Žiadna krajina nie je úplne izolovaná od iných krajín. Krajiny sú na základe medzinárodnej deľby práce medzi sebou navzájom hospodársky poprepájané a medzinárodný trh sa rozrástol na trh svetrový. Čoraz viac sa prejavuje vzájomná prepojenosť a závislosť medzi jednotlivými ekonomikami - ekonomická interdependencia (spočíva v citlivosti reagovania danej krajiny na hospodársky a politický vývoj v druhej krajine) Z tejto závislosti vyplývajú medzinárodné ekonomické vzťahy (tzv. vonkajšie ekonomické vzťahy).
Čím je krajina menšia a menej rozvinutá, tým majú pre ňu vonkajšie ekonomické vzťahy väčší význam. Medzinárodné ekonomické vzťahy predstavujú celý komplex foriem ekonomických väzieb národného hospodárstva so zahraničím, t.j. s inými národnými ekonomikami v rámci svetového hospodárstva. Svetovým hospodárstvom rozumieme ekonomický celok, ktorý tvoria všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej DP a existujúceho svetového trhu. Medzinárodné ekonomické vzťahy sa uskutočňujú v týchto formách :
·zahraničný obchode (vývoz a dovoz T a S)
·vývoz a dovoz kapitálu
·medzinárodný pohyb pracovných síl
·medzinárodný intervencionizmus (štátne zásahy jedného štátu do hospodárstva iného štátu, v úsilí zlepšiť fungovanie trhovej ekonomiky)
·medzinárodný internacionalizmus (vzájomná súdržnosť jednotlivých štátov – súčasná medzinárodná integrácia)
Medzinárodný obchod
Najdôležitejšou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov je medzinárodný obchod. Je to súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta. Prostredníctvom medzinárodného obchodu sa vymieňa produkcia vyrobená medzinárodnou deľbou práce, ktorá dáva krajinám možnosť špecializovať sa na výrobu takej produkcie pre ktorú má NH najvýhodnejšie a najlepšie podmienky. Významným faktorom v medzin. obchode je stupeň otvorenosti ekonomiky. Otvorenosť ekonomiky – stupeň zapojenia sa krajiny do medzinárodnej DP a medzinárodného obchodu. Možno ho vyjadriť ako podiel ZO (exportu alebo importu) na celkovom HDP
Zahraničný obchod je odvetvie NH danej krajiny, pričom tovar prekračuje hranice štátu. (obeh tovaru určitej krajiny)
Význam ZO:
·zabezpečuje dovoz takých T, S, ktoré nie je možné z rôznych dôvodov vyrábať vo vlastnej krajine
·krajine dáva možnosť špecializovať národnú ekonomiku na takú produkciu, pre ktorú má najvýhodnejšie podmienky
·vytvára možnosť porovnávať úroveň vlastnej produkcie so svetovou úrovňou
·pomáha rozvíjať konkurenciu v národnej ekonomike
·rozširuje ponuku T a S
·rozšírenie národnej spotreby(schopnosť spotrebovať viac ako je ekonomika schopná sama vyrobiť)
·efektívnejšie využívanie výr. faktorov
·rastú výnosy z väčšieho rozsahu výroby (predaj výrobkov na zahraničných trhoch je stimulom na rozširovanie výroby)
Teória komparatívnych výhod
Na význam medzinárodnej špecializácie, ktorá je prospešná pre každú krajinu poukázal už v roku 1817 D. Ricardo a tento princíp nazval teória komparatívnych výhod. Podstatou TKV je poznatok, že národ, respektíve krajina, môže zvýšiť svoju životnú úroveň a reálny dôchodok práve tým, že sa špecializuje na výrobu tých produktov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce a teda s najnižšími nákladmi. S týmito produktmi pôjde krajina do zahranično-obchodných vzťahov s inými krajinami, aby od nich získala T a S, ktoré sú pre ňu výhodnejšie dovážať ako vyrábať doma.
