Financie a mena

Financie a mena

1. Financie, ich objektívna a subjektívna stránka, peňažné operácie a ich členenie.

Vznik finančnej vedy sa začal rozvíjať začiatkom 20. storočia prudkým rozvojom kapitalistickej spoločnosti na čele s Adamom Smithom a Karolom Marxom, ktorí používali pojmy zisky, pôžičky a nepoznali pojem (financie).
Až v roku 1910 Rudolf Hilferding napísal dielo Finančný kapitál, ktorý zahŕňa peňažný, pôžičkový, podnikateľský kapitál.

Financie alias Peniaze = predstavujú ekonomickú kategóriu, ktorá má počiatok v peniazoch.

Subjektívnu stránku financií tvoria:
- sekundárna finančná činnosť v oblasti projektovania, evidencie a kontroly primárnej finančnej činnosti.
- finančná politika
- finančná veda
- finančné právo
- finančná sústava
- riadenie a organizácia primárnej finančnej činnosti

Objektívna stránka financií = predstavuje sústava peňažných operácií s reálnymi peniazmi, prostredníctvom ktorých dochádza k zmene peňažnej zásoby v jednotlivých ekonomických subjektoch.

Ak chceme, aby došlo k rozdeleniu HDP (hrubý domáci produkt) tak Ekonomické subjekty môžu vystupovať :
- fyzické osoby (zamestnanci, dôchodcovia, podnikatelia, študenti)
- právnické osoby (firmy, inštitúcie)
- obce a mestá
- územno-administratívne celky
- štát reprezentovaný štátnou pokladnicou (Ministerstvo financií)

Tieto peniaze alias financie sa prejavujú 2 javových formách.

Peňažná zásoba = predstavuje reálne peniaze, ktoré sa rozdeľujú na:
- hotové (domáce, zahraničné)
- bezhotovostné (domáce, zahraničné)

Peňažné operácie = sprostredkujú (zabezpečujú) pohyb peňažnej zásoby u jednotlivých ekonomických subjektov i v hospodárstve ako celku.
- finančné operácie
- menové operácie

Peňažné operácie = sa uskutočňujú prostredníctvom peňažných platieb. Pomocou peňažných operácii a peňažných platieb sa mení celková peňažná zásoba ekonomického subjektu.

Peňažné operácie rozdeľujú na:
- Platobné operácie = kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu (peňažné platby) za tovar a služby
- Transformačné operácie = kvantitatívna zmena peňažnej zásoby ekonomického subjektu a HN (hotovostná a bezhotovostná, domáca a zahraničná mena) nie sú spojene s predajom
- Emisné operácie = dochádza súčasne ku kvantitatívnej zmene peňažnej zásoby ekonomických subjektov i peňažnej zásoby NH (cenne papiere, úvery, dlhopisy
Platobné operácie môžu byť:
- Fiškálne peňažné operácie = nenávratný charakter – priame a nepriame, dane, clá, správne, súdne poplatky.
- Kreditne peňažné operácie = dočasný, návratný aspekt – bankovníctvo, poskytovanie a splácanie úverov a pôžičiek.
- Asekuračne peňažné operácie = poisťovacie peňažné operácie, musí byť podmienená návratnosť, neekvivalentnosť.
- Sekuritne peňažné operácie = nákup a predaj emitovaných CP, emitovanie nových CP (cenné papiere) .
- Transformačné = nastáva kvantitatívna zmena (zmena štruktúry peňažnej zásoby)
- Tovarovo-peňažné peňažné operácie = kúpa/predaj tovarov medzi ekonomickými subjektmi.
- Dôchodkové peňažné operácie = tykajú sa obyvateľstva (dôchodky, pracovne / sociálne, kapitálové).

2. Členenie financií a ich funkcie.

V národnom hospodárstve aj vo finančnej teórii je rozšírené členenie financií podľa týchto sektorov:

Verejný sektor:
- Orgány a zložky štátnej moci a správy
- Ministerstvá
- Armáda
- Súdy
- Prokuratúra
- Orgány verejnej moci a správy

Orgány poskytujúce služby v školstve, kultúre, tieto financie sa členia na štátny rozpočet:
- na miestne rozpočty jednotlivých územných samosprávnych celkov.
- účelové, štátne, regionálne, komunálne v oblasti ekológie, dopravy, kultúry.

Podnikové financie = majú dve formy:
- dodávateľsko-odberateľské peňažné operácie a všetky druhy platobných operácii.
- tržby od obyvateľstva

Bankovníctvo = súbor organov, organizácie statnej správy + príspevkové organizácie verejnej správy, charakter návratnosti a ekvivalentnosti.
Poskytuje služby nemateriálnej povahy za cenu ktorá vystupuje vo forme aktu.

Poisťovníctvo = zahrňuje súbor poistných podnikov, orgánov, pôsobiacich v oblasti:
- komerčného poistenia
- nekomerčného poistenia

Zahranično-ekonomický sektor = je označovaný ako medzinárodná financia.
Peňažné operácie sa uskutočňujú v domácej a zahraničnej mene.
Financie obyvateľstva = operácie vo forme príjmov a výdavkov.

Funkcie financií :
- Rozdeľovacia
a) pasívna (distribučná)
b) aktívna (stimulačná)
- Kontrolná
a) pasívna (informačná, signalizačná)
b) aktívna (racionalizačná)
3. Penažné sústavy, obeh penazí, ich funkcie, penažná zásoba.

Menová, alebo peňažná sústava = predstavuje spôsob vydávania a obehu peňazí, v danej krajine a upravený zákonodarstvom, ktorý rieši najmä vzťah menového kovu a peňazí.

Z historického pohľadu možno rozlíšiť 3 druhy menových sústav:
- kovové čiže metalické menové sústavy
- úverové menové sústavy (obeh vymeniteľných bankoviek)
- papierové menové sústavy (obeh papierových peňazí)

Metalická menová sústava = je menová sústava, pri ktorej v krajine ako zákonné platidlo obieha len kov, vo forme kovových peňazí, obyčajne peniaze z drahých kovov. V každej metalickej menovej sústave sa musí určiť:
- menový kov
- peňažná jednotka
- spôsob razenia mincí

Historický vývoj metalickej menovej sústavy

Monometalizmus = základom meny bol 1 kov, mince iba z príslušnej suroviny (surogáty).
- zlatý = štandard zlatej mince (pevne stanovený obsah zlata, surogáty vymeniteľné za zlato, voľný pohyb zlata).
- strieborný

Bimetalizmus (2 kovy s rovnoprávnym postavením) :
- paralelná mena (nie je stanovený zákonný pomer medzi zlatom a striebrom).
- dvojitá mena (stanovený zákonný pomer medzi zlatom a striebrom).

Úverová menová sústava = je založená na prevažnom obehu úverových peňazí (bankoviek).
Bankovky sú vlastne zmenky centrálnych bánk, ktoré slúžia ako úverové peniaze a sú voľne vymeniteľné za zlato alebo striebro.
- prevažne obeh úverových peňazí = bankovky
- obeh bankoviek sa vyvinul z metalických menových sústav
- obeh bankoviek (množstvo) sa prispôsobil skutočnej potrebe obehu (nezáviselo to už len od ťažby drahých kovov)

Sústava papierových peňazí = je základom peňažného obehu sú papierové peniaze, ktoré nie sú vymeniteľné za zlato. Po právnej stránke môžu mať papierové peniaze formu štátoviek, ktoré majú podobný ekonomický charakter ako papierové peniaze.

Z právnej stránky majú formu:
- bankovky (nezameniteľné)
- štátovky
- neplnohodnotné mince

Obeh peňazí = v súčasných podmienkach sa peniaze vydávajú do obehu takmer výlučnou formou úveru poskytovaného emisnou bankou (existujú aj iné formy uvedenia peňazí do obehu, ako sú (nákup devíz, vydávanie štátoviek a mincí ... ).
Peniaze treba emitovať úmerne vo výrobe. Prostredníctvom úveru vznikajú peniaze v bezhotovostnom obehu (bankové peniaze). Peniaze vydáva CB. CB najčastejšie emituje peniaze tak, že poskytuje úver buď komerčným bankám alebo štátnemu rozpočtu. Inou formou emisie peňazí je nákup devíz.
Peňažná zásoba = predstavuje vo finančnej vede i finančnej praxi reálne peniaze, t.j. hotovostné i bezhotovostné peňažné prostriedky či už v domácej alebo zahraničnej mene. Rozoznávame peňažnú zásobu jednotlivých ekonomických subjektov a peňažnú zásobu národného hospodárstva ako celku.

Ekonomické subjekty môžu vystupovať :
- Fyzické osoby (zamestnanci, dôchodcovia, podnikatelia, študenti)
- Právnické osoby (firmy, inštitúcie)
- Obce a mestá
- Územno-administratívne celky
- Štát reprezentovaný štátnou pokladnicou (Ministerstvo financií)

Zložky peňažnej zásoby. Kvantitatívne vyjadrenie peňažných zásob - 4 zložky podľa likvidity:
- zložka (agregát) M1 = transakčné peniaze, určené na nákup a predaj tovarov a služieb v najbližšom období -primárna likvidita.
- zložka (agregát) M2 nemôžu sa použiť na bezprost. nákup a predaj, ale môžu sa premeniť rýchlo na M1.

Sekundárna likvidita = úsporné vklady s kratšou výpov. lehotou, krátkodobé cenné papiere.
- zložka (agregát) L=M3 = krátkodobé pokladničné poukážky štátu.
- zložka (agregát) D

Najširší agregát, hmotné majetkové prostriedky, dlhodobé cenné papiere, hypotéky 5.Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, peňažná rovnováha.

4. Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, peňažná rovnováha.

Ponuka peňazí = v súčasnosti závisí ako sa vklady peňažných inštitúcii podieľajú na úverovej činnosti, na operáciách s cennými papiermi. Reaguje na spätné väzby medzi centrálnou bankou a obchodnou bankou.
Z hľadiska centrálnej banky má v konečnom dôsledku podporovať ekonomický rast, vývoj zamestnanosti, brzdiť infláciu regulovaním ponuky a dopytu po peniazoch.

Dopyt po peniazoch = je ovplyvňovaný nielen motívmi ich držby ale rastom príjmov. S rastom príjmov má D po peniazoch stúpajúcu tendenciu. Opačnú tendenciu znižovania tohto dopytu ovplyvňuje úroková miera a inflácia.

Peňažná rovnováha = je to situácia, keď ponuka tovarov a služieb plne uspokojuje efektívny kúpyschopný dopyt, a nedochádza tak k rastu cien.
Matematicky definujeme túto situáciu: Q x P = D
Q - ponuka tovarov a služieb
P - cenová hladina tovarov a služieb
D - efektívny kúpyschopný byt

5. Inflácia, jej členenie a miera inflácie.

Inflácia = makroekonomický jav, ceny pri ňom stúpajú z roka na rok
- je to vlastne zvyšovanie peňazí v obehu, tým sa zvyšuje aj celková cenová hladina.
- prejav ekonomickej nerovnováhy

Členenie z hľadiska kvantitatívneho:
- mierna (1ciferný nárast cenovej hladiny)
- cválajúca (2-3 ciferný nárast cenovej hladiny)
- hyperinflácia (4 a viac)
Z hľadiska príčiny:
- dopytová
- nákladová

Z hľadiska očakávania:
- očakávaná (premietnutie inflácie do podpísania zmlúv, do fiškálnej a menovej politiky).
- neočakávaná (zvýšenie cien ktoré je pre verejnosť prekvapením).

