- depozitná funkcia (systém ponúka priestor pre uloženie úspor do relatívne málo rizikových príležitostí).
- funkcia zabezpečenia bohatstva (udržanie, resp. zvýšenie hodnoty finančných prostriedkov).
- funkcia likvidity (umožňuje transformácie akejkoľvek formy finančných prostriedkov na hotovosť s veľmi malým rizikom straty).
- úverová funkcia (vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov na financovanie spotreby a investičných výdavkov).
- platobná funkcia (znamená, že na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus na realizáciu platieb za tovary a služby).
- funkcia ochrany proti riziku (ponúka rôzne možnosti diverzifikácie rizika – životné, zdravotné, majetkové poistenie atď.).
- selektívna funkcia (podpora životaschopných a zánik neperspektívnychsubjektov)
- politické funkcie (nástroj na realizovanie politiky vlády v oblasti celospoločenských cieľov, najmä regulácia vysokej miery nezamestnanosti, príliš vysokej či nízkej miery infl ácie a ekonomického rasu).

Finančný trh = je miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície

Finančný trh plní tieto základné funkcie:
- Sústreďuje (akumulácia). Dočasné voľne prostriedky
- Rozmiestňuje a umiestňuje ich (alokácia) do rôznych oblastí ekonomiky tak, aby tento proces z hľadiska potrieb ekonomiky bol čo najefektívnejší.
- Znovu rozdeľuje (redistribúcia) voľné zdroje a transformuje ich na investície.

Finančný trh podľa jednotlivých hľadísk rozdeľujeme:
- podľa predmetu obchodu
- z geografi ckého hľadiska
- z hľadiska organizácie

Štruktúra finančného trhu:
Vecné hľadisko:
- peňažný
- kapitálový
- devízový
- trh zlata a drahých
- kovov
- poistný

Geografické hľadisko:
- národný
- medzinárodný

Organizácie:
- burzový
- mimoburzový

Na finančnom trhu pôsobia rôzne subjekty sú to domácnosti, firmy, vláda a tiež rôzne zahraničné subjekty. Keďže často majú prostriedky, ktoré prevyšujú ich bežnú spotrebu, snažia sa ich umiestniť na finančnom trhu, aby ich zhodnotili.
Stávajú sa tak veriteľmi alebo investormi pre tých ktorý naopak, trpia deficitom finančných zdrojov a prichádzajú na finančný trh s cieľom získať tieto prostriedky. Medzi dlžníkmi a veriteľmi sa utvára úverový vzťah, z ktorého vyplýva, že dlžník musí veriteľovi za takto získané zdroje poskytnúť odmenu, ktorá môže mať rôzne podoby ako úrok, dividenda, kapitálový zisk a podobne.