Peňažná zásoba = predstavuje vo finančnej vede i finančnej praxi reálne peniaze, t.j. hotovostné i bezhotovostné peňažné prostriedky či už v domácej alebo zahraničnej mene. Rozoznávame peňažnú zásobu jednotlivých ekonomických subjektov a peňažnú zásobu národného hospodárstva ako celku.

Ekonomické subjekty môžu vystupovať :
- Fyzické osoby (zamestnanci, dôchodcovia, podnikatelia, študenti)
- Právnické osoby (firmy, inštitúcie)
- Obce a mestá
- Územno-administratívne celky
- Štát reprezentovaný štátnou pokladnicou (Ministerstvo financií)

Zložky peňažnej zásoby. Kvantitatívne vyjadrenie peňažných zásob - 4 zložky podľa likvidity:
- zložka (agregát) M1 = transakčné peniaze, určené na nákup a predaj tovarov a služieb v najbližšom období -primárna likvidita.
- zložka (agregát) M2 nemôžu sa použiť na bezprost. nákup a predaj, ale môžu sa premeniť rýchlo na M1.

Sekundárna likvidita = úsporné vklady s kratšou výpov. lehotou, krátkodobé cenné papiere.
- zložka (agregát) L=M3 = krátkodobé pokladničné poukážky štátu.
- zložka (agregát) D

Najširší agregát, hmotné majetkové prostriedky, dlhodobé cenné papiere, hypotéky 5.Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, peňažná rovnováha.

4. Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, peňažná rovnováha.

Ponuka peňazí = v súčasnosti závisí ako sa vklady peňažných inštitúcii podieľajú na úverovej činnosti, na operáciách s cennými papiermi. Reaguje na spätné väzby medzi centrálnou bankou a obchodnou bankou.
Z hľadiska centrálnej banky má v konečnom dôsledku podporovať ekonomický rast, vývoj zamestnanosti, brzdiť infláciu regulovaním ponuky a dopytu po peniazoch.

Dopyt po peniazoch = je ovplyvňovaný nielen motívmi ich držby ale rastom príjmov. S rastom príjmov má D po peniazoch stúpajúcu tendenciu. Opačnú tendenciu znižovania tohto dopytu ovplyvňuje úroková miera a inflácia.

Peňažná rovnováha = je to situácia, keď ponuka tovarov a služieb plne uspokojuje efektívny kúpyschopný dopyt, a nedochádza tak k rastu cien.
Matematicky definujeme túto situáciu: Q x P = D
Q - ponuka tovarov a služieb
P - cenová hladina tovarov a služieb
D - efektívny kúpyschopný byt

5. Inflácia, jej členenie a miera inflácie.

Inflácia = makroekonomický jav, ceny pri ňom stúpajú z roka na rok
- je to vlastne zvyšovanie peňazí v obehu, tým sa zvyšuje aj celková cenová hladina.
- prejav ekonomickej nerovnováhy

Členenie z hľadiska kvantitatívneho:
- mierna (1ciferný nárast cenovej hladiny)
- cválajúca (2-3 ciferný nárast cenovej hladiny)
- hyperinflácia (4 a viac)