Z hľadiska zjavnosti:
- zjavná – rast cien je viditeľný.
- skrytá – zmena cien sa upravuje v zmene cien cenových indexov.
- potlačená – zastavenie rastu cenovej hladiny.

Z hľadiska modelu IS-LM:
- peňažná (príčina =nadmerný rast agregovaného dopytu a pokles agregátnej ponuky)
- cenová (nadmerná ponuka peňazí ako dôsledok nesprávnej politiky centrálnej banky)

Ďalšie pojmy:
Disinfiltrácia = znižovanie vysokej miery inflácie,
Deflácia = pokles všeobecnej úrovne cien, opak inflácie
Jadrová inflácia = vyjadruje o koľko percent by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom administratívnych zásahov.
Čistá inflácia = (príspevok trhových služieb a obchodovateľných tovarov bez potravín k celkovej miere inflácie),
Miera inflácie = tempo rastu cenovej hladiny.

Ako sa miera inflácie počíta:
Jednoducho. Vymenujeme všetok tovar a služby, ktoré môžeme nakúpiť. Od poštovnej známky, cez kaderníka, poplatok za psa, ubytovanie v domove dôchodcov, stoličku, posteľ, stôl, nové auto až k rožku a fľaške dobrého vína. Jednoducho všetko. Zistíme ceny jednotlivých položiek v regióne (v Českej republike) ako priemer v jednotlivých obchodoch a supermarketoch a tie porovnáme s predchádzajúcim obdobím. Výsledkom je rozdiel minulých a súčasných cien a to je teda naša miera inflácie.

Na meranie inflácie slúžia najčastejšie:
- deflátor HDP (publikovaný iba štvrťročne so značným cenovým posunom)
- index spotrebiteľských cien (vážený aritmetmetický priemer cien tovarov spotrebúvaných typickou domácnosťou)
- harmonizované indexy spotrebiteľských cien (hlavne v EÚ a eurozóne)

6. Menová politika, ciel a nástroje menovej politiky.

Menová politika = je súčasťou hospodárskej politiky štátu a zameriava sa predovšetkým na využívanie funkcií peňazí.
Menovú politiku možno charakterizovať ako systém opatrení v oblasti meny, ktorými sa majú presadiť zámery vydavateľa peňazí.
Gestorom menovej politiky je v súčasnosti vo všetkých štátoch vo svete centrálna banka, ktorá má výlučné oprávnenie na vydávanie peňazí do obehu.

Týka sa aj 33. otázky
Nástroje menovej politiky sa najčastejšie členia podľa:

A. Z časového hľadiska cieľov, podľa ktorých sa rozlišujú nástroje:
- dlhodobé
- krátkodobé
B. Adresnosti:
- priame = adresné, administratívne, direktívne i selektívne)
- nepriame = charakterizujú sa aj ako trhové ( ekonomické, neadresné a všeobecné) na ktoré sa pritom kladie najväčší dôraz v trhovej ekonomike.

C. Často sa rozlišujú na bežné a výnimočné

D. Nebankové a bankové – pričom za nebankové sa považujú určité právne úpravy. Bankové nástroje menovej politiky sa dotýkajú všetkých tých nástrojov, ktoré sa považujú za „ klasické nástroje“, ktoré uplatňuje centrálna banka.

Priame nástroje menovej politiky = adresné a spravidla selektívne.
- majú charakter administratívnych zásahov centrálnej banky do ponuky peňazí, a to prostredníctvom regulovania úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk.

Do priamych nástrojov menovej politiky sa zaraďujú:
- pravidlá likvidity
- úverové kontingenty
- povinné vklady
- odporúčania, výzvy a dohody

Pravidlá likvidity = určujú sa priamym stanovením záväznej štruktúry aktív a pasív obchodných bánk.
Úverové kontingenty = považujú sa za najtvrdšie nástroje s priamym dopadom na ponuku peňazí.
Povinné vklady = niektorým subjektom môže byť aj v trhovej ekonomike uložená povinnosť ukladať vklady, otvárať bežné účty a uskutočňovať určité operácie, napr. účtovanie výhradne cez centrálnu banku
Odporúčania, výzvy a dohody = radia sa do priamych nástrojov s vysokou účinnosťou. Týkajú sa vždy priameho vzťahu medzi emisnou bankou a obchodnými bankami.

Nepriame nástroje menovej politiky = považujú sa za adekvátnejšie v trhovej ekonomike.
Ako nepriame nástroje využívajú centrálne banky nasledujúce:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- reeskont zmeniek
- lombard cenných papierov
- konverzie a swapy
- intervencie devízneho kurzu

Diskontná sadzba = je úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní úverov od emisnej banky.
Medzibanková úroková sadzba = ( medzinárodne nazývaná ako IOR – Interbank offered rate) je úroková sadzba za ktorú si poskytujú úvery obchodné banky medzi sebou. Spravidla je o niečo vyššia ako diskontná sadzba.
Priama úroková sadzba = ( prime rate) sa určuje spravidla pre úvery najväčším, najlepším klientom banky. Prime rate prevyšuje diskontnú sadzbu a aj medzibankovú úrokovú sadzbu.
Trhová úroková sadzba = ( market rate) je úroková sadzba, ktorá sa týka úverov poskytovaných ostatným klientom. Svojou výškou presahuje všetky druhy úrokových sadzieb.
Povinné minimálne rezervy = ( PMR) predstavujú povinne vytvárané pohľadávky obchodných bánk v emisnej banke.
Reeskont zmeniek = predstavuje znovueskontovanie tých zmeniek, ktoré už boli eskontované obchodnými bankami.
Lombardný úver = aj keď sa príliš nelíši od reeskontu zmeniek, predsa je potrebné ich rozdeliť. Pri reeskonte zmeniek sa napríklad vymáha ich preplatenie v deň ich splatnosti, ale pri lombarde cenných papierov sa tieto v deň ich splatnosti preplácajú obchodným bankám.
Operácie na voľnom trhu = sú naprosto klasickým nepriamym nástrojom menovej politiky.
Konverzie a swapy = pri existenxii vymeniteľnosti mien existuje aj možnosť emisných bánk regulovať ponuku peňazí prostredníctvom operácií so zahraničnými menami.
Intervencie devízových kurzov = uvádzajú sa taktiež ako nástroje menovej politiky, ktoré môžu pôsobiť na ovplyvňovanie devízového kurzu emisnou bankou.

7. Európsky menový systém, podmienky prechodu z ECU na euro, Maastrichtské kritériá.

Európsky menový systém (EMS) = dohoda z roku 1979. Súčasne so vznikom EMS bola zavedená menová jednotka ECU, ktorá pripravovala cestu k jednotnej mene.

Podmienky prechodu z ECU na euro:
1.januára 1999 bolo všetko prevedené na euro a ECU prestalo existovať.
Využíval sa kurzový a intervenčný mechanizmus ( každá mena mala stredný kurz voči ECU)
1.januára 1993 bol dokončený jednotný trh a 1. novembra 1993 sa začína na dráhe štádium Európskej hospodárskej a menovej únie.
Zmrazene zloženie ECU ,vstúpila platnosť zmluva o Eú podpísaná v Maastrichte.

Maastrichtske kritériá:
Priemerná inflácia = za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Deficit verejných financií = za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3 % HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP.
Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb = priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.
Stabilita výmenného kurzu = dva roky pred hodnotením musí byť slovenská koruna zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie slovenská koruna jednostranne devalvovať a koruna nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma.

8. Funkcie finančného systému, finančný trh a jeho štruktúra.

Týka sa aj 31. otázky.
Okrem hlavnej funkcie finančného systému literatúra uvádza aj ďalšie funkcie finančného systému a to:
- depozitná funkcia (systém ponúka priestor pre uloženie úspor do relatívne málo rizikových príležitostí).
- funkcia zabezpečenia bohatstva (udržanie, resp. zvýšenie hodnoty finančných prostriedkov).
- funkcia likvidity (umožňuje transformácie akejkoľvek formy finančných prostriedkov na hotovosť s veľmi malým rizikom straty).
- úverová funkcia (vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov na financovanie spotreby a investičných výdavkov).
- platobná funkcia (znamená, že na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus na realizáciu platieb za tovary a služby).
- funkcia ochrany proti riziku (ponúka rôzne možnosti diverzifikácie rizika – životné, zdravotné, majetkové poistenie atď.).
- selektívna funkcia (podpora životaschopných a zánik neperspektívnychsubjektov)
- politické funkcie (nástroj na realizovanie politiky vlády v oblasti celospoločenských cieľov, najmä regulácia vysokej miery nezamestnanosti, príliš vysokej či nízkej miery infl ácie a ekonomického rasu).

Finančný trh = je miesto, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznych ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície

Finančný trh plní tieto základné funkcie:
- Sústreďuje (akumulácia). Dočasné voľne prostriedky
- Rozmiestňuje a umiestňuje ich (alokácia) do rôznych oblastí ekonomiky tak, aby tento proces z hľadiska potrieb ekonomiky bol čo najefektívnejší.
- Znovu rozdeľuje (redistribúcia) voľné zdroje a transformuje ich na investície.

Finančný trh podľa jednotlivých hľadísk rozdeľujeme:
- podľa predmetu obchodu
- z geografi ckého hľadiska
- z hľadiska organizácie

Štruktúra finančného trhu:
Vecné hľadisko:
- peňažný
- kapitálový
- devízový
- trh zlata a drahých
- kovov
- poistný

Geografické hľadisko:
- národný
- medzinárodný

Organizácie:
- burzový
- mimoburzový

Na finančnom trhu pôsobia rôzne subjekty sú to domácnosti, firmy, vláda a tiež rôzne zahraničné subjekty. Keďže často majú prostriedky, ktoré prevyšujú ich bežnú spotrebu, snažia sa ich umiestniť na finančnom trhu, aby ich zhodnotili.
Stávajú sa tak veriteľmi alebo investormi pre tých ktorý naopak, trpia deficitom finančných zdrojov a prichádzajú na finančný trh s cieľom získať tieto prostriedky. Medzi dlžníkmi a veriteľmi sa utvára úverový vzťah, z ktorého vyplýva, že dlžník musí veriteľovi za takto získané zdroje poskytnúť odmenu, ktorá môže mať rôzne podoby ako úrok, dividenda, kapitálový zisk a podobne.
Väzba medzi veriteľom a dlžníkom môže byť priama - priame financovanie. Táto forma financovania má však isté nevýhody.
Častejšie sa dnes stáva, že medzi veriteľa a dlžníka vstupuje finančný sprostredkovateľ v podobe finančnej investície. Vtedy hovoríme o nepriamom financovaní.
V praxi sa môžeme stretnúť ešte aj s tzv. polopriamym financovaním, keď medzi veriteľa a dlžníka vstupuje špeciálny subjekt - obchodník s cennými papiermi v postavení tvorcu trhu.
Pri týchto formách financovania vyžadujú veritelia záruky, ktoré zabezpečia, že sa im zdroje vrátia. Záruky môžu mať rôzne formy dokumentov, dokazujúcich, že veriteľ má pohľadávku voči dlžníkovi.