Medzinárodné organizácie
Sú dôležitým faktorom rozvoja medzinárodných vzťahov a spolupráce vo svete. Zameriavajú sa na rôzne oblasti života – od politickej cez hospodársku, spoločenskú, kultúrnu až po vojenskú oblasť.
Poznáme:
a)medzištátne (medzinárodné) organizácie → členmi sú jednotlivé štáty sveta, prípadne ich vlády alebo iné štátne orgány a organizácie
b)mimovládne organizácie → členmi sú priamo rôzne PO, respektíve FO
OSN – Organizácia Spojených národov → najznámejšia univerzálna medzinárodná medzištátna organizácia. Vznikla v roku 1945, sídlo má v New Yorku. Jej cieľom je zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a podpora medzinárodnej spolupráce v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, humanitárnej oblasti.
GATT – Všeobecná dohoda o clách a obchode → vznikla roku 1947, sídlo má v Ženeve. Jej cieľom je liberalizovať svetový obchod na základe znižovania ciel a odstraňovania iných prekážok obchodu. Nástupníckou inštitúciou GATT od roku 1995 je WTO(Ženeva) – Svetová obchodná organizácia → je to medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. SR členom 1995.
NAFTA –Severoamerické pásmo voľného obchodu( USA, Kanada, Mexiko)
LAFTA – Latinsko americké združenie voľ. obchodu
CEFTA- Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode SR členom 1997
APEC – Rada pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria
OPEC – Organizácia krajín vyvážajúcich ropu → pôsobí od roku 1960. Združuje 12 krajín (Kuvajt, Irak, Irán, Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, Katar, Lýbia, Nigéria, Alžírsko, Ekvádor, Venezuela, Indonézia
OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj → Pôsobí od roku 1961. Cieľom OECD je dosiahnuť čo najvyšší hospodársky rast a zamestnanosť, ako aj zvýšenie životnej úrovne v členských štátoch, a takto prispievať k rozvoju svetového hospodárstva. Prispieva tiež k rozšíreniu svetového obchodu na mnohostrannom základe bez diskriminácie a v súlade s medzinárodnými záväzkami. SR sa stala členom roku 2000.
Medzinárodný menový fond (MMF)
Menový systém = štátom organizovaný peňažný obeh na určitom území, v urč. období.
Bol zriadený v rámci zavedenia bretton-woodskeho menového systému ako špecializovaná vrcholná nadštátna finančná inštitúcia so sídlom vo Washingtone. Zmluva o MMF vstúpila do platnosti roku 1945.
Má tieto ciele:
·kontrolovať politiku menových kurzov členských krajín
·poskytovať konzultačnú a koordinačnú činnosť v oblasti menovej politiky
·podporovať kurzovú stabilitu
·poskytovať jednorazovú pomoc pri zabezpečovaní rovnomerného vývoja platobných bilancií (krátkodobé úvery)
·podporovať rozmach medzinárodného obchodu odstraňovaním devízových obmedzení
·ustanoviť mnohostrannú sústavu platieb pre transakcie medzi členmi
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj – IBRD – SVETOVÁ BANKA – vznikla spolu s MMF (nazývané dvojičky). Sídlo má vo Washingtone.
ČINNOSŤ IBRD:
Poskytovanie strednodobých a dlhodobých investičných úverov na rozvoj a štrukturálnu prestavbu ekonomík. Venuje sa najmä pomoci rozvojovým štátom. Chce podporovať hospodárske a sociálne napredovanie týchto štátov, a to prostredníctvom zvyšovania ich produktivity. V úsilí dosiahnuť tieto úlohy funguje IBRD ako úverový ústav. Európska banka pre obnovu a rozvoj – EBRD – s činnosťou začala v Londýne roku 1991.
Hlavný cieľ: finančná a technicko-organizačná pomoc krajinám strednej a východnej Európy pri ich prechode na trhovú ekonomiku.
