácia, že dopyt sa nerovná ponuke. Pri vyššej cene, ako je rovnovážna cena, vzniká prebytok tovarov, to znamená, že ponúkané množstvo tovarov je väčšie ako požadované. Punuka je väčšia ako dopyt. Ak ponuka tovaru prevyšuje dopyt, znamená to, že cena je veľmi vysoká. Pri vysokej cene výrobcovia veľa vyrábajú, spotrebitelia málo kupujú. Na trhu tým vzniká prebytok tovaru, ktorého sa výrobcovia chcú zbaviť, a preto musia ceny znížiť. Pri znížení cien sa zväčší dopyt, zároveň pokles výroby a zníženie ponuky. V prípade, že vzniká situácia, že na trhu je väčší dopyt ako ponuka zo strany výrobcov, znamená to, že cena je veľmi nízka a na trhu je nedostatok tovaru. Výrobcovia zvýšia ceny, dopyt sa zníži, ale zvýšia aj vyrábané množstvo tovaru.

Úloha cien v trhovom mechanizme

Cena – predstavuje sumu, za ktorú sa nadobúdajú tovary a služby. Cena plní 3 funkcie:

1.prenos informácii, poskytovanie informácií o potrebách, zájmoch, disponibilných zdrojoch a výrobných možnostiach
2.podnecuje výrobcov aj spotrebiteľov, aby využívali vo výrobe efektívne výrobné metódy a racionálne využívali disponibilné zdroje
3.rozdeľuje dôchodky

Trhová konkurencia

Podmienkou fungovania TM je existencia konkurencie. Je to vlastne stretávanie sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje ekonomické záujmy.

Rozlišujeme konkurenciu:

a) na strane dopytu – konkurencia medzi kupujúcimi. Táto konkurencia sa vyskytuje vtedy, ak je na trhu nedostatok tovaru. Každý chce nakúpiť, a preto sú ochotní zaplatiť vyššiu cenu. Má význam vtedy, ak dopyt prevyšuje ponuku. Ak ponuka prevyšuje dopyt, význam konkurencie na strane dopytu klesá.
b) na strane ponuky – konkurencia medzi výrobcami. Význam má vtedy, ak ponuka prevyšuje dopyt. Výrobcovia v snahe predať svoje výrobky znižujú cenu, a tým si
vzájomne konkurujú.

Medzi výrobcami rozlišujeme:

a) cenová konkurencia – zdanlivo nezmyselné znižovanie cien zo strany výrobcov, ktorí chcú prilákať spotrebiteľov, a preto znižujú ceny s presvedčením, že konkurenti sa nebudú schopní prispôsobiť takýmto nízkym cenám. Snažia sa ovládnuť trh, aby v budúcnosti mohli diktovať podmienky na trhu a zvyšovať ceny.
b) necenová konkurencia – výrobcovia lákajú spotrebiteľov na základe vyššej kvality lepšími technickými parametrami, alebo inováciami. K takýmto druhom konkurencie patrí reklama, obalová technika, poskytnutie zľavy, servis, predaj na úver.

Obidve formy konkurencie sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.

Trhový mechanizmus rozlišuje:

a) dokonalú konkurenciu – vzniká vtedy, ak existuje veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, ale žiaden z nich nemá taký podiel na trhu, aby ho mohol ovládať.
b) nedokonalú konkurenciu – je opakom dokonalej konkurencie, t. j., že na trhu existuje výrobca, ktorý má monopolné postavenie a určuje podmienky na trhu (cenu)

Jej formy sú:

monopolistická konkurencia
monopol
oligopol