9. Penažný trh a nástroje penažného trhu.

Peňažný a kapitálový trh = sú dva najdôležitejšie segmenty finančného trhu.
Pre peňažný trh je charakteristické, že sa tu obchoduje prevažne vo veľkom s krátkodobými finančnými nástrojmi, ktoré majú splatnosť kratšiu ako jeden rok, maximálne dva roky.
Tieto finančné p. získané z p. trhu slúžia hlavne na krytie prevádzkových potrieb.
Banky si na peňažnom trhu upravujú svoju likviditu v súlade so zákonnými predpismi medzi sebou alebo si vypožičiavajú od centrálnej banky.
Obyvateľstvo si vypožičiava peniaze na financovanie spotrebných predmetov.

Členenie peňažného trhu:

Trh krátkodobých úverov:
- bankových – napr. kontokorentné úvery, krátkodobé účelové pôžičky, lombardný úver, eskontný úver, akceptačný úver,
- obchodných – ich nástrojom je zmenka,
- faktoring – ide tu o osobitnú formu krátkodobého financovania spojeného s obchodným úverom a znamená odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi osobitnej organizácie (faktorovi), ktorá sa stará o jej inkaso.

Trh krátkodobých cenných papierov - pokladničných poukážok, depozitných (vkladových) certifikátov, komerčných papierov, zmeniek, akceptov šekov atď. Peň. trh možno členiť z hľadiska organizovanosti na:
- bankovo organizovaný trh – obchodujú na ňom emisné a komerčné banky a uskutočňujú sa na ňom obchody medi bankami a nebankovými podnikateľmi,
- neorganizovaný trh – medzi nebankovými podnikateľmi navzájom.

Subjekty a nástroje peňažného trhu:
Subjektami, ktoré vystupujú na peňažnom trhu = najmä banky a veľkí investori – orgány verejného sektora, podniky, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie.
Do určitej miery sa na peňažnom trhu podieľa aj obyvateľstvo, najmä v oblasti úspor a depozitných certifikátov.

K nástrojom peňažného trhu patria:
- krátkodobé úvery
- faktoring
- krátkodobé cenné papiere
- depozitné (vkladové) certifikáty
- komerčné papiere
- zmenky
- akcepty
- šeky

Pre tieto nástroje je charakteristický vysoký stupeň likvidity, nízke riziko a menšie cenové fluktuácie v čase.
To znamená, že neposkytujú síce vysoké zisky, ale nezvyšujú ani možnosť výrazných kapitálových strát.
Dôležitou skutočnosťou pri tomto druhu ceny je rozlišovanie medzi nominálnou a reálnou úrokovou mierou.

Nominálna úroková miera = je úroková miera z peňazí vyjadrená v percentách z veľkosti požičaného peň. kapitálu.
Reálna úroková miera = je upravená o infláciu a zdaňovanie.
Cenné papiere = podstatnú časť finančných nástrojov tvoria cenné papiere.

10. Kapitálový trh a nástroje kapitálového trhu.

Kapitálový trh = predstavuje mechanizmus a inštitúcie kde, sa stretávajú dopyt a ponuka po dlhodobo uvoľnenom kapitáli.
Alokácia peňažného kapitálu koncentrovaného na kapitálovom trhu sa realizuje predovšetkým emisiou súkromných a štátnych cenných papierov.
Obchoduje sa tu s tzv. úverovými a majetkovými cennými papiermi.

K nástrojom kapitálového trhu patria:
- dlhopisy
- akcie
- podielové listy

Dlhopis = cenný papier, ktorý vyjadruje úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Má vopred stanovenú dobu platnosti vrátane úrokov.
Majiteľ dlhopisu nemá právo účasti na riadení a teda ani právo ovplyvňovať chod spoločnosti.

Štátne dlhopisy = najväčší priestor na tomto trhu zaberajú cenné papiere, ktorých emitentom je štát. Sú prevažne predmetom medzinárodného obchodovania, a preto je potrebné všimnúť si ich vzťah výnosnosti k jednotlivým makroekonomickým veličinám.

Výnosnosť štátnych dlhopisov môžeme znázorniť pomocou nasledujúcej rovnice:
Y = f (P, G, B, E, I, M)
f – funkcia
Y – výnosnosť obligácie
P – miera inflácie
G – rast HNP
B – deficit štátneho rozpočtu
E – zmena kurzu meny štátneho dlhopisu k iným menám
I – úroková sadzba krátkodobých nástrojov na peňažnom trhu
M -zmena objemu peňazí v ekonomike

Komunálne dlhopisy = podobne ako štát aj miestne správne jednotky (obce, regióny) v rámci svojho hospodárenia môžu vykazovať deficit vo svojich rozpočtoch, a preto za týmto účelom emitujú komunálne dlhopisy, ktoré môžu vystupovať v podobe:
- generálne dlhopisy = sú najbonitnejšie cenné papiere môžu sa splácať aj z daní daňových poplatníkov a z toho dôvodu sa vyžaduje väčšinou súhlas verejného referenda.
- dôchodkové dlhopisy = môžu sa splácať len určitými zdrojmi príjmov z právnych jednotiek napr. z cestných poplatkov.

Hypotekárne záložné listy (HZL) = ich emitentom sú špecializované hypotekárne banky resp. komerčné banky, ktoré na túto činnosť získali oprávnenie.

Podnikové dlhopisy = emitujú hlavne súkromné spoločnosti ako alternatívu úverov. Z hľadiska zabezpečenia (krytia) ich môžeme deliť na:
- zabezpečené
- nezabezpečené

Hlavným zdrojom krytia je povesť, imidž firmy.
Akcie = sú majetkové cenné papiere, predstavujúce podiel na základnom imaní akciovej spoločnosti. S akciami sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa stanov spoločnosti na jej riadení, zisku, likvidačnom zostatku pri zrušení spoločnosti likvidáciou.
Podielový list = je majetkový cenný papier, ktorý osvedčuje majiteľa jeho podielnictvom na spoločnom investovaní do cenných papierov a ďalších majetkových hodnôt na princípe rozptýlenia rizika.

11. Banková sústava, postavenie a funkcie centrálnych bánk.

Bankový systém každého štátu je tvorený centrálnou bankou a sústavou komerčne orientovaných bánk.
Banková sústava = neodmysliteľná súčasťou finančného trhu. Na finančnom trhu pôsobí ako sprostredkovateľ medzi stranou ponuky a dopytu po dočasne voľných zdrojoch ekonomiky a má osobitné postavenie v každej ekonomike.

Postavenie a funkcie centrálnych bánk:
Centrálna banka má v bankovom systéme osobitné miesto a charakteristiku.
Pojem centrálna banka sa historicky zaužíval na označenie subjektu, ktorému bola daná právomoc emitovať peniaze v danej krajine.

Týka sa aj 34. otázky
Okrem základnej redistribučnej funkcie voľných peňažných prostriedkov z hľadiska subjektov, účelu a lehôt splatnosti, plnia banky aj iné funkcie:
- ekonomicky podporujú vývoj niektorých cieľových segmentov
- rozvojom niektorých produktov pomáhajú uspokojovať základné potreby
- zvyšujú exportnú výkonnosť ekonomiky, pomáhajú rozvoju internacionalizácie
- oživujú trh s cennými papiermi a pod.

V súčasnosti centrálne banky plnia tieto hlavné funkcie:
- emisná funkcia – je historicky najstaršia a spočíva v emisii hotovostných peňazí na danom území.
- tvorba a realizácia menovej politiky – hlavným cieľom menovej politiky je udržanie peňažnej rovnováhy a menovej stability prejavujúcej sa v stabilite vnútornej i vonkajšej kúpnej sily meny.
- organizácia devízovej činnosti- zhromažďuje devízové rezervy štátu a operuje s nimi na devízovom trhu.
- funkcia banky bánk – sa v praxi prejavuje tvorbou podmienok a pravidiel, ktorými sa riadia komerčné banky pri výkone svojej činnosti.
- funkcia banky štátu – spočíva v tom, že centrálna banka zabezpečuje pokladničné plnenie štátneho rozpočtu.
- koordinácia platobného styku a dohľad nad jeho vykonávaním – centrálna banka zabezpečuje zúčtovanie platobného styku medzi bankami a vykonáva tiež dohľad nad dodržiavaním pravidiel tak hotovostného ako aj bezhotovostného platobného styku.
- regulácia a dohľad nad bankovým systémom – ako regulátor vytvára a určuje pravidlá a podmienky na podnikanie a činnosť komerčných bánk a vo funkcii dohliadacieho orgánu centrálna banka kontroluje dodržiavanie stanovených predpisov a tak zabezpečuje vyššiu bezpečnosť a efektívnosť bankových služieb.
- funkcia vrcholného subjektu štátu pri zastupovaní v medzinárodných finančných a menových inštitúciách – centrálna banka vystupuje voči domácej verejnosti a zahraničiu ako reprezentant vlády (štátu) vo všetkých oblastiach týkajúcich sa menovej politiky a zároveň je reprezentantom krajiny v medzinárodných finančných vzťahoch a konaniach pred medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Dôležitou podmienkou na to, aby centrálna banka mohla efektívne plniť svoje funkcie je jej nezávislosť, čím vyššiu nezávislosť vykazuje centrálna banka, tým dosahuje lepšie výsledky najmä v zabezpečení cenovej stability.

Nezávislosť centrálnej banky vystupuje v rovine:
- inštitucionálnej – nezávislosť centrálnej banky od vlády, štátnych orgánov a orgánov verejnej moci, od právnických a fyzických osôb,
- funkčnej – je samostatná pri výbere cieľa, ale zároveň ja zodpovedná za jeho naplnenie,
- personálnej – členovia orgánov centrálnej banky sú menovaný na pevné obdobie (min. 5 rokov) a nesmú vykonávať iné funkcie, aby nedošlo ku konflikte záujmov,
- finančnej – centrálna banka hospodári s vlastnými finančnými prostriedkami.
12. Európsky systém centrálnych bánk, ciele, nástroje menovej politiky Eurosystému.

Eurosystém = je riadený orgánmi Európskej centrálnej banky (ECB) s rozhodovacími právomocami, ktorými sú Rada guvernérov a Výkonná rada.

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) = pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov Európskej únie (EÚ. ESCB riadi rozhodovacie orgány ECB.

