Rozpad východoeurópskych trhov spôsobil prudký pokles výroby na Slovensku. Trhové ceny boli príčinou významného poklesu spotreby energie aj surovín. Podstatne sa znížili vstupy do poľnohospodárstva. Poklesli požiadavky na železničnú i cestnú dopravu. Tieto skutočnosti viedli k významnému poklesu znečistenia ovzdušia, aj keď treba poznamenať, že relatívne úspešný bol aj priemysel silne znečisťujúci ovzdušie (čierna a farebná metalurgia, cementárne, celulózky ...). Nie je jednoduché predpovedať budúce smery rozvoja slovenskej ekonomiky. Jej oživovanie bude v podmienkach trhového hospodárstva, legislatívy zodpovedajúcej európskemu štandardu, aj nutnosti plnenia medzinárodných dohôd na ochranu ovzdušia. Za významné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, možno označiť odsírenie najväčšieho slovenského zdroja SOZ Elektrárne Nováky, zavedenie katalytických konvertorov na nové automobily a tiež rozvoj jadrovej energetiky (zníženie klasického znečistenia i emisií skleníkových plynov).


1.4 Negatívne účinky znečisteného ovzdušia na zdravie obyvateľov
Biologická hodnota vzduchu pre človeka je daná jeho nenahraditeľnosťou (denná spotreba jedného človeka je približne 20 m3 vzduchu, bez ktorého človek vydrží žiť len niekoľko minút).
Jednou z podmienok pre zdravie človeka je čisté ovzdušie. Vyskytuje sa v krajinách málo narušených antropogénnou činnosťou. V husto osídlených i priemyselných oblastiach je ovzdušie viac či menej znečistené, a preto pre človeka nezdravé. Znečistené ovzdušie pôsobí na človeka priamo (príčina ochorenia) a jednak nepriamo (v oblasti sociálnej, psychickej). Vzrastajúce znečistenie ovzdušia obmedzuje samotnú existenciu človeka.
Škodlivý vplyv znečisteného ovzdušia na zdravotný stav obyvateľstva začína tým, že pokožka a sliznice sú vystavené priamemu účinku týchto škodlivín. To spôsobuje dráždenie postihnutých orgánov, hlavne očí, nosa, hrdla a respiračného systému, a vyvoláva ťažkosti v ich činnosti (bolesti hlavy, kašeľ, slzenie očí a pod.) a ich ochorenie.
Biologický účinok prachu a aerosólov je závislý predovšetkým od ich toxicity a stupňa disperzity. Človek vdychuje častice s veľkosťou asi od 0,5 do 5 μ. Častice pod 5 μ sú opäť vydychované a častice okolo 1 μ sú biologicky vysoko účinné a veľmi škodlivé, do 5 μ sa ukladajú v pľúcach a nad 5 μ sú zadržiavané dýchacími cestami a vylučované hlienom.