Sú pre ne charakteristické určité znaky:
- spoločné užívanie majetku,
- spoločné užívanie príjmov,
- spoločné prijímanie ekonomických rozhodnutí,
- vo vnútri domácností sa neuplatňujú trhové vzťahy,
- rôzna pozícia jednotlivých domácností na trhu,
- odvádzanie daní štátu,
- transférové platby od štátu (sociálne podpory).

3. Štát – špecifický trhový subjekt, ktorý vstupuje na trh ako katalyzátor; svojimi zásahmi negatívne alebo pozitívne ovplyvňuje dopady na ekonomiku. Vystupuje aj ako predávajúci (predaj štátnych obligácií a iných cenných papierov), ale aj ako kupujúci (vládne výdavky na nákup tovarov a služieb). Zúčastňuje sa na vytváraní dopytu po tovaroch, službách a pracovných silách. Vytvára ponuku. Od firiem a domácností vyberá dane. Určuje pravidlá pre správanie sa ekonomických subjektov. Mal by predovšetkým ochraňovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie. Trhová konkurencia

Fungovanie trhového mechanizmu je nemysliteľné bez konkurencie, t.zn., že na trhu sa stretávajú rôzne záujmy rôznych subjektov trhu, pričom každý z nich sa usiluje dosiahnuť určitú výhodu. Je to teda proces, v ktorom sa stretávajú rôzne trhové subjekty s ich diferencovanými záujmami a cieľmi. Existuje rovnako medzi výrobcami i medzi spotrebiteľmi. Druhy konkurencie:

Konkurencia medzi ponukou a dopytom – vytvára sa rovnovážna cena ako určitý kompromis medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Delenie konkurencie

Podľa subjektov trhu:

1. konkurencia na strane dopytu – dopytová – konkurencia medzi spotrebiteľmi – každý spotrebiteľ chce maximalizovať svoj úžitok, t.j. nakúpiť čo najviac a najlacnejšie, hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. 2. konkurencia na strane ponuky – ponuková – konkurencia medzi výrobcami – každý výrobca sa snaží maximalizovať svoj zisk na základe predaja čo najväčšieho množstva a za najvýhodnejších podmienok, a to aj na úkor konkurentov


Podľa formy predaja:

1. cenová konkurencia – výrobca sa dočasne vzdá časti zisku tým, že zníži ceny tovarov a služieb tak, aby prilákal čo najviac spotrebiteľov s predpokladom, že konkurenti nebudú schopní prispôsobiť sa týmto nízkym cenám. Po dosiahnutí tohto cieľa môže ceny opäť zvyšovať. 2. necenová konkurencia – výrobca sa snaží prilákať spotrebiteľov rastom kvality a technických parametrov svojich tovarov a služieb, vrátane dizajnu a poskytovania dlhodobých záruk na kvalitu, obalovou technikou, reklamou, inováciou tovarov, predajom na úver, dokonalejším servisom a pod.


Podľa trhových podmienok:

1. dokonalá konkurencia – na trhu sa nachádza veľa drobných výrobcov a spotrebiteľov, pričom výrobcovia dodávajú na trh homogénne, ničím sa nelíšiace výrobky. Jednotliví výrobcovia nie sú schopní ovplyvňovať celkovú ponuku a cenu. Je možný voľný vstup a výstup subjektov z odvetvia do odvetvia, resp. z jednej výroby na inú výrobu a predpokladá sa dokonalá informovanosť všetkých účastníkov o situácii na trhu.