Operácie menovej politiky Eurosystému sú vykonávané vo všetkých členských štátoch, ktoré prijali jednotnú menu v súlade so zmluvou na základe jednotlivých zásad a podmienok.
Hlavným cieľom Eurosystému je udržanie cenovej stability. Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Pri sledovaní svojich cieľov.
Eurosystém musí konať v súlade so zásadou ekonomiky voľného trhu s voľnou súťažou, pričom uprednostňuje efektívne umiestňovanie zdrojov.
Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícií súbor nástrojov menovej politiky, uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.
Eurosystém má k dispozícii 5 typov nástrojov na uskutočňovanie obchodov na voľnom trhu.
Najdôležitejším nástrojom sú reverzné obchody. Eurosystém môže využívať aj priame obchody, emisiu dlhových cenných papierov, devízové swapy a prijímanie termínovaných vkladov.
Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, ako aj o podmienkach na jeho vykonávanie.

Radu guvernérov = tvoria členovia Výkonnej rady ECB a guvernéri národných centrálnych bánk štátov eurozóny. Predsedá jej prezident ECB.
Funkcie Rady guvernérov:
- vydáva usmernenia a prijíma rozhodnutia potrebné na zabezpečenie plnenia úloh zverených ESCB,
- vymedzuje menovú politiku spoločenstva vrátane prijímania rozhodnutí týkajúcich sa strednodobých menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb, vytvárania menových rezerv ESCB a vydáva usmernenia potrebné na ich vykonávanie,
- má výlučné právo povoľovať vydávanie bankoviek v spoločenstve. Tieto bankovky môžu vydávať ECB a národné centrálne banky,
- rada guvernérov sa stretáva dvakrát do mesiaca vo Frankfurte. Na týchto stretnutiach sa posudzuje menový a hospodársky vývoj a prijímajú sa rozhodnutia v oblasti menovej politiky ako aj iných oblastí v Eurosystéme.

Výkonná rada je výkonným orgánom ECB, zodpovedá za prípravu zasadnutí Rady guvernérov. Skladá sa z prezidenta ECB a štyroch ďalších členov. Ich funkčné obdobie je osem ročné a nemožno ich vymenovať znova.
Funkcie výkonnej rady:
- uskutočňuje menovú politiku v súlade s usmerneniami a rozhodnutiami prijatými radou guvernérov,
- vydáva potrebné pokyny národným centrálnym bankám,
- zodpovedá za prípravu zasadnutí Rady guvernérov,
- zodpovedá za bežný chod ECB,
- vykonáva určité právomoci, ktoré jej deleguje Rada guvernérov.
Generálna rada = je orgán prechodného charakteru. Skladá sa z prezidenta a viceprezidenta ECB, ako aj guvernérov NCB všetkých členských štátov EÚ.
Po zavedení eura ako jednotnej meny vo všetkých členských krajinách EÚ bude Generálna rada zrušená a rozpustená.

Základné imanie ECB pri jej zriadení bolo stanovené vo výške 5 mld. ECU. Základné imanie môže byť zvýšené rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvantifikatívnou väčšinou.
Základné imanie sa upisuje podľa kľúča. Každej národnej centrálnej banke sa v tomto kľúči pridelí vážený podiel, ktorý sa rovná súčtu:
- 50% podielu príslušného členského štátu na počte obyvateľstva spoločenstva a predposlednom roku, ktorý predchádzal zriadeniu ESCB,
- 50% podielu príslušného členského štátu na HDP spoločenstva v trhových cenách za posledných 5 rokov predchádzajúcich predposlednému roku pred zriadením ESCB.

Ak ECB dosiahne v danom roku zisk ten sa prevádza v tomto poradí:
- suma, ktorú určí Rada guvernérov, a ktorá nesmie prekročiť 20% čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100% základného imania,
- zostávajúci čistý zisk sa rozdeľuje jednotlivým národným centrálnym bankám v pomere k ich splatným podielom na základnom imaní.

13. Európska centrálna banka, jej štruktúra, činnosť a kompetencie.

Hlavným cieľom Eurosystému = je udržanie cenovej stability.
Eurosystém musí podporovať všeobecné hospodárske politiky v Európskom spoločenstve. Aby Eurosystém dosiahol svoje ciele, má k dispozícií súbor nástrojov menovej politiky, uskutočňuje obchody na voľnom trhu, poskytuje automatické operácie a vyžaduje, aby úverové inštitúcie tvorili povinné minimálne rezervy na účtoch v Eurosystéme.

Obchody na voľnom trhu iniciuje ECB, ktorá tiež rozhoduje o nástroji, ktorý sa má použiť, ako aj o podmienkach na jeho vykonávanie.
Hlavné refinančné operácie sú pravidelné reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora s týždennou periodicitou a obvykle s týždennou splatnosťou.

Dlhodobé refinančné operácie sú reverzné obchody na dodanie likvidity do bankového sektora. Uskutočňujú sa mesačne a zvyčajne majú trojmesačnú splatnosť.
Eurosystém môže okrem toho vykonávať štrukturálne obchody, a to prostredníctvom emisie dlhových cenných papierov, reverzných obchodov a priamych obchodov.

Automatické operácie slúžia na dodávanie a sťahovanie jednodňovej likvidity, signalizovanie zámerov menovej politiky a ohraničenie jednodňových trhových úrokových sadzieb.
Systém povinných minimálnych rezerv Eurosystému = sa uplatňuje na úverové inštitúcie v eurozóne a sleduje predovšetkým ciele stabilizovania úrokových sadzieb na peňažnom trhu a vytvárania štrukturálneho nedostatku likvidity.

14. Obchodné banky, ich funkcie, členenie obchodných bánk.

Obchodná (úverová inštitúcia v terminológii EÚ) je banka, podnik špecializovaný na obchodovanie s peniazmi resp. s peňažným kapitálom a spolu s tým spojených ďalších služieb ako je úschova a pohyb peňazí.
Legislatíva vymedzuje pojem banka ako právnickú osobu so sídlom na území daného štátu založená ako akciová spoločnosť, ktorá:
- prijíma vklady
- poskytuje úvery
Banka môže okrem činností uvedených podľa bodu a) a b) vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení tieto ďalšie činnosti:
- platobný styk a zúčtovanie,
- investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
- obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta s finančnými nástrojmi peňažného trhu, s mincami z drahých kovov,
- správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jeho účet vrátane poradenstva,
- finančný lízing,
- poskytovanie záruk,
- hypotekárne obchody,
- funkcia depozitára,
- uloženie cenných papierov alebo veci,
- finančné sprostredkovanie,
- prenájom bezpečnostných schránok,
- poskytovanie bankových informácií,
- spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.

Zahraničné banky so sídlom na území členského štátu Európskej únie môžu na území Slovenskej republiky vykonávať bankové činnosti prostredníctvom svojej pobočky, alebo bez založenia pobočky. Ja bez bankového povolenia ak oprávnenie na výkon bankových činností bolo príslušnej zahraničnej banke udelené v členskom štáte EÚ.

Z hľadiska rozsahu poskytovaných služieb banky členíme na:
- univerzálne : poskytujú širokú škálu produktov všetkým klientom banky, majú väčšiu možnosť diverzifikovať riziká,
- špecializované : môžu sa orientovať na určité typy produktov a bankových operácií, skupín klientov, sprostredkovaciu činnosť alebo geografickú oblasť. Ich výhody spočívajú najmä v kvalite poskytovaných služieb v danej oblasti špecializácie a v nižších nákladoch.

15. Bankové produkty, systematizácia bankových produktov, a cena bankových produktov.

Bankové produkty zaraďujeme do sféry nemateriálnej povahy.
Nemateriálna povaha sa vyznačuje:
- výrobky nie sú skladovateľné,
- nemôžeme sa s nimi pred zásobiť,
- majú abstraktný charakter,
- nie sú patentovateľné.

Ďalej sa vyznačujú:
- dualizmom (bankový produkt je jednotou hodnotovej a vecnej stránky : hodnotová stránka je daná objemom bankových úverov, prevodov, úverov a vecná stránka je viac-menej daná subjektívnym činiteľov, ale môže byť aj technickým/technologickým činiteľom,
- vzájomná podmienenosť a prepojenosť, t. z. že ak chceme aby sa nejaký bankový produkt realizoval, musí byť splnená ďalšia podmienka. Výbery nie je možné uskutočniť bez toho, aby sme nemali otvorený bežný účet.

Druhy cien bankových produktov:
- úrok : ako cena za zapožičanie peňazí,
- provízie a prémie : pri tých produktoch, kde banka preberá na seba určité riziko napr. bankové záruky, banka inkasuje za ne určité provízie a prémie banka inkasuje v takom prípade, keď klient požiada banku o vykonanie nejakého výhodného obchodu pre neho,
- priame poplatky : to sú poplatky, ktoré klient priamo vidí na výpise z účtu,
- nepriame poplatky : tie klient nevidí (napr. banka nepripíše peniaze na účet s valutou toho dňa kedy mu prišli, ale mu ich pripíše neskoršie).

Systematizácia bankových produktov. Z hľadiska účelu členíme bankové produkty:
- finančné bankové produkty
- vkladové b produkty
- platobné b produkty
Klasický spôsob členenia bankových produktov:
- aktívne bankové obchody
- pasívne bankové odchody
- neutrálne bankové operácie

16. Základné aspekty podnikatelskej cinnosti banky, súvaha, výsledovka a zásady riadenia obchodnej banky.

Finančné aktíva = pohľadávky v bankách, úvery klientom, CP
Finančné pasíva = finančné záväzky – krátkodobý charakter depozit, vysoký podiel cudzích peňazí.

Aktíva
- pokladničná hotovosť = povinne min. Rezervy – CP – pohľadávky voči iným bankám.
- pohľadávky voči klientom = majetkove podiely a vklady -pohľadávky voči akcionárom -hmotný a nehmotný majetok, vlastne akcie, investície a ostatne ...
Pasíva = základne imanie kapitál.

Výkaz ziskov a strát = výsledky hospodárenia banky za určíte obdobie.
Náklady = peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov, ide o spotrebu výrobných faktorov, ktoré slúžia na uskutočnenie výkonov.
Výnosy = je konečný produkt (výsledok) určitej činnosti = výrobok, práca, služba.
Zásady riadenia = cieľom je dosiahnuť maximálny zisk.
Likvidita = schopnosť plniť záväzky
Rentabilita = výnosovosť bankových operácii.
Solventnosť = platobná schopnosť banky (vyplácať mzdy).

