Základné ekonomické otázky
Potreby sú neobmedzené, ale zdroje na ich uspokojenie sú obmedzené. Prostredníctvom ekonomiky sa tieto vzácne zdroje rozdeľujú medzi jednotlivé potreby.
Riešia sa tri základné ekonomické otázky:
1) Čo vyrábať?
- rozhodujú o tom spotrebitelia. V akom množstve sa bude vyrábať, aký výrobok a kedy sa bude vyrábať?
2) Ako vyrábať?
- rozhoduje o tom konkurencia medzi výrobcami. Akým spôsobom sa bude vyrábať, v akých podnikoch a s akými zdrojmi.
3) Pre koho vyrábať?
- pre koho sa budú výrobky a služby vyrábať, kto bude spotrebiteľom a kto získa prospech. Závisí od ceny a dôchodkov, ktoré majú spotrebitelia.
Hospodársky systém
Podľa toho ako spoločnosť rieši tri základné ekonomické otázky. Rozlišujeme tri základné typy hospodárskych systémov:
1) Centrálne riadené hospodárstvo
2) Voľné trhové hospodárstvo
3) Sociálne trhové hospodárstvo
1) Centrálne riadené trhové hospodárstvo
Štát plánuje, riadi a kontroluje výrobu aj spotrebu. Podniky plnia štátne plány, forma vlastníctva je štátna, neexistuje trh. Cena sa určovala centrálne, čiže v každom obchode a meste boli rovnaké. Tovary sú prideľované spotrebiteľom. Obmedzená individuálna sloboda rozhodovania.
2) Voľné trhové hospodárstvo
Určujúci faktor je trh. Štát vytvára iba právny rámec. Cena sa tvorí na trhu. Forma vlastníctva je súkromná. Domácnosti voľne rozhodujú o spotrebe, povolaní atď.
3) Sociálne trhové hospodárstvo
Je postavené na princípoch trhového hospodárstva – súkromné vlastníctvo, tvorba ceny na trhu a voľnosť výroby a spotreby. Úloha štátu – vytvára právny rámec, zabezpečuje uspokojenie spoločenských potrieb – školstvo, zdravotníctvo. Stará sa o uspokojenie sociálne slabších – dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, ochrana hospodárskej súťaže a podporuje zahraničné investície.
Trhové subjekty
1) Domácnosti – vytvárajú dopyt po výrobkoch a službách. Vytvárajú ponuku - práca, pôda, kapitál.
2) Podniky – vytvárajú dopyt po výrobných faktoroch
3) Štát – vytvára podmienky pre fungovanie trhu a prijíma opatrenia ak trh zlyháva
Typy trhov
Trh – miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka
Trhy členíme:
1) podľa územného hľadiska
a) miestny trh – bola to prvá forma trhu; je to výmena tovarov a služieb na určitom území
b) národný trh – trh v rámci jedného štátu
c) medzinárodný trh – trh niekoľkých krajín; kúpa a predaj medzi všetkými krajinami
2) podľa predmetu kúpy
a) trh tovarov a služieb:
- kúpa a predaj tovarov a služieb
- kupovať budú domácnosti
- predávať budú podniky a štát
b) trh výrobných faktorov:
- trh práce, trh pôdy a trh kapitálu
- predávať budú domácnosti
- kupovať budú podniky a štát
c) finančný trh:
- peňažný trh
- kapitálový trh
- devízový trh
- poistný trh
- trh drahých kovov
3) podľa počtu tovarov a služieb
a) čiastkový trh: - predáva sa jediný druh tovaru(napr. ropa)
b) agregátny trh: - trh všetkých tovarov a služieb
Trhový mechanizmus a dopyt
Trhový mechanizmus pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, reguluje rovnováhu dopytu a ponuky prostredníctvom ceny.
Tvoria ho proces tvorby dopytu, ponuky, rovnovážnej ceny.
Dopyt:
• spotrebitelia nakupujú určité množstvo tovarov a služieb v závislosti od ceny
• je to ochota spotrebiteľov kúpiť si určité množstvo tovarov a služieb v závislosti od ceny
Zákon klesajúceho dopytu – zistíme, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovarov a služieb.
Dopyt – vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom
Ponuka – je ochota výrobcov vyrábať určité množstvo tovaru v závislosti od ceny. Čím je vyššia cena tým viac chcú predať.
Krivka ponuky – vyjadruje zákon rastúcej ponuky. Vyjadruje aké množstvo sú podniky ochotné ponúknuť pri rôznych cenách.
Prípady trhovej nerovnováhy
prebytok – výroba bude nútená znížiť cenu na rovnovážnu cenu. Je to vtedy ak cena je vyššia ako rovnovážna cena.
nedostatok – spotrebitelia sú nútení znížiť požiadavky a výrobcovia môžu zvýšiť cenu až na úroveň rovnovážnej ceny.
Trhový mechanizmus núti spotrebiteľov aj výrobcov správať sa na trhu tak, aby bol trh v rovnováhe.
Konkurencia
Rozdelenie konkurencie:
1) podľa subjektov trhu
a) na strane ponuky(konkurencia medzi podnikmi)
môže byť cenová a necenová
cenová- konkurencia prostredníctvom ceny; dobrovoľné zníženie ceny
necenová- kvalita, zvyšovanie rozsahu poskytovania služieb, reklama, obal
b) na strane dopytu(konkurencia medzi spotrebiteľmi)
vyskytuje sa pri nedostatku tovaru na trhu ( dopyt je vyšší ako ponuka)
2) podľa trhových podmienok
a)dokonalá konkurencia - žiaden podnik ani spotrebiteľ nemôžu na trhu samy ovplyvňovať trhovú cenu (musí byť veľký počet konkurencií)
b)nedokonalá konkurencia – reálny stav na trhu; jednotlivé podniky majú určitý stupeň kontroly nad cenou