Pozornosť venuje:
·vybudovaniu súkromného sektora
·privatizácii a reštrukturalizácii štátneho sektora
·vybudovaniu bankového a finančného systému
·zlepšeniu životného prostredia
·podpore pri budovaní infraštruktúry
MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA
Je to proces, v ktorom sa cieľavedome prehlbujú vzájomné hospodárske styky medzi krajinami. Nastáva vzájomná prepojenosť a závislosť jednotlivých ekonomík, ktoré sa spájajú do medzinárodných ekonomických celkov – komplexov.
Mikroekonomická integrácia je založená na vytváraní a prehlbovaní vzájomných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi a môže mať rôzne formy, napríklad spoločný výskum trhu, servis a poradenstvo, dohody a špecializácii a kooperácii. Najvyššístupeň dosiahla mikroekonomická integrácia vo vytváraní nadnárodných – transnacionálnych korporácií.
Makroekonomická integrácia vzniká na základe spájania a zbližovania trhov jednotlivých národných hospodárstiev, čím sa vytvára nadnárodný ekonomický komplex. Podľa úrovne prepojenia jednotlivých ekonomík môže mať makroekonomická integrácia tieto stupne:
1.Pásmo voľného obchodu – členské krajiny zrušili colné tarify a kvóty vo vzájomnom obchode, ale pre nečlenské krajiny uplatňujú vlastnú colnú politiku
2.Colná únia – odstránili sa clá a kvóty a členské krajiny uplatňujú spoločnú colnú politiku voči ostatným krajinám
3.Spoločný trh - okrem colnej únie aj voľný pohyb pracovných síl a kapitálu
4.Hospodárska únia – spoločný trh a spoločný postup v určitých oblastiach hospodárskej politiky
5.Úplná ekonomická integrácia – únia – menová únia, spoločná fiškálna, sociálna a anticyklická politika, politická integrácia a nadnárodné orgány
Makroekonomické integračné zoskupenia v Európe
Integrácia v Európe začala v 50 tych rokoch.
Za „duchovných otcov“ európskej integrácie sa označujú Jean Monnet, Robert Schuman (franc.), ktorí boli iniciátormi integračných procesov.
RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci vznikla roku 1949, založili ju bývalé socialistické krajiny. Zanikla roku 1991, sídlila v Moskve.(Sovietsky zväz, Československo, Maďarsko, Poľsko,NDR, Rumunsko,Bulharsko)
Základom európskej integrácie sú tri zmluvy:
ESUO – Európske spoločenstvo uhlia a ocele (MONTÁNNA ÚNIA) – spoločný trh pre montánne výrobky, vznikla roku 1951 na základe parížskej zmluvy.
EHS – Európske hospodárske spoločenstvo – vzniklo roku 1957 na základe prvej rímskej zmluvy (najdôležitejšia najrozsiahlejšia tvorí jadro integrač. procesu). Integrujú sa tu všetky odvetvia ekonomík.
EURATÓM – vzniklo roku 1957 na základe druhej rímskej zmluvy. Je to spoločný trh pre nukleárne výrobky.
Roku 1965 sa ESUO, EHS a EURATÓM zlúčili do EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA –ES. Štáty ES vytvorili colnú úniu. (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko.)
