3.1 Energetická kríza
Je už banálne v súčasnosti konštatovať, že vo vyspelých krajinách sa pri výrobe znižuje energetická a materiálová náročnosť prejavujúca sa na úrovni národného hospodárstva v poklese materiálovej nákladovosti na jednotku HDP.
Na druhej strane globálny objem vyrábanej produkcie vo svete sústavne narastá tak, ako sa kvantitatívne zvyšuje výrobný potenciál jednotlivých krajín, ale aj celková spotreba súvisiaca s rastom obyvateľstva planéty i úrovne jeho materiálneho konzumu. Dochádza k tomu, že zatiaľ spomínané znižovanie spotreby materiálov a energie na jednotku produkcie nestačí pokryť ich rastúcu spotrebu. Človek už vlastne „prečerpáva“ zásoby dosiaľ využiteľných prírodných zdrojov, ktorými disponuje naša planéta. Podľa niektorých autorov sa už jasne črtá vyčerpanosť svetových zásob ropy, ktorá sa úplne evidentne prejaví nárastom jej cien na svetových trhoch už v priebehu tohto desaťročia. Niektorí experti v USA predpokladajú, že svetová ťažba ropy začne klesať v r. 2004 a že ak nedôjde k nejakému podstatnému technologickému zlomu, svet bude čeliť skutočnému nedostatku ropy už od roku 2010.
3.2 Nezamestnanosť
Je to spôsobené radikálnym spôsobom znižujúcou sa pracovnou náročnosťou nových technológií, „tvrdých“ i „mäkkých“, vrátane rôznych fúzií, ale aj odchodom kapitálu z materských vyspelých krajín do krajín s nižšou mzdovou úrovňou.
Vývoj vo vyspelých krajinách v posledných desaťročiach v podstate popiera donedávna akceptovanú predstavu o tesnejšej korelácii medzi tempom ekonomického rastu a ponukou pracovných miest. Ukazuje sa, že v posledných dvoch desaťročiach pri prebiehajúcej reštrukturalizácii na báze modernej technológie dochádza k sústavnému poklesu, relatívnemu i absolútnemu, ponuky počtu pracovných miest prepočítaných na plný pracovný úväzok. Tvrdenia, že rozvoj IKT vytvára nové pracovné miesta nahradzujúce, čo do svojho počtu, vo veľkej miere úbytok pracovných príležitostí spôsobený reštrukturalizáciou podnikov či služieb, sa ukazujú byť nepodložené. Nehovoriac o pracovných miestach krachujúcich podnikateľských subjektov.
Claude Smadja, hlavný poradca Svetového ekonomického fóra, konštatoval, že zisková motivácia naplňovaná súčasnou vysoko produktívnou technológiou a globalizáciou vedie k tomu, že medzi likvidáciou pracovných miest a medzi ich vytváraním sa roztvárajú nožnice, čím sa nezamestnanosť vo väčšine industrializovaných krajín stáva najvyššou za posledných tridsať rokov.
Pokiaľ ide o USA, kde sa už dlhodobejšie zaznamenávala nízka nezamestnanosť, táto sa, podľa názorov viacerých autorov, dosahuje cestou zamestnávania na málo platených miestach, príležitostnou prácou a na miestach s kratšou pracovnou dobou na pozadí trvácnejšieho ekonomického rastu, čiže celkovou prekerizáciou pracovného trhu. Je otázne do akej miery bude môcť EÚ, s dlhodobou tradíciou sociálneho štátu u veľkej časti jej členov, uplatniť až takú úroveň flexibility pre svoj pracovný trh.
3.3 Dominantné postavenie monopolov
Globalizácia, založená v niektorých prípadoch až na extrémnej liberalizácii ekonomických aktivít, sa zvlášť markantne prejavuje na finančných trhoch. Je sprevádzaná ich nevídanou expanziou a špekulatívnymi transakciami. Obrovská koncentrácia financií v rukách najväčších finančných skupín a špekulantov brzdí racionálne fungovanie finančných trhov, predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu ekonomiky vo svete a vedie k opakovaným finančným krízam. Po posledných škandáloch, zaznamenaných najmä v USA, ale aj v ďalších krajinách, sa finanční experti dožadujú uplatnenia štátnych regulatív v tejto oblasti.