17. Dôvody existencie medzinárodných financných inštitúcií a druhymedzinárodných financných inštitúcií.

Dôvody / proces svetovej globalizácie:
- internacionalizácia ekonomickej činnosti
- menová nestabilita
- rast konkurencie svetovej ekonomickej veľmoci – USA, Japonsko, Európa

Druhy medzinárodných finančných inštitúcii:
- MMF
- Svetová banka
- Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj
- Medzinárodné združenie pre rozvoj
- Medzinárodné finančné korporácie
- Európska banka pre obnovu a rozvoj
- Európska investičná banka
- Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu
- Medzinárodná investičná banka

18. Medzinárodný menný fond, jeho cinnost a štruktúra.

Systém, koordinuje menovú politiku.
Štruktúra:
- výkonná rada
- zbor výkonných riaditeľov
- zboru guvernérov
- rozvojová komisia

Medzinárodný menový (MMF) má tieto ciele:
- podporovať medzinárodnú menovú súčinnosť prostredníctvom mechanizmu vzájomných konzultácií a spolupráce v menových otázkach,
- napomáhať postupné odstraňovanie devízových obmedzení, ktoré brzdia medzinárodný obchod,
- ustanoviť mnohostrannú sústavu platieb pre bežné transakcie medzi členmi,
- poskytovať členským krajinám devízové úvery na vyrovnanie prechodnej nerovnováhy platobných bilancií,
- zabraňovať špekulačným výkyvom menových kurzov a dohliadať na dodržiavanie devízových dohovorov medzi členmi.
19. Svetová banka, jej charakteristika a cinnost jednotlivých asociovaných clenov.

Bola založená taktiež v roku 1944 a na konferencii v Brettone-Woodse.
Plní tieto úlohy:
- Poskytuje úvery na rozvojové investície
- Podporuje skromnú zahraničnú investičnú činnosť zárukami alebo účasťami na pôžičkách
- Podporuje vyrovnaný rast medzinárodného obchodu
- Svetová banka je predovšetkým rozvojová organizácia zaoberajúca sa hlavne financovaním rozvojových projektov a programov.

Svetová banka pôsobí prostredníctvom svojich 9-ich asociovaných členov:
- Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj /IBRD/
- Medzinárodného združenia pre rozvoj /IDA/
- Medzinárodnej finančnej korporácie /IFC/
- Agentúry pre mnohostranné investičné záruky /MIGA/
- Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov /ICSID/
Ďalej sem zaradujeme európske národné finančné inštitúcie:
- Európska banka pre obnovu a rozvoj /ERBD/
- Európska investičná banka /EIB/
- Medzinárodná banku pre hospodársku spoluprácu /MBHS/
- Medzinárodnú investičnú banku /MIB/

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj = poskytuje strednodobé a dlhodobé úvery na financovanie rozvojových a štrukturálnych potrieb národných ekonomík. Zdroje pre poskytovanie úverov si banka tvorí zo základných vkladov členov, z pôžičiek získaných vládnych organizácii, z emisii.
Medzinárodné rozvojové inštitúcie = poskytujú úver na podporu ekonomického rozvoja ekonomicky najzaostalejších krajín. Úvery sa poskytujú často na 30 až 50 rokov pri minimálnej 2 percentnej úrokovej sadzbe na rok, v niektorých prípadoch bezúročne.
Medzinárodná finančná korporácia = predstavuje suverénnu pridruženú finančnú inštitúciu Svetovej banky. Podporuje ekonomický rozvoj najmä členských štátov rozvojového charakteru .
Agentúra pre mnohostranné investičné záruky = poskytuje záruky na investičné úvery prípadne sa spolupodieľa na ich poskytovaní s poisťovacími spoločnosťami.
Európska banka pre obnovu a rozvoj = je medzinárodná inštitúcia, založená v apríli 1991 v Londýne na základe dohody podpísaným 6-timi členskými štátmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Hlavným poslaním banky je podporovať štáty strednej a východnej Európy, ako aj štáty bývalého Sovietskeho zväzu. Poskytuje poradenskú činnosť, poskytovanie kapitálové investície, účasť na financovaní projektov.

20. Európska investičná banka, činnost, a zameranie pomoci.

Európska investičná banka (EIB) = bola založená v roku 1958 Rímskou zmluvou ako banka Európskej únie poskytujúca dlhodobé pôžičky. EIB poskytuje pôžičky verejnému a súkromnému sektoru na projekty európskeho záujmu.
Jej úlohou sú:
- financovať investičné zámery
- vlastníkmi sú členské štáty EU, EIB
- je nezávislá , nie je podporovaná z rozpočtu EU, poskytovanie úverov pre členské štáty EU.

Štruktúra: Rada guvernérov – ministri, Správna rada, Riadiaci vybor, Dozorná rada
Činnosť :
- vydáva všeobecné smernice pre úverovú politiku banky.
- financuje projekty investícii verejného a súkromného sektora v oblasti: dopravy, telekomunikácii, priemyslu, energetiky, CR, vzdelávania, zdravotníctva a školstva ...
- poskytuje pôžičky vo všetkých konvertibilných menách, splácajú sa v USD/EUR, strednodobé a dlhodobé pôžičky, doba splatnosti 10-15 r
Hlavná úloha = podpora realizácie cieľov EU prostredníctvom dlhodobého financovania pôžičiek na investície do menej rozvinutých krajín a asociovaných krajín.

EIB poskytuje pôžičky verejnému a súkromnému sektoru na projekty európskeho záujmu ako napríklad:
- Súdržnosť a konvergencia regiónov EÚ
- Podpora malých a stredných podnikov
- Projekty v oblasti životného prostredia
- Výskum, vývoj a inovácie
- Doprava
- Energia

21. Poistovníctvo ako špecifické odvetvie NH, jeho druhy, funkcie a kategórie.

Poistovníctvo ako špecifické odvetvie NH zamerané na zákonné sociálne a komerčné poistenie.
Prínos poisťovníctva = zachovanie ekonomickej stability podnikových subjektov a občanov v prípade výskytu mimoriadnych udalosti. Vytvára tiež vhodne príležitosti pre zhodnocovanie uspor obyvateľstva.
Poistná náhrada neekvivalentná a je podmienená poistnej udalosti.

Zákonné sociálne poistenie = zdravotné, nemocenské, dôchodkove.
Jeho úlohou je komplexne sociálne zabezpečenie občanov, za ktorých nesie zodpovednosť štát.
Komerčné poistenie = dobrovoľne poistenie, uskutočňuje sa na poistnom trhu, kde sa obchoduje s poistením a zaistením.

Týka sa aj 36. otázky
Funkcie Poisťovníctva:
- primárna : transfer rizika na poisťovňu
- akumulačno-redistribučná : tvorba poistnej rezervy
- stimulačno-motivačná : ochrana záujmov poisteného
- kontrolná : poisťovníctvo stanovuje podmienky predmetu poistenia, výšku poistnej náhrady.

Kategórie – bonus/malus

22. Členenie poistenia, životné, neživotné. Rozdiely medzi investičným životným poistením a kapitálovým životným poistením.

Členenie:
- rizikovosť : produkty s vysokou neurčitosťou prejavu poistnej udalosti, produkty rezervotvorného poistenia.
- záväznosť poistného vzťahu : produkty zákonného poistenia, zmluvného poistenia, dobrovoľného poistenia životné/neživotné.

Neživotné poistenie = predmetom sú náhodné riziká krátkodobého charakteru, uzatvárajú sa na neurčito alebo kratšie ako 1 rok.
- poistenie majetku – hnuteľného, nehnuteľného, havarijného motorového vozidla, domácnosti, proti krádeži a poškodeniu stav.
- poistenie úverov
- poistenie zodpovednosti za škodu
- poistenie liečebných nákladov v zahraničí : poistného úrazu, choroby, škôd na dopravné prostredie.

Týka sa aj 37 otázky
Životne poistenie = zabezpečuje ochranu človeka pred finančnými dôsledkami udalosti, ktoré súvisia s jeho životom a zdravím.
Poistenie pre:
- prípad smrti
- prípad dožitia
- smrti alebo dožitia
- na výživu deti
- úrazové poistenie
- združené poistenie osôb
- vekove poistenie
- dôchodkové poistenie
Kapitálové životné poistenie = forma sporenia a súčasné zhodnocovanie prostriedkov poistenca
Investičné životné poistenie = kombinácia klasického životného a kapitálového životného poistenia.

Výhodnosť = možnosť získania vyššej poistnej sumy umiestnením splátok poistného do najvýhodnejších podielových fondov.
- poistenec sa podieľa na rozhodnutiach poisťovne pri výbere fondov a akým dielom sa budú prostriedky investovať.

23. Zdravotné poistenie, zákonná úprava, účastníci.

Definícia:
Sústava sociálneho zabezpečenia je súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne dôsledky rôznych životných udalostí a okolností ohrozujúcich uznané sociálne práva, alebo takýmto živelným situáciám predchádzať.

Systémy sociálneho zabezpečenia obsahujú nasledovné subsystémy:
- sociálne poistenie (zdravotné, nemocenské, dôchodkové)
- sociálnu pomoc (dávky v sociálnej a hmotnej núdzi)
- štátna podpora (napr. pri narodení dieťaťa)
Kľúčovým problémom sociálneho zabezpečenia je financovanie.

Dva základné modely:
- Financovaním prostredníctvom daní (hlavne zdroj ŠR, doplnkový zamestnávatelia a poistenci)
- Financovanie prostredníctvom platieb poistného (hlavný zdroj príspevky zamestnancov a zamestnávateľov)

Najdôležitejšou súčasťou sociálneho zabezpečenia je povinné zdravotné poistenie a sociálne poistenie.

Zdravotné poistenie (ZP)
ZP je legislatívne stanovené ako povinné postenie. Zákon ukladá povinnosť byť poistený a stanovuje podmienky poistenia.

ZP sa zabezpečuje vo dvoch formách:
- zákonné povinné poistenie (verejné)
- súkromné poistenie, dobrovoľné na základe individuálneho zmluvného vzťahu

ZP zabezpečujú špecializované verejnoprávne finančné inštitúcie – zdravotné poisťovne uplatňujú nasledovné princípy:
- princíp solidarity (80% nákladov krylo 20% poistencov)
- princíp rovnosti (zákonom stanovenú zdravotnú starostlivosť poskytujú bez rozdielu v sociálnom postavení)

24. Sociálne poistenie, dôchodkové a doplnkové dôchodkové poistenie.

Sociálne poistenie = sústava sociálneho zabezpečenia je súbor právnych finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne dôsledky rôznych životných udalostí a okolností ohrozujúcich uznanie sociálneho práva alebo takýmto živelným situáciám predchádzať.

Nemocenské poistenie (NP)
NP plní úlohu poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku presne stanovených sociálnych udalostí.
NP je povinné pre zákonom stanovených poistencov.

Existujú tri skupiny poistencov:
- zamestnanci
- povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby
- dobrovoľne poistené osoby
Základnou podmienkou nároku na nemocenské dávky je predloženie lekárskeho potvrdenia o pracovnej neschopnosti.

Dôchodkové poistenie (DP)
Na základe DP sú poskytované peňažné dávky, ktoré majú nahradiť stratu príjmu zo zárobkovej činnosti, spôsobenú takými sociálnymi udalosťami, akými sú staroba, nespôsobilosť na prácu, strata živiteľa.
DP je povinným zákonným poistením.