Roku 1959 vzniklo EZVO – Európske združenie voľného obchodu –pôvodný členovia: Veľká Británia, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko. (dnes - Nórsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Island)
Medzi ES a EZVO sa vytvorilo pásmo voľného obchodu a neskôr sa vytvoril Európsky ekonomický priestor (rozšírenie pásma voľného obchodu o voľný pohyb T, S, kapitálu, osôb a rozvoj spolupráce v oblasti životného prostredia)
Vznik EÚ
Roku 1993 vošla do platnosti Maastrichtská zmluva (podpísaná v holandskom mestečku Maaschtrichte febr.1992), podľa ktorej sa ES pretransformovalo na Európsku úniu (EÚ). EÚ je najpokrokovejšie zoskupenie, ktoré znamená vytvorenie hospodárskej, menovej a politickej únie ako aj spolupôsobnosť v oblasti sociálnej, práv občanov a zahraničných vzťahov. V rámci EÚ platia tzv. štyri slobody: voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb a kapitálu. To všetko sú znaky jednotného trhu, ktorý prinieslo ES – základný pilier EÚ. Maastrichtská zmluva priniesla ďalšie dva piliere:
·spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku
·spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí
Dnes má EÚ 27 členov: 6 zakladajúcich krajín a Veľkú Britániu, Dánsko, Írsko (1973), Grécko (1981), Portugalsko, Španielsko (1986), Fínsko, Švédsko, Rakúsko (1995), Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Malta, Cyprus (2004), Bulharsko, Rumunsko (2007)
Kandidátska krajina: Turecko.
Orgány EÚ:
Európsky parlament – zastupiteľský orgán občanov členských štátov - má 732 členov, ktorí sú volení priamo občanmi členských štátov EÚ. Formuje politiku a systém EÚ - schvaľuje rozpočet, kontroluje legislatívu a nemá zákonodarnú moc. Pod neho patrí európsky ombudsman.
Európska rada – zasadá v dvoch podobách:
1.RADA EÚ – v nej zasadajú premiéri a hlavy členských krajín a rozhodujú v najdôležitejších otázkach, určujú smerovanie integrácie – je to najvyšší politický orgán EÚ.( určuje politický rámec) Predstavenstvo sa mení na základe rotácie, každý členský štát predsedá šesť mesiacov. Schádza sa dvakrát do roka – Európske samity.
2.RADA MINISTROV - hlavný rozhodovací, najdôležitejší orgán zasadajú príslušní rezortní ministri a venujú sa konkrétnym otázkam. (sídlo Brusel)
Európska komisia – dvadsať nezávislých komisárov, je to výkonný orgán, ktorý ako jediný má právo navrhovať legislatívu a zabezpečovať jej uplatňovanie.(hybná sila EÚ) Podieľa sa na rokovaniach v Európskom parlamente.
Európsky súdny dvor –Rozhoduje spory členských štátov, posudzuje medzinárodné obchody, zabezpečuje súlad opatrení prijatých Radou alebo Komisiou s právom.
Dvor audítorov – Vykonáva audit, kontroluje spracovanie rozpočtu EÚ, preveruje hospodárnosť s financiami.
Slovensko a EÚ:
Po páde socializmu (1989) bolo strategickým cieľom SR zapojiť sa do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr. SR podpísala Asociačnú dohodu o pridružení k EÚ, ktorá vstúpila do platnosti roku 1995. V máji roku 2003 bolo na Slovensku referendum o vstupe SR do EÚ. Po úspešnom referende 1. mája 2004 SR vstupuje do EÚ. V júni 2004 sa uskutočnili prvé priame voľby do európskeho parlamentu.
Výhody vstupu:
·priamy kontakt s výrobcami krajín EÚ znamená rast konkurencie, čo zvyšuje snahu domácich výrobcov efektívnejšie vyrábať
·odstránenie obchodných prekážok medzi SR a EÚ
·nové podnikateľské príležitosti pre našich podnikateľov v priestoroch EÚ
·vstup zahraničného kapitálu do SR
·SR získava nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov
·voľný pohyb T, S, kapitálu, pracovných síl, osôb
·vstupom do EÚ sa zlepší povesť krajiny...
Nevýhody vstupu:
·zvýšený konkurenčný tlak je nevýhodou pre slabšie podnikateľské subjekty
·výrobky exportované do EÚ musia spĺňať technické normy EÚ
·niektoré kompetencie sa presunú z národných inštitúcií na inštitúcie EÚ
·jazykové bariéry
·vysoké N na reštrukturalizáciu slov. ekonomiky
·príspevky do rozpočtu EÚ
·odchod kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia...
