Trh a trhový mechanizmus

Trhové hospodárstvo

-je to organizácia eko., kde produkty vyrábajú jednotliví, oddelení výrobcovia a každý z nich sa špecializuje na výrobu istého výrobku. Pre vznik trh. hospod. sú nevyhnutné 2 podmienky:
-spoločenská deľba práce
-existencia samostatných výr. jednotiek

Trh

-súhrn nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekon. vzťahov, kt. umožňujú výmenu tov. a služieb. Je miestom, kde sa vymieňajú tov. a služby medzi jednot. ekon. subjektmi,
-miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt.

Typy ekonomík:

1.Ekonomika (hospodárska) – založená na zvykoch, inštinktoch, tradíciách (prvotnopospolnej, feudálnej, otrokárskej)
2.Trhová ekon. – systém hospo. založená na samočinnom fungovaní trhu
3.Príkazová ekon. – založená na príkazoch z jedného štátneho centra
4.Zmiešaná ekon. – založená na fungovaní trhu, ale štát má právo do jeho fungovania zasahovať

Trhové subjekty

-na trhu pôsobia 3 základné subjekty:
1. domácnosti – subjekty, kt. vstupujú na trh, aby si kúpili tov. a služby a zároveň, aby predali výr. faktory (pôda, práca, kapitál), kt. vlastnia
2. podniky – subjekty, kt. na trhu výr. faktorov kupujú výr. faktory a na trhu tov. a služieb predávajú svoje produkty
3. štát - špecifický subjekt trhu, kt. vystupuje ako predávajúci i kupujúci. Jeho úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu a v prípade zlyhávania trh. mechanizmu riešiť nepriaznivé dopady takéhoto vývoja.

Typy trhov

Miestny trh – prvá forma trhu
Národný trh – vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov
Medzinárodný trh – vyjadruje prepojenie národných trhov niekoľkých krajín
Svetový trh – predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období

Podľa predmetu kúpy a predaja rozlišujeme:
1.Trh tov. a služieb:
-je to miesto, kde sa kupujú a predávajú tov.
2.Trh výr. faktorov predstavuje:
-trh práce
-trh pôdy
-trh kapitálu
3.Finančný trh:
-peňažný, kapitálový, devízový, poistný trh a trh drahých kovov
Burza:
-špecifický druh trhu
-je špecifická, vysoko organizovaná forma trhu, na kt. sa obchoduje s tov., CP, devízami, valutami, poistkami,... Najrozšírenejšie sú peň. a tov. burzy. Na peň. burzách sa obchoduje s CP a devízami napr. New York, Londýn. Na tov. burzách sa obchoduje s jedným alebo niekoľkými druhmi tov. napr. v Londýne (káva, cukor,...).


Trhový mechanizmus

-súhrn vzťahov a procesov medzi spotrebiteľmi a výrobcami. Na základe týchto vzťahov a procesov sa rozhoduje o použití a rozdeľovaní výr. zdrojov a o určení ceny a množstva tov. a služieb.

Cena:
-suma, za kt. sa nadobúdajú tov. a služby. Každý tov. či služba má na trhu cenu. Svoju cenu majú aj výr. faktory: práca – mzda, pôda – renta, kapitál – úrok. Trh. mechanizmus rieši 3 základné ekon. otázky:

1.Čo vyrábať?
2.Ako vyrábať?
3.Pre koho vyrábať?
Cena plní 3 funkcie:
1.) Poskytuje a prenáša info. o:
-potrebách
-záujmoch
-disponibilných zdrojoch
-výr. možnostiach
2.) Podnecuje výrobcov i spotrebiteľov, aby:
-používali vo výrobe efektívne výr. metódy
-racionálne využívali disponibilné zdroje
3.) Rozdeľuje dôchodky:
-Čo vyrábať určujú spotrebitelia svojím rozhodovaním, čo kúpia a čo nie. Peniaze, kt. vynaložia na nákup sa dostanú do rúk výrobcom a tí ich použijú na vyplatenie mzdy, renty a úroky,... Takto spotrebitelia dostanú peniaze vo forme dôchodkov – príjmov.
-Ako vyrábať podmieňuje konkurencia medzi výrobcami.
-Pre koho vyrábať to sa určuje na trhu výr. faktorov. Trh práce stanovuje cenu práce – mzdu, trh pôdy – rentu, trh kapitálu – úrok. S kapitálom súvisí jeho výnos – zisk.
V trh. mechanizme sú podstatné 3 procesy:
1.proces tvorby dopytu
2.proces tvorby ponuky
3.proces tvorby ceny

Dopyt a krivka dopytu
Dopyt – je určité mn. tov. a služieb (výr. faktorov), kt. si chce kupujúci kúpiť za určitú cenu. Vyjadruje vzťah medzi 2 premennými: cenou tov. a mn. Tento vzťah medzi cenou a mn. tov. vyjadrujeme krivkou dopytu.

Krivka dopytu:
-má klesajúcu tendenciu a charakterizuje správanie sa kupujúcich na trhu tov. a služieb v závislosti od ceny. Krivka ukazuje, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité mn. tov. Medzi cenou a mn. je nepriamo úmerný vzťah. Ak klesá cena, zvyšuje sa mn. požadovaného tov. Ak cena rastie, dopyt po tov. klesá.

Činitele, kt. ovplyvňujú veľkosť dopytu:
-cena produktov
-veľkosť príjmov
-daň. zaťaženie
-kvalita tov.
-potreby kupujúceho
-poloha trhu
-mn. kupujúcich
Rozlišujeme individuálny, čiastkový a agregátny D.

Ponuka a krivka ponuky

Ponuka – je mn. tov. a služieb, kt. chcú výrobcovia na trhu za určitú cenu predať. Pri vysokých cenách sa rysujú veľké zisky, preto chcú výrobcovia čo najviac predať. Pri nízkych cenách výrobcovia strácajú záujem o predaj, pretože budú mať malé zisky.
Ponuka tov. vyjadruje vzťah medzi 2 premennými: cenou tov. a jeho mn. Vzťah medzi cenou a mn. ponúkaného tov. vyjadruje krivka ponuky.

Krivka ponuky:
-má rastúcu tendenciu, je vpravo nahor stúpajúca a ukazuje, aké mn. tov. sú výrobcovia ochotní predávať pri rôznych cenách na trhu. Medzi cenou a mn. ponúkaného tov. je priamo úmerný vzťah. Ak cena klesá, mn. ponúkaného tov. sa znižuje. Vyššie ceny stimulujú výrobcov vyrábať a ponúkať väčšie mn. daného tov.


Činitele, kt. ovplyvňujú veľkosť ponuky:
-cena výr. a služieb na trhu
-ceny výr. faktorov
-použitie technológie
-dopyt
-konkurencia (počet ponúkajúcich na trhu)


Trh. rovnováha ponuky a dopytu

-je stav, keď ponúkané mn. tov. sa rovná požadovanému mn. tov. V ekon. je stav výnimočný. V prípade trh. rovnováhy sa krivka D a P pretínajú v bode rovnováhy E (ekvilibrium).

Rovnovážna cena:
-cena, za kt. sa tov. vymieňa v prípade, že ponuka sa rovná dopytu. Stav je na trhu ojedinelý, nikdy netrvá dlho. Pôsobením mnohých faktorov častejšie badáme na trhu stav nerovnováhy.

E – ekvilibrium (rovnováha)
P> D – cena sa zníži – trh. cena P