Tri piliere DP:
- priebežný systém dôchodkového zabezpečenia
- kapitalizačný (dôchodkové sporenia na individuálnych účtoch na princípe zásluhovosti)
- doplnkový dôchodkový systém sporenia (dobrovoľné)

Doplnkové dôchodkové poistenie poskytuje:
- obligatórne dávky / zahrňujú tzv. doplnkový starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok u poistencov ktorých charakter práce je upravený podľa osobitných predpisov, jednorazové vyrovnanie, odstupné/
- fakultatívne dávky / zahrnujú výsluhový dôchodok doplnkový dôchodok a pozostalostný dôchodok/

25. Podnikové financie, obsah, ciele.

Podnikové financie = operácie, pri ktorých sa podnik dostáva do vzťahu s inými podnikmi, zamestnancami a štátom.

Finančné riadenie:
- Plánovanie
- Finančné rozhodovanie
- Management finančných procesov
- Finančná analýza a kontrola.

Základom existencie podniku – musí disponovať s peňažnými prostriedkami vlastnými a cudzími.

Členenie majetku:
- neobežný (dlhodobý)
- obežný: zásoby, pohľadávky voči odberateľom
- finančný majetok - krátkodobý
- ostatný obežný majetok

Členenie zdrojov:
- vlastné
- cudzie (dlhodobé záväzky z obchodného styku, krátkodobé záväzky z obchodného styku, bankové úvery)

Základné interné zdroje: zisk po zdanení, odpisy, rezervné fondy.

Jednotlivé vzťahy:
1) Peňažné vzťahy medzi vlastníkom a podnikom (vklady vlastníkov a podiely na výsledku)
2) Peňažné vzťahy medzi podnikom a štátom (dane, cla, dotácie, subvencie)
3) Peňažné vzťahy medzi podnikmi navzájom (cena, penále, sankcie)
4) Peňažné vzťahy medzi podnikom a a finančnými inštitúciami (poistne, úrok, penále, dividendy)
5) Peňažné vzťahy medzi podnikom a zamestnancami (mzda, odmena, podiely na hospodárskeho výsledku)

26. Proces financovania podniku.

Proces financovania = tvorby finančnej štruktúry: rozumieme v každom ekonomickom subjekte súhrn finančných zdrojov každého subjektu (aj vlastné aj cudzie), vo verejnom sektore : dotácie, subvencie, dary, inkaso peňazí, príspevkov verejnosti,...v minulosti platilo ak sa pridelili určité peň. prostriedky niekomu, museli ich minúť v tom istom účtovnom období, v súčasnosti je to prenosné.
Podnikové Investície delíme:
- kapitálové : dlhodobý hmotný majetok (zavedenie nových technológií, výroba v nových prevádzkach)
- nehmotné : dlhodobý nehmotný majetok (nákup know-how, výdavky na výskum, vzdelanie...)
- finančné : dlhodobý finančný majetok (CP, obligácie, akcie, úložky v bankách)

27. Proces efektívnych alokácií financných zdrojov do majetku.

Proces financovania podniku može byť:
a) prevádzkový cyklus
– predmetom je výroba a realizácia statkov materiálovej povahy, vyžaduje racionálne určenie dĺžky výrobného cyklu a časového intervalu dodávkového cyklu. Cieľom je znižovanie nákladov na skladovanie...
b.) investičný cyklus
– predmetom je nadobudnutie a využívanie investičného majetku v podniku. Najväčšie nároky na potrebu alokácie fin. zdrojov do investičného majetku majú výrobné podniky a najmenšie nároky podniky, ktoré poskytujú služby nemateriálovej povahy.
– vychádza z kapitálového rozpočtovania t. j. vypracovania kapitálového rozpočtu v nadväznosti na finančného. plán podniku.

28. Teória verejných financií, funkcie a zdroje financovania.

Existencia verejných financií je podmienená existenciou štátu a existenciou verejného sektora.
Existencia štátu a jeho funkcia spočíva v tom, že existujú aktivity ktoré nemožno zveriť súkromnému sektoru (bezpečnosť, justícia, medzinárodná reprezentácia, štátna správa, armáda...)
Ak zlyháva trh pretože čistý dokonalý trh neexistuje, tak tu sa vyžaduje priamy zásah štátu do ekonomiky

Verejný sektor môžeme členiť na:
a) štátny verejný sektor (zabezpečuje ho štátna správa),
b) regionálny čiže miestny verejný sektor (zabezpečuje ho územná samospráva).

Prístupy k verejnému sektoru členíme do týchto skupín:
1 .zdrojový
2. odvetvový
3. sektorový
4. podľa právnej formy organizácie (rozpočtové, príspevkové organizácie)
5. z hľadiska cieľov verejného sektoru a jeho miesta v ekonomike a fiškálnej politike.
6. podľa foriem rozdeľovania prostriedkov na:
   a) priame financovanie (podľa rozpočtových pravidiel)
   b) financovanie prostredníctvom vládnych programov, projektov, grantov...
pri rozdeľovaní finančných prostriedkov je dôležitý cieľ, čo má byť predmetom rozdeľovania (národné bohatstvo, majetok, príjmy, dôchodky, aké konkrétne nástroje rozdeľovania sa použijú)
7. ako sa tento proces rozdeľovania prejaví u obyvateľstva a v podnikateľskej sfére.

Funkcie verejných financií

Alokačná funkcia = táto funkcia vychádza z toho, že niektoré služby a statky nemožno zabezpečiť prostredníctvom trhového mechanizmu, lebo trh tu zlyháva. Ide tu v podstate o zabezpečenie potrebnej výšky zdrojov a ich použitie

Distribučná a redistribučná funkcia = táto funkcia zahŕňa v sebe proces rozdeľovania (dôchodkov, bohatstva) vzhľadom k tomu, čo štát považuje za efektívne a spravodlivé. Tento proces rozdeľovania je veľmi náročný a obsahuje aj politické prvky, preto sa o týchto rozdeľovacích procesoch musí rokovať v parlamente.

Redistribučná funkcia = táto funkcia je spájaná a realizáciou zámerov sociálnej politiky v oblasti poskytovania braných druhov verejných statkov vo verejnom záujme. Presadzuje sa prostredníctvom fiškálnej politiky štátu. Jej cieľom je regulácia kúpyschopného dopytu v súlade so záujmami štát.
29. Štruktúra štátneho rozpoctu. Jeho štruktúra príjmov a výdavkov, zásady.

Štátny rozpočet = je centralizovaný peňažný fond na úrovni štátu, ktorý ma formu peňažnej bilancie.
Ľavú stranu tvoria príjmy a pravú stranu výdavky štátu. Je schválený parlamentom a zverejnený formou zákona.
Má charakter finančného plánu a je nástrojom verejnej politiky, ktorá sa odvíja z cieľov fiškálnej politiky.

Cieľom fiškálnej politiky je regulácia príjmov a výdavkov štátu, pri súčasnom presadzovaní:
- minimalizácia rozpočtového deficitu
- optimalizácia spotreby

Vyžaduje dostatočnú tvorbu HDP, ktorý zahrňuje štandardne zložky jeho použitia – súkromná spotreba, verejná spotreba, tvorba hrubého kapitálu, čistý vývoz.

HDP = SS + VS + ČVÝ ≠ HK
SS – konečná spotreba domácností
HK – hrubý kapitál

Súkromná spotreba – zahrňuje spotrebu domácností, t.j. individuálnu spotrebu obyvateľstva, ktorá závisí od jeho reálnych disponibilných príjmov a úspory obyvateľstva, ktoré sa tvoria v závislosti od pohybu úrokových mier.
Verejná spotreba – zahrňuje výdavky štátu na financovanie verejných statkov, poskytovaných subjektmi verejného sektora na centralizovanej alebo necentralizovanej úrovni.
Čistý vývoz – jeho objem zodpovedá čiastke pozitívneho salda zahraničného obchodu tovarov a služieb.
Hrubý kapitál – zahrňuje investície do investičného majetku a zmeny zásob financované zo zdrojov verejných financií a zo súkromných finančných zdrojov.

Príjmy ŠR tvoria :
- Daňové príjmy = zahrňuje daň z príjmov fyzických a právnických osôb, daň z príjmov vybranú zrážkou, spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty, clá a ostatné daňové príjmy
- Daň z príjmov FO = určuje sa v závislosti od pracovných príjmov FO v predchádzajúcom období, vrátane očakávaného prírastku miezd na plánovane obdobie.
- Príjmy z dane z pridanej hodnoty = predstavujú najväčšiu položku príjmov štátneho rozpočtu. Príjem tohto druhu jednoznačne závisí od príjmov obyvateľstva ako konečných spotrebiteľov.
- Rozpočtové príjmy = Majú nezastupiteľné miesto pri tvorbe štátneho rozpočtu. Ich kvantifikácia vychádza obvykle z príjmov predchádzajúceho obdobia a plánovanej dynamiky príjmov budúceho obdobia.
- Clo = Je viazaný na dovozu výrobkov a služieb, zakotvených v colnom sadzobníku. Dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje predmetné rozpočtové príjmy cez objem dovezeného tovaru.
- Nedaňové príjmy = za nedaňové príjmy štátneho rozpočtu považujeme príjmy z administratívnych a iných poplatkov, úroky z domácich a zahraničných úverov, pôžičiek a vkladov, príjmy z grantov, z predaja akcií, ako aj prijaté úvery.

Výdavky ŠR tvoria :
- Bežné výdavky = sú výdavky na spotrebu bežného roku. Majú najvyšší podiel rozpočtových výdavkov. Ide o rozpočtové prostriedky vynakladané na financovanie verejných výdavkov na krytie spotreby obyvateľstva, štátu, a bežné transfery neziskovým organizáciám. Sú to výdavky na mzdy a platy vo verejnom sektore, za úradu cenu služieb a potreby materiálu.
- Kapitálové výdavky= ide o výdavky na obstaranie investičného majetku, dôležitou súčasťou kapitálových výdavkov sú tiež transfery príspevkovým a neziskovým organizáciám, kapitálové transfery podnikateľským subjektom, územným samosprávam a obciam.
- Ostatné výdavky = patria sem účasť na majetku, úvery a výdavky z clearingovania v zahraničnom obchodnom styku.
30. Štruktúra verejného rozpoctu obce - príjmy a výdavky.