EURÓPSKY MENOVÝ SYSTÉM
Už ES používalo jednotnú menu ECU, ktorá slúžila ako zúčtovacia jednotka medzi členskými štátmi. Autorom myšlienky spoločnej meny je Francúz Jean Monnet, ktorý už po 2. svetovej vojne hovoril o tom, že spoločné peniaze budú zhmotnením zjednocovania Európy. Po vzniku EÚ sa začala riešiť myšlienka spoločnej menovej únie. V roku 1994 vo Frankfurte vznikol Európsky menový inštitút (EMI) a v roku 1995 Európska komisia prijala tzv. Zelenú knihu o jednotnej mene nazvanej EURO.
V roku 1996 bola zriadená Európska centrálna banka (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). 12 štátov vtedajšej EÚ sa rozhodlo utvoriť EURÓPSKU MENOVÚ ÚNIU so zámerom mať silnú stabilnú menu, ktorá by konkurovala americkému doláru. (Veľká Británia, Švédsko a Dánsko sa z vtedajšej pätnástky do projektu nezapojilo.) 31.12.1998 boli stanovené fixné prepočítacie výmenné kurzy medzi národnými menami členských krajín EMÚ a euro. EURO sa stalo od 1.1.1999 plnoprávnou menou ( vznik eurozóny) Prechodné obdobie: 1.1.1999 - 31.12.2001
Euro sa začalo používať pre bezhotovostný platobný styk. Hotovostný platobný styk naďalej prebieha v národných menách.
Koniec prechodného obdobia: 1.1.2002 Do obehu prišli prvé eurobankovky a euromince. Pol roka zúčastnené krajiny používali súbežne euro i svoju národnú menu.
1.7.2002 bol prechod na euro zavŕšený.
1.1. 2007 euro prijalo Slovinsko
Nové členské štáty sa v rámci svojich prístupových dohôd tiež zaviazali pripojiť k priestoru EMÚ a k euru. Pre úspešné pripojenie k eurozóne je potrebné, aby sa ich ekonomika dôsledne vyrovnala s ekonomikou existujúcich členov. Toto ekonomické vyrovnanie je označované ako konvergencia.
Maastrichtské (konvergenčné) kritériá:
Členom EMÚ sa môže stať len tá krajina, ktorá spĺňa prísne požiadavky finančnej a hospodárskej stability – konvergenčné kritéria:
1.cenová stabilita - inflácia nesmie prekročiť o viac ako 1,5 % priemeru troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami
2.zadlženosť štátu – nesmie prekročiť 60 % HDP
3.rozpočtová disciplína – vládny deficit nesmie prekročiť 3 % HDP
4.úroková stabilita – základná úroková sadzba nesmie presiahnuť viac ako 2% priemernej úrokovej sadzby troch členských štátov s najlepšími výsledkami
5.menová stabilita –stabilný menový kurz voči € v rozpätí +/- 15 % počas dvoch rokov
Harmonogram zavedenia eura v SR:
jún 2005-vypracovaný Národný plán zavedenia €
konvergenčný výmenný kurz, zaokrúhľovanie na 6 desatiných miest
od júla 2008-povinné duálne oceňovanie dokonca roka 2009
1.1.2009-zavedenie eura „BIG BEN“
do 16.1.2009-duálny obeh
2009-povinné duálne oceňovanie,
výmena meny
Náklady a nevýhody zavedenia eura:
·strata národnej suverenity v menovej oblasti, kde SR nebude môcť voľne riešiť svoju nedostatočnú konkurencieschopnosť opatreniami v oblasti národnej meny
·obavy zo zvyšovania cien
·technické náklady na výmenu meny
·jednorazovo vyššie náklady bankového sektora
Výhody zavedenia eura:
·uľahčenie obchodovania
·odstránenie nákladov s výmenou mien
·nižšia neistota alebo riziko vyplývajúce zo zmien úrokovej miery a menových kurzov
·ceny a trhy T a S sa stanú oveľa transparentnejšie
·stabilnejšia mena garantovaná ECB
