Hospodárska politika

Hospodárska politika

Hospodárska politika
– je samostatná vedná disciplína. Predstavuje súhrn nástrojov, metód, cieľov, rozhodovacích procesov a opatrení štát v jednotlivých oblastiach ekonomiky v danom období.

Ciele hospodárskej politiky:

Z časového hľadiska:
- krátkodobé ciele
- strednodobé
- dlhodobé ciele

Z hľadiska jednotlivých koncepcií hospodárskej politiky hovoríme o:
- magickom štvoruholníku
- magickom uholníku cieľov hos. politiky

Z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie hos. Politika sleduje tieto ciele:
- zamestnanosť – úlohou tohto cieľa je udržať nezamestnanosť na úrovni
- cenová stabilita – znamená, že vláda sa usiluje minimalizovať zmeny v cenách, zabrániť cenovým výkyvom a vzniku inflácie
- ekonomický rast – sa zameriava na rast reálneho produktu, aby rástol rovnomerne a tempom, ktoré zabezpečí cenovú stabilitu
- rovnováha platobnej bilancie – vláda sa musí zaoberať rovnováhou vonkajších ekonomických vzťahov
- optimálne rozdeľovane dôchodkov – úlohou vlády je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť

Hospodárska politika, ktorá sleduje všetky tieto ciele, sa nazýva stabilizačná hospodárska politika. Dosiahnutie jedného cieľa je často možné iba na úkor iných cieľov. Štátny zásah do ekonomiky znamená, že štát ovplyvní jednotlivé hospodárske subjekty a objekty tak, aby konkrétne rozhodnutia smerovali k dosiahnutiu cieľa, ktorý štát sleduje z makroekonomického hľadiska.

Nástroje hospodárske politiky sú:

1. Monetárna politika
– je veľmi dôležitým nástrojom hospodárskej politiky. Prostredníctvom monetárnej politiky centrálna banka riadi peňažné a úverové podmienky ekonomiky a usiluje sa o zabezpečenie základných cieľov hospodárskej politiky.

Bankový systém:
- centrálna banka – jej cieľom nie je maximalizovať zisk, čiže nie je komerčne orientovaná. Hlavným cieľom je udržať cenovú stabilitu.
- obchodná banka – hlavným cieľom je dosahovanie zisku. Banky plnia tieto dve základné činnosti a to prijímanie vkladov a poskytovanie úverov.

Typy monetárnej politiky:
- expanzívna monetárna politika – znamená, že centrálna banka zvyšuje ponuku peňazí.
- reštriktívna monetárna politika – znamená, že centrálna banka znižuje ponuku peňazí.

Nástroje monetárnej politiky:
- Priame – pri investičnom úvere banka poskytne záujemcovi úver len na základe povolenia štátnymi orgánmi.
- Nepriame nástroje:

- Diskontná sadzba – je nástroj, ktorý centrálna banka môže regulovať úverové možnosti obchodných bánk.
- Stanovenie povinných minimálnych rezerv – centrálna banka stanovuje obchodným bankám povinnú minimálnu mieru rezerv.
- Operácie na voľnom trhu – centrálna banka kupuje alebo predáva štátne cenné papiere.
2. Rozpočtová politika
- fiškálna politika – môžeme charakterizovať ako využitie štátneho rozpočtu a verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu. Hlavným nástrojom je štátny rozpočet.

Štátny rozpočet – je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať ako:
- fond
- bilanciu
- zákon

Štátny rozpočet je základný finančný plán štátu vyjadrený v číslach schválený parlamentom na určité obdobie. Dane predstavujú najvýznamnejší zdroj príjmov štátneho rozpočtu.
Z účtového hľadiska sa rozlišuje štátny rozpočet:
- prebytkový
- vyrovnaný
- deficitný

Rozpočtový prebytok, schodok alebo vyrovnanosť poukazujú na výsledok finančného hospodárenia v štátnom rozpočte. Nahromadené sumy vypožičaných peňazí nazývame štátnym dlhom.

Podľa charakteru sa štátny dlh člení na:
- vnútorný dlh – štát dlhuje svojim vlastným občanom a podnikateľským subjektom
- vonkajší dlh – dlh danej krajiny voči cudzine znamená zmenšenie objemu statkov a služieb

Typy fiškálne politiky rozlišuje na dva:
- expanzívnu
- reštriktívnu

Nástroje fiškálnej politiky možno rozdeliť na dve skupiny:
- automatické – vstavané stabilizátory – v ekonomike pôsobia automaticky a ich zavedení nevyžadujú už žiadne špeciálne hospodársko-politické opatrenia.
- zámerne, diskrétne opatrenia – vyžadujú jednorazové rozhodnutie štátneho orgánu, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť fiškálnej politiky.

3. Dôchodková politika
– a príjmová politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu má svoj pôvod v ovplyvňovaní vzájomného vzťahu cien a miezd. Dôchodková politika zahŕňa cenovú a mzdovú politiku.

Nástroje dôchodkovej politiky:
Dôchodková politika využíva niekoľko nástrojov:
- dohodu sociálnych partnerov o ročnom prírastku miezd
- priamu vládnu reguláciu miezd a cien
- daňové sadzby
- priznanie alebo nepriznanie daňových úľav

Nástroje regulácie príjmov a dôchodkov možno zahrnúť podľa subjektov do troch skupín:
- regulácia príjmov podnikateľských subjektov
- regulácia príjmov neziskových organizácií
- regulácia príjmov domácností

Vymedzenie a funkcie dôchodkovej politiky:
Príjmová a dôchodková politika sa zameriava na:
- ovplyvňovanie celkového dopytu
- stabilizáciu cenovej hladiny
- znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca
Cenová politika – je súčasťou hospodárskej politiky štátu. Cenovú politiku štátu tvoria:
- cenová regulácia
- cenová kontrola
- cenová stratégia

Cenová regulácia – je stanovenie alebo usmerňovanie cien cenovými orgánmi. Štát môže stanoviť úradné určenie cien.

- maximálna cena je cena, ktorú nie je prípustné prekročiť
- pevná cena je cena, ktorú nie je prípustné zmeniť
- minimálna cena je cena, ktorú nie je prípustné znížiť
- ministerstvo môže pri tom istom tovare určiť súbežne maximálnu a minimálnu cenu
- pre štátne intervenčné nákupy v poľnohospodárstve určuje ministerstvo garantované ceny

Mzdová politika – patrí k nástrojom sociálnej politiky. Hlavným nástrojom mzdovej politiky je minimálna mzda.

Dôchodková politika je sústava opatrení, ktoré sa snažia udržať pod kontrolou infláciu a zároveň eliminovať negatívne sociálne dôsledky.