Príjmy

1) Z vlastných zdrojov
- bežné / daňové : podiely na daniach v správe štátu, miestne dane (daň z nehnuteľnosti), miestne poplatky (za užívanie verejného priestranstva, za uživamie bytu na iné účely ako bývanie, za ubytovane kapacity, za kúpeľný a relax. pobyt, za psa, za vjazd motorového vozidla, za reklamu, za zábavné hracie prístroje, za predajne automaty)
- nedaňové : príjmy z obecného majetku, z vlastníčka majetku a z podnikania obce, podiely z činnosti obchodnej spoločnosti s účasťou obce, nájomné u obecného majetku, z obecných CP, správne a iné admin. poplatky
- kapitálové : príjmy z predaja hnuteľného majetku, z predaja pozemkov a nehmotných aktív, z realizácie finančného majetku

2) Z cudzích zdrojov
- Nenávratné rozpočtové príjmy : účelové dotácie, subvencie, finančné príjmy z SF EU.
- Návratné rozpočtové priamy : úvery, pôžičky

Výdavky

1) Bežné:
- výdavky na samosprávne funkcie obcí : činnosť organov obce
- výdavky na tvorbu a ochranu ŽP : OLO, skládky, čistenie, udržiavanie zelene, parkov.
- výdavky pre rozpočtové organizácie a príspevky príspevkových organizačne zriadených obcou : neinvestičné výdavky.
- výdavky na spoločenskú činnosť obcí : zriaďovanie a prevádzkovanie kultúrnych zariadení, klubu dôchodcov.
- výdavky na technickú činnosť obce : oprava a údržba komunikácii, chodníkov, verejné osvetlenie.
- výdavky na zaplatenie úrokov a splátky úverov

2) Kapitálové
- obstarávanie kapitálových aktív (výdavky na rozvojové programy)
- výstavba miest a obcí
- výstavba a oprava miestnych komunikácií
- vodovody, kanalizácia, čistička, skládky, soc. zariadení
- mestská hromadná doprava

31. Finančný systém a jeho funkcie.

Finančný systém :
- spája a rozdeľuje finančné zdroje
- uľahčuje umiestnenie zdrojov v priestore a čase
- ponúka možnosti na riadenie finančného rizika
- transformuje finančné aktíva a pasíva
- generuje cenové informácie
- sprostredkúva platenie a zúčtovanie v menovom hospodárstve
- uľahčuje riešenie problémov nákladov a asymetrických informácií

Okrem hlavnej funkcie finančného systému literatúra uvádza aj ďalšie funkcie finančného systému a to:
- depozitná funkcia (systém ponúka priestor pre uloženie úspor do relatívne málo rizikových príležitostí).
- funkcia zabezpečenia bohatstva (udržanie, resp. zvýšenie hodnoty finančných prostriedkov).
- funkcia likvidity (umožňuje transformácie akejkoľvek formy finančných prostriedkov na hotovosť s veľmi malým rizikom straty).
- úverová funkcia (vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov na financovanie spotreby a investičných výdavkov).
- platobná funkcia (znamená, že na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus na realizáciu platieb za tovary a služby).
- funkcia ochrany proti riziku (ponúka rôzne možnosti diverzifikácie rizika – životné, zdravotné, majetkové poistenie atď.).
- selektívna funkcia (podpora životaschopných a zánik neperspektívnych subjektov)
- politické funkcie (nástroj na realizovanie politiky vlády v oblasti celospoločenských cieľov, najmä regulácia vysokej miery nezamestnanosti, príliš vysokej či nízkej miery inflácie a ekonomického rasu).
32. Finanční sprostredkovatelia.

Základnou úlohou finančných sprostredkovateľov je transfer voľných finančných zdrojov a ich umiestnenie s prihliadnutím na čas, riziko a výnos.

Funkciu finančných sprostredkovateľov v rámci finančného systému zabezpečujú:
- banky a iné úverové inštitúcie,
- investičné spoločnosti,
- vzájomné fondy (Mutual funds),
- poisťovacie spoločnosti (Insurance companies),
- penzijné fondy (Pension funds).

Podľa slovenských právnych predpisov, ktoré sú harmonizované s predpismi platnými v Európskej únii, sa rozlišujú nasledujúce kategórie finančných sprostredkovateľov:
- banky a pobočky zahraničných bánk,
- obchodníci s cennými papiermi vrátane pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi,
- správcovské spoločnosti vrátane pobočiek zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania,
- poisťovne a zaisťovne vrátane pobočiek zahraničných poisťovaní a zaisťovní,
- dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti,
- inštitúcie elektronických peňazí.

33. Nástroje menovej politiky Eurosystému a ich charakteristika.

Nástroje menovej politiky sa najčastejšie členia podľa:
1. Z časového hľadiska cieľov, podľa ktorých sa rozlišujú nástroje:
- dlhodobé
- krátkodobé

2. Adresnosti:
- priame = adresné, administratívne, direktívne i selektívne)
- nepriame = charakterizujú sa aj ako trhové ( ekonomické, neadresné a všeobecné) na ktoré sa pritom kladie najväčší dôraz v trhovej ekonomike.

3. Často sa rozlišujú na bežné a výnimočné

4. Nebankové a bankové, pričom za nebankové sa považujú určité právne úpravy. Bankové nástroje menovej politiky sa dotýkajú všetkých tých nástrojov, ktoré sa považujú za „ klasické nástroje“, ktoré uplatňuje centrálna banka.

Priame nástroje menovej politiky = adresné a spravidla selektívne.
- majú charakter administratívnych zásahov centrálnej banky do ponuky peňazí, a to prostredníctvom regulovania úverovej kapacity a likvidity obchodných bánk.

Do priamych nástrojov menovej politiky sa zaraďujú:
- pravidlá likvidity
- úverové kontingenty
- povinné vklady
- odporúčania, výzvy a dohody

Pravidlá likvidity = určujú sa priamym stanovením záväznej štruktúry aktív a pasív obchodných bánk.
Úverové kontingenty = považujú sa za najtvrdšie nástroje s priamym dopadom na ponuku peňazí.
Povinné vklady = niektorým subjektom môže byť aj v trhovej ekonomike uložená povinnosť ukladať vklady, otvárať bežné účty a uskutočňovať určité operácie, napr. účtovanie výhradne cez centrálnu banku
Odporúčania, výzvy a dohody = radia sa do priamych nástrojov s vysokou účinnosťou. Týkajú sa vždy priameho vzťahu medzi emisnou bankou a obchodnými bankami.

Nepriame nástroje menovej politiky = považujú sa za adekvátnejšie v trhovej ekonomike.
Ako nepriame nástroje využívajú centrálne banky nasledujúce:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- reeskont zmeniek
- lombard cenných papierov
- konverzie a swapy
- intervencie devízneho kurzu
Diskontná sadzba = je úroková sadzba, ktorú platia obchodné banky pri čerpaní úverov od emisnej banky.
Medzibanková úroková sadzba = ( medzinárodne nazývaná ako IOR – Interbank offered rate) je úroková sadzba za ktorú si poskytujú úvery obchodné banky medzi sebou. Spravidla je o niečo vyššia ako diskontná sadzba.
Priama úroková sadzba = ( prime rate) sa určuje spravidla pre úvery najväčším, najlepším klientom banky. Prime rate prevyšuje diskontnú sadzbu a aj medzibankovú úrokovú sadzbu.
Trhová úroková sadzba = ( market rate) je úroková sadzba, ktorá sa týka úverov poskytovaných ostatným klientom. Svojou výškou presahuje všetky druhy úrokových sadzieb.
Povinné minimálne rezervy = ( PMR) predstavujú povinne vytvárané pohľadávky obchodných bánk v emisnej banke.
Reeskont zmeniek = predstavuje znovueskontovanie tých zmeniek, ktoré už boli eskontované obchodnými bankami.
Lombardný úver = aj keď sa príliš nelíši od reeskontu zmeniek, predsa je potrebné ich rozdeliť. Pri reeskonte zmeniek sa napríklad vymáha ich preplatenie v deň ich splatnosti, ale pri lombarde cenných papierov sa tieto v deň ich splatnosti preplácajú obchodným bankám.
Operácie na voľnom trhu = sú naprosto klasickým nepriamym nástrojom menovej politiky.
Konverzie a swapy = pri existenxii vymeniteľnosti mien existuje aj možnosť emisných bánk regulovať ponuku peňazí prostredníctvom operácií so zahraničnými menami.
Intervencie devízových kurzov = uvádzajú sa taktiež ako nástroje menovej politiky, ktoré môžu pôsobiť na ovplyvňovanie devízového kurzu emisnou bankou.

34. Postavenie a funkcie centrálnych bánk.

Postavenie a funkcie centrálnych bánk:
Centrálna banka má v bankovom systéme osobitné miesto a charakteristiku.
Pojem centrálna banka sa historicky zaužíval na označenie subjektu, ktorému bola daná právomoc emitovať peniaze v danej krajine.
Okrem základnej redistribučnej funkcie voľných peňažných prostriedkov z hľadiska subjektov, účelu a lehôt splatnosti, plnia banky aj iné funkcie:
- ekonomicky podporujú vývoj niektorých cieľových segmentov
- rozvojom niektorých produktov pomáhajú uspokojovať základné potreby
- zvyšujú exportnú výkonnosť ekonomiky, pomáhajú rozvoju internacionalizácie
- oživujú trh s cennými papiermi a pod.

V súčasnosti centrálne banky plnia tieto hlavné funkcie:
- emisná funkcia : je historicky najstaršia a spočíva v emisii hotovostných peňazí na danom území.
- tvorba a realizácia menovej politiky : hlavným cieľom menovej politiky je udržanie peňažnej rovnováhy a menovej stability prejavujúcej sa v stabilite vnútornej i vonkajšej kúpnej sily meny.

Organizácia devízovej činnosti - zhromažďuje devízové rezervy štátu a operuje s nimi na devízovom trhu.
Funkcia banky bánk – sa v praxi prejavuje tvorbou podmienok a pravidiel, ktorými sa riadia komerčné banky pri výkone svojej činnosti.
Funkcia banky štátu – spočíva v tom, že centrálna banka zabezpečuje pokladničné plnenie štátneho rozpočtu.
Koordinácia platobného styku a dohľad nad jeho vykonávaním – centrálna banka zabezpečuje zúčtovanie platobného styku medzi bankami a vykonáva tiež dohľad nad dodržiavaním pravidiel tak hotovostného ako aj bezhotovostného platobného styku.
Regulácia a dohľad nad bankovým systémom – ako regulátor vytvára a určuje pravidlá a podmienky na podnikanie a činnosť komerčných bánk a vo funkcii dohliadacieho orgánu centrálna banka kontroluje dodržiavanie stanovených predpisov a tak zabezpečuje vyššiu bezpečnosť a efektívnosť bankových služieb.
Funkcia vrcholného subjektu štátu pri zastupovaní v medzinárodných finančných a menových inštitúciách – centrálna banka vystupuje voči domácej verejnosti a zahraničiu ako reprezentant vlády (štátu) vo všetkých oblastiach týkajúcich sa menovej politiky a zároveň je reprezentantom krajiny v medzinárodných finančných vzťahoch a konaniach pred medzinárodnými finančnými inštitúciami.

Dôležitou podmienkou na to, aby centrálna banka mohla efektívne plniť svoje funkcie je jej nezávislosť, čím vyššiu nezávislosť vykazuje centrálna banka, tým dosahuje lepšie výsledky najmä v zabezpečení cenovej stability.
35. Zásady riadenia obchodnej banky.

Podobne ako u všetkých súkromných podnikateľských subjektov je najvyšším cieľom riadenia banky maximalizácia hodnoty banky. Jedná sa v podstate o maximalizáciu trhovej ceny akcie tejto akciovej spoločnosti. Hodnotu banky ako každej akciovej spoločnosti ovplyvňujú investičné, finančné dividendové rozhodnutia, primerane dané ekonomickej situácii v krajine. Maximalizáciu zisku ako bezprostredný cieľ podnikateľskej činnosti banky je treba chápať dlhodobo.

