ATMOSFÉRA A JEJ OCHRANA



1. 1 Znečisťovanie ovzdušia
Neznečistený vzduch je základnou zložkou zdravého životného prostredia. Čistý vzduch je taký, ktorý nespôsobuje žiadne nepríjemné alebo škodlivé účinky na rastlinstvo, živočíšstvo i človeka krátkodobo ani dlhodobo.
V priebehu vývoja našej Zeme neexistovalo úplne čisté ovzdušie. Vzduch vždy obsahoval okrem základných zložiek niektoré znečisťujúce látky kozmického prachu, vulkanickej činnosti, zemský prach, látky pochádzajúce z rozkladu rastlín a živočíchov, lesných požiarov a pod. Toto prirodzené znečisťovanie v minulosti bolo celosvetovo zanedbateľné, bolo spravidla lokálne a časovo krátko obmedzené.
Nová situácia vzniká v posledných desaťročiach v dôsledku silnej a často neuváženej industriálnej činnosti človeka spojenej najmä s rastúcou spotrebou všetkých druhov fosílnej energie (hlavne uhlia) a produkciou veľkého množstva rôznych emisií, odpadov pri súčasnom znižovaní plôch Trvalej zelene (tropických pralesov).
Celosvetovo pevninu denne znečisťuje obrovské množstvo (odhaduje sa vyše 800 miliónov) najrôznejších zdrojov produkujúcich látky škodlivé pre živú i neživú prírodu.

1. 2 Zdroje znečisťovania ovzdušia
Zdroje atmosférických prímesí sa principiálne rozdeľujú do dvoch skupín : prírodné a antropogénne. Znečisťovanie ovzdušia sa obvykle dáva do súvisu len s antropogénnymi zdrojmi, i keď extrémne koncentrácie škodlivín sa namerali pri sopečných výbuchoch, prašných búrkach a lesných požiaroch. Zdroje znečisťovania ovzdušia sa môžu členiť podľa celého radu rôznych kritérií:
· bodové (továrenský komín), líniové (diaľnica), plošné (továrenské areály, staveniská, skládky sypkých materiálov, čerstvo zorané polia),
· okamžité (havarijný únik exhalátov), spojité (nepretržitá technológia),
· stabilné (elektráreň, technológie), mobilné (dopravné prostriedky),
· prízemné (automobilová doprava, vykurovanie), vyvýšené (vysoké továrenské komíny).
Podľa fyzikálnych, chemických vlastností a biologických účinkov sa emisie členia na plynné, tuhé, tepelné (spaliny), studené (napr. dýchanie nádrží), ťažké (napr. havarijný únik skvapalnených plynov), zapáchajúce, rádioaktívne, perzistentné, toxické, karcinogénne, mutagénne, teratogénne atd.
Najčastejšie sa zdroje znečistenia ovzdušia rozdeľujú podľa charakteru činností:
1. Energetika - elektrárne, teplárne, výhrevne, kotolne. V priemyselných štátoch ide o najväčší zdroj znečisťovania ovzdušia.