Tieto inštit. majú nástroje: - dane, dávky, poplatky
- št. miestne požičky
- soc. transf. platby, dotácie, subvencie...

3. sústava participácie na tvorbe soc. politiky i adresátu = negociácia
- kolekt. vyjednávanie
- účasť prac. v riad. a dozor. orgánoch a. s.
- účasť prac. na kontrole úloh v soc. oblasti


2. Typy SP

Typy: a) perspektívna (aktívna hosp. politika)
b) retrospektívna (pasívna hosp. politika) = rieši soc. probl. ex-port

a) systémová = tak upraviť ek. a soc. prostr., aby sa odstránili budúce príčiny soc. problémov
b) intervencionistická = dopredu zabezpečiť efekt. riešenie následkov budúc. možných soc. probl.


3. Polit. doktríny a SP

Polit. demokr. = názorový a pluralizmus => početnosť polit. strán a spol. hnutí, množ. koncepcií

3 zákl. doktríny:

1. Konzervativizmus
2. Katol. soc. učenie
3. Demokr. socializmus

Sloboda a rovnosť sa vzájomne vylučujú (sloboda vedie k rovnosti, rovnosť obmedzuje slobodu).

Voľba doktríny = nájsť optim. vzťah sloboda – rovnosť


1. Konzervativizmus = smer, kt. zdorazňuje význam indiv. slobody a indiv. zodpovednosti.

Zákl. téza – soc. postavenie a blahobyt jednotlivca má závisieť od jeho ek. výkonnosti

- dávajú prednosť soc. tvrdým, ale ek efektív. riešeniam
- nositeľmi tejto politiky sú strany konzervatívne, republikánske a liberálne

2. Katol. soc. učenie = chápe soc. spravodl. ako zaistenie urč. dostatku pre všetkých. Za soc. úroveň života jednotl. nie je zodp. len on, ale spol. ako celok. Nejde prednostne o slobodu ani o rovnosť, ale o soc. zodpoved. mocných a bohatých za svojich spoluobčanov. Patrí tu kresť-dem. strany, kt. sa opierajú o rím.-, gr.-. katol. vieru.

3. Demokr. socializmus = akceptuje pojem soc. trh. hosp., potrebu dostoj. mater. zabezpečenosti. Rovnosť v zmysle čo najširšej demokracie ako zákl. nástroj riešenia všet. ek. a soc. otázok.

Polit. strany: socialist. strany, social. dem. str., robotnícke,

Zopakovať Lorenz. krivka (Makro)
Fišk. polit. (Makro)
trh práce, odbory, nezamest, probl. riešenia nezam.


Švédsky model HP

1. Struč. char. Švédska
2. Zákl. znaky švéd. modelu
a) negociačná E
b) štát. blahobyt
c) makroek. stabil. politika


1. Struč. char. Švédska

Ako prvá aplikovala koncepciu štát. blahobytu. Švéd. ekonómovia charakterizovali túto aplikáciu ako pokus o nájdenie stredovej, tretej cesty medzi liberál. trh. E (veľmi efektívna, ale so. nerovnosť) a príkazovou E.
Nástrojom riešenia boli výššie št. výdavky => výššia miera zdanenia