Zisk definujeme ako rozdiel medzi hrubým výnosom na jednej strane a všetkými úrokovými nákladmi, všetkými ostatnými nákladmi a daniami na druhej strane.
Pri realizácii podnikateľského cieľa, ktorým je maximalizácia hodnoty ide o to, nájsť optimálnu rovnováhu medzi bezpečnosťou a rentabilitou.

Pokiaľ banka chce úspešne obstáť v konkurenčnom prostredí, musí:
- držať riziká v určitých únosných hraniciach,
- disponovať dostatočnou likviditou
- vykazovať výnosovosť primeranú trhovej úrokovej miere.

Medzi bezpečnosťou a rizikom existuje obvykle vzťah nepriamej úmery – čím je väčšie riziko, tým je menšia bezpečnosť a naopak.
Hlavnými finančnými rizikami sú:
- úverové a úrokové platobné riziko, tu je problém nenávratnosti úverov,
- devízové riziko, kde je problém stability devízového kurzu,
- inflačné riziko, kde sa nachádza problém zmeny hodnoty peňazí,
- geopolitické riziko, tu ide o problém stability politického systému,
- iné riziko, napríklad trhové riziko, prevádzkové riziko, riziko špekulácie a podvodu.

Likvidita - ide o schopnosť plniť záväzky banky voči klientom v ktoromkoľvek okamihu. Zásada rentability a zásada likvidity sú v určitom rozpore. Pre činnosť banky a jej prosperitu je dôležité nájsť optimálny súlad medzi obidvomi zásadami.

Rentabilita - ide o výnosovosť bankových operácií. Banka sa usiluje dosiahnuť maximálne výnosy pri minimálnych nákladoch. Pri tejto snahe môže však uskutočniť aj riskantné operácie, ktoré majú negatívny vplyv na jej činnosť, prípadne bankového
systému ako celku.

Medzi základné ukazovatele bankovej rentability patria:
- ROI (Return on Investment) rentabilita celkového vloženého kapitálu, hovorí o tom, koľko banka získala vo vzťahu k celkovému vloženému kapitálu,
ROI = čistý zisk / celkový vložený kapitál
-  ROA (Return on Assets) rentabilita meraná k aktívam banky, hovorí o tom, koľko banka získala vo vzťahu k celkovým aktívam (výnosovosť aktív banky),
ROA = čistý zisk / celkové aktíva banky
- ROE (Return on Equity) rentabilita vlastného kapitálu banky, hovorí o tom, koľko banka získala vo vzťahu k vlastnému kapitálu (výnosovosť vlastného kapitálu)
ROE = čistý zisk / vlastný kapitál

Solventnosť banky znamená platobnú schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov a rýchlym speňažením vlastného majetku bežné náklady a záväzky i v prípade, keď v jej hospodárení došlo ku strate. Solventnosť umožňuje banke pokračovať v úverovej a prevádzkovej činnosti a neprenášať zlé výsledky hospodárenia na vkladateľov a veriteľov, od ktorých prijala pôžičky.

Banka je solventná, keď je schopná:
- vyplácať mzdy svojim zamestnancom,
- uhrádzať záväzky voči svojim dodávateľom,
- platiť dane,
- vykonávať iné prevádzkové a investičné platby.

36. Základné funkcie poistenia a ich charakteristika.

Funkcie poisťovníctva:
- primárna : transfer rizika na poisťovňu
- akumulačno-redistribučná : tvorba poistnej rezervy
- stimulačno-motivačná : ochrana záujmov poisteného
- kontrolná : poisťovníctvo stanovuje podmienky predmetu poistenia, výšku poistnej náhrady.
37. Životné poistenie a jeho legislatívna úprava.

Životne poistenie = zabezpečuje ochranu človeka pred finančnými dôsledkami udalosti, ktoré súvisia s jeho životom a zdravím.
Poistenie pre:
- prípad smrti
- prípad dožitia
- smrti alebo dožitia
-  na výživu deti
- úrazové poistenie
- združené poistenie osôb
- vekove poistenie
- dôchodkové poistenie

Legislatívna úprava životného poistenia:
- Zdravotné poistenie
- Nemocenské poistenie
- Dôchodkové poistenie a doplnkové
- Dôchodkové sporenie

38. Verejný rozpočet – nástroj financného hospodárenia.

Ekonomickú podstatu finančného hospodárenia obce tvoria peňažné vzťahy. Vyjadrujú vzájomné práva a povinnosti obce k iným subjektom, ktoré sú upravené príslušnými právnymi normami, zmluvnými vzťahmi a ďalšími rozhodnutiami obce.

Zahrňujú peňažné vzťahy
- k štátu prostredníctvom štátneho rozpočtu a štátnych fondov,
- k vyšším územným celkom,
- k iným obciam,
- k organizáciám, ktoré zriaďuje obec a iným právnickým osobám,
- k fyzickým osobám, najmä občanom,
- k zamestnancom.

Vecnú náplň peňažných vzťahov obecných zastupiteľstiev určuje schválený rozpočet obce a plán tvorby a použitia mimorozpočtovýchzdrojov. Dôležité je, aby obec včas vypracovala svoj rozpočet na príslušné obdobie, aby jej finančné hospodárenie nebolo komplikované prijatím rozpočtového provizória.

Rozpočet obce je základným nástrojom finančného plánovania a hospodárenia obce, v zmysle ktorého sa zabezpečuje plnenie úloh obce v príslušnom rozpočtovom roku. Vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce z hľadiska finančného a z hľadiska vecného. Finančné hospodárenie obce vyžaduje vypracovanie a prijatie vyrovnaného rozpočtu, t.j. aby rozpočtované výdavky boli zabezpečené potrebnými rozpočtovými príjmami.

Rozpočet obce a jeho prípadné zmeny v priebehu rozpočtového obdobia schvaľuje miestne zastupiteľstvo prijatím uznesenia. Všetkyzmeny musia byť na rozpočte vyznačené s dátumom ich prijatia. V prípade ak obec riadi ďalšie organizácie, musia byť peňažné vzťahy obce k týmto organizáciám premietnuté do rozpočtu obce a súčasne vo finančnom pláne týchto organizácií. Na báze prijatého kontrolného systému obec garantuje, že bude kontrolovať tiež finančné hospodárenie týchto organizácií.

Rozpočtový proces a rozpočtová klasifikácia
Obec je v zmysle politického a územného usporiadania štátu organickou zložkou rozpočtovej sústavy štátu.

Rozpočtový proces zahrňuje tieto činnosti:
- vypracovanie návrhu rozpočtu,
- prerokovanie a schválenie návrhu rozpočtu obce, prípadne rozpočtového provizória v prípade nevybilancovania príjmov a výdavkami,
- činnosti spojené s prepracovaním rozpočtu,
- realizáciu rozpočtu obce,
- finančný controlling rozpočtu obce v procese jeho realizácie,
- zostavenie prehľadu o skutočnom vývoji plnenia rozpočtu obce,
- zostavenie záverečného účtu.

Obec musí pri zostavovaní rozpočtu rešpektovať zákon o rozpočtových pravidlách. Tento ukladá obciam rešpektovať:
- optimálnosť a úspornosť pri vynakladaní výdavkov
- vyrovnanosť rozpočtu
- zodpovednosť za rozpočtové hospodárenie

39. Verejný (štátny) dlh – jeho charakteristika.

Verejný dlh vzniká ako dôsledok rozpočtového defi citu, t.j. prevýšenia výdavkov nad príjmami štátu. V odbornej literatúre sa uvádzajú rôzne prístupy k charakteristike verejného dlhu.
Vo všeobecnosti býva charakterizovaný ako celkové saldo finančných aktív a pasív štátu. Obvykle zohľadňuje aj saldo mimorozpočtových fondov. Vyjadruje súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov.
V jeho vyčíslení sa obvykle premietajú tiež „pohľadávky ostatných ekonomických subjektov voči štátu, jednotlivým subjektom územnej samosprávy, verejným fondom a ostatným inštitúciám vo verejnom sektore – vnútorného alebo zahraničného trhu.

Vyrovnanosť ako základné pravidlo rozpočtovania sa považuje za zlaté pravidlo hospodárenia štátu. Vyrovnanosť štátneho rozpočtu bola v minulosti považovaná za základný cieľ rozpočtovej politiky v rámci národohospodárskej politiky štátu.
Verejný dlh sa vyčísluje ako hrubý a čistý verejný dlh. Hrubý verejný dlh vyjadruje súčet sáld (schodkov či prebytkov) sústavy verejných rozpočtov v ekonomike štátu, sústavy mimorozpočtových peňažných fondov a spoločnosti a rozpočtov verejných organizácií.

40. Zdravotné poistenie a jeho legislatívna úprava.

Podsystém zdravotného poistenia

Zákon o zdravotnom poistení rozlišuje:
a) verejné zdravotné poistenie, v rámci ktorého sa v súlade s platným zákonom poskytuje poistencom - občanom bezplatne služby spojené so zdravotníckou starostlivosťou.
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytujú poistencom individuálneho zdravotného poistenie zdravotná starostlivosť v zmluvne určenom rozsahu podľa § 788 - 791 Občianskeho zákonníka.

Zdravotná starostlivosť zahrnuje zdravotnícke služby poskytované vrámci ambulantnej a ústavnej starostlivosti, rehabilitačné služby, starostlivosť o chronicky chorých občanov, preventívnu zdravotnú starostlivosť, poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a iných zdravotníckych potrieb nevyhnutných na zachovanie a rozvíjanie zdravia, na záchranu života, na dopravu chorých a náhradu cestovných nákladov do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré tieto služby poskytuje. V rámci zdravotnej starostlivosti je v zmysle osobitných predpisov poskytovaná občanom aj kúpeľná starostlivosť alebo osobitná starostlivosť v zmysle rozhodnutia lekára.

Účastníkmi verejného zdravotného poistenia sú:
a) osoby, za ktoré platí zdravotné poistenie štát. Sem patria nezaopatrené deti do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo študujúce najviac do 25 rokov svojho života ak ich príjem nepresahuje zákonom stanovenú výšku, ďalej osoby poberajúce dôchodok z dôchodkového zabezpečenia, osoby, ktoré sa starajú o dieťa alebo dlhodobo ťažko postihnutú osobu alebo blízku osobu nad 80 rokov, osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie, osoby sociálne odkázané, vo výkone trestu, azylanti, pracovníci cirkví alebo charitatívneho spoločenstva.

b) osoby, ktoré si zdravotné poistenie platia individuálne /samostatne zárobkovo činné osoby, osoby ktoré majú príjmy na základe dohody o vykonaní práce vyššie ako minimálna mzda, resp. príjmy z brigádnickejčinnosti.

c) osoby, za ktoré platí a odvádza zdravotné poistenie zamestnávateľ.