Tému mojej eseje som si nevybral náhodne. Nie som búrlivým zástancom kapitalizmu, ale po prečítaní len z časti o Miltonovi Friedmanovi som zistil, že sa nie málo podobá myslením na môjho starého otca. A čo ma ešte viac zaujalo, že obidvaja majú korene v Podkarpatskej Rusi. Milton Friedman bol klasický liberál a nositeľ Nobelovej ceny.

Narodil sa 31. júla 1912 v New Yorku a patril k najvplyvnejším ekonómom 20. storočia. Friedman zosobňuje nielen nekompromisného bojovníka za slobodu a výnimočného učenca, svojím životom priamo vyvrátil niekoľko klišé, ktoré o zástancoch voľného trhu kolujú. Často sa napríklad hovorí, že ekonomický liberalizmus je rýdzo americkým fenoménom, ktorý je „sociálnej Európe“ cudzí. Pritom práve Friedman je dôkazom opaku. Narodil sa 31. júla 1912 do rodiny chudobných židovských prisťahovalcov, pochádzajúcich z Podkarpatskej Rusi.

Takisto sa zvykne tvrdiť, že kapitalizmus je výhodný len pre bohatých a chudobných naopak vykorisťuje. Netreba sa čudovať, že Friedman tomu nikdy neveril. Sám neskôr povedal, že práve chudobným a šikovným dáva kapitalizmus šancu na vyšvihnutie sa hore.

V jeho rodine bola neistota neustále prítomná, no nedostatok peňazí bol vyvážený veľkou súdržnosťou a rodinnou pohodou. Keď mal Milton 15 rokov, jeho otec zomrel a zostalo na ňom, aby tvrdo pracoval a rodinu udržal nad vodou. Keďže bol však výnimočne talentovaný, pomocou štipendií a tvrdej práce nakoniec vyštudoval. Najskôr sa zaoberal matematikou, no už čoskoro mu učarovala ekonómia.

Počas štúdií sa zoznámil s Rose Directorovou, ktorú si zobral za manželku. Bol to vrúcny vzťah, trvajúci vyše šesť desaťročí. Napísali spolu niekoľko kníh a ich syn David pokračuje v otcových šľapajach. Zomrel na zlyhanie srdca vo veku 94 rokov 16. novembra 2006 v San Franciscu.

Friedman bol kedysi považovaný za extrémistu, no dnes je akceptovaný ako súčasť hlavného prúdu. Na posune verejnej mienky mal sám neodškriepiteľnú zásluhu. Jeho populárne knihy Kapitalizmus a sloboda (1962) a Sloboda voľby (1980) sa spolu so vzdelávacím televíznym seriálom stali nástrojom zmeny nazerania na hospodárske problémy. Jeho ďalšie významné diela: Monetární historie Spojených států, Příčiny a důsledky inflace, Kapitalismus a svoboda, Platební bilance: volné versus fixní měnové kurzy, Svoboda volby, Tržní mechanismus a centrální ekonomické plánování. Väčšina z týchto kníh je prístupná na internete. Ja osobne som si časť prečítal z diela Kapitalizmus a sloboda(kap.XII-Zmiernenie chudoby). Ako už názov kapitoli naznačuje jedná sa o zmiernenie chudoby. Obsahuje veľa kritík zo strany Friedmana, ale hlavne návrhov systémov ako chudobu zmierniť. Vybral som časť z kapitoli o negatívnej dani z príjmu:

„Negatívna daň predstavuje usporiadanie, ktoré sa ponúka na čisto mechanických základoch. V súčasnej dobe predstavuje minimálna výška príjmu, ktorá nespadá pod federálne zdanenie príjmu, 600 USD na osobu (plus minimálny paušálny odpočet 10%). Pokiaľ dostane jednotlivec 100 USD zdaniteľného príjmu (t. j . príjem 100 USD naviac nad hranicu nezdaneného príjmu a odpočtov), platí daň. Podľa tohto návrhu by v prípade, že by jeho zdaniteľný príjem predstavoval minimálnu nezdanenú výšku s odpočtami mínus 100 USD, platil zápornú daň, to znamená, že by dostal dotáciu. Keby miera dotácie bola napr. 50%, dostal by 50 USD. Keby nemal vôbec žiadny príjem a pre jednoduchosť ani žiadne odpočty a miera dotácie by bola konštantná, dostal by 300 USD. Keby mal nejaké odpočítateľné položky (napr. výdaje za lekára), takže jeho príjem znížený o odpočty by bol záporný ešte pred odpočítaním minimálnej zdaniteľnej čiastky, mohol by dostať ešte viac. Pre príjmy, ktoré sú vyššie než minimálna čiastka oslobodená od daní, môže byť miera dotácií samozrejme odstupňovaná rovnako tak, ako je odstupňovaná miera zdanenia. Takto by bolo možné určiť úroveň, pod ktorú by sa nemohol žiadny príjem (definovaný teraz tak, že zahrňuje dotáciu) dostať. V našom jednoduchom príklade by teda nemohol poklesnúť pod 300 USD. Presné stanovenie hranice by záviselo na tom, čo si spoločnosť môže dovoliť.“

Slovenský ekonóm Richard Sulík zase vypracoval svoj model „odvodového bonusu“ na základe Friedmanom spropagovanej „negatívnej dane z príjmu“. Ide o zásadné riešenie sociálneho systému, ktoré by mohlo vyriešiť mnohé problémy nášho hospodárstva. Bohužial, naši politici ho zatiaľ ignorujú...

Friedman vymyslel alebo spopularizoval aj niekoľko konceptov, ktoré sa stali súčasťou nášho reformného balíčka a teraz vďaka nim Slovensko zaznamenáva bezprecedentný hospodársky rast. Ide napríklad o našu rovnú daň 19 % alebo vzdelávacie poukazy.