Euro

Euro

Od 1. januára 2002 sa pre vyše 300 miliónov európskych občanov stalo používanie eura súčasťou každodenného života. Od podpísania Maastrichtskej zmluvy vo februári 1992, ktorá zvolila princíp jednotnej európskej meny, uplynulo len 17 rokov. Na uskutočnenie takejto vo svetových dejinách jedinečnej operácie je to pozoruhodne krátky čas.

Euro nahradilo meny, ktoré boli pre mnohé krajiny celé stáročia symbolom a nástrojom ich národnej zvrchovanosti. Nová mena významne posunula vpred hospodárske zjednocovanie Európy. Európskym občanom umožnila jasnejšie uvedomenie si spoločnej európskej identity. S eurom vo vrecku teraz môžu ľudia cestovať a nakupovať takmer v celej Únii bez toho, aby si museli zamieňať peniaze.

Ako sa zrodila myšlienka spoločnej európskej meny?

Už v roku 1970 navrhovala Wernerova správa, pomenovaná podľa vtedajšieho luxemburského premiéra, zbližovanie ekonomík a mien šiestich krajín EHS. Prvý krok týmto smerom sa však urobil až v marci 1979, keď bol založený Európsky menový systém EMS. Jeho zámerom bolo trvalo znížiť odchýlky vo výmenných kurzoch medzi menami členských štátov. Potreba vytvoriť oblasť menovej stability sa prejavovala súčasne s napredovaním jednotného trhu. Vo februári 1986 bol podpísaný Jednotný európsky akt, ktorý logicky zahŕňal zbližovanie európskych ekonomík a potrebu obmedziť fluktuácie výmenných kurzov ich mien. Akoby jednotný trh, založený na voľnom pohybe osôb, tovaru a kapitálu mohol riadne fungovať, ak by sa niektorá z mien znehodnocovala? Devalvácia meny by znamenala nespravodlivú konkurenčnú výhodu a viedla by k deformácii obchodovania.

Na zasadnutí Európskej rady v Madride v júni 1989 predstavil predseda komisie Jacques Delors plán a časový rozvrh pre Hospodársku a menovú úniu. Tento plán sa neskôr zakotvil v zmluve, ktorú podpísali vo februári 1992 v Maastrichte. Zmluva ustanovila sériu kritérií, ktoré musia členské štáty spĺňať, ak sa chcú do EMU dostať. Išlo o ekonomickú a menovú disciplínu: zníženie miery inflácie, úrokových sadzieb, rozpočtového deficitu na maximálne 3% HDP, verejného dlhu na maximálne 60% HDP a stabilitu výmenného kurzu.

Otcovia jednotnej meny chceli zaručiť jej stabilitu, pretože zvyšovanie cien znižuje konkurenčnosť ekonomiky, podkopáva dôveru ľudí a znižuje ich kúpnu silu. Preto vznikla nezávislá Európska centrálna banka - ECB so sídlom vo Frankfurte. Jej úlohou je stanovovať úrokové miery s cieľom udržať hodnotu eura.

Európska rada prijala v júni 1997 v Amsterdame dve dôležité veci.

- Prvá, známa ako pakt stability a rastu, zaväzuje členské štáty dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Zaručí jej mnohostranný dohľad a zákaz prehnaných deficitov.

- Druhá vec sa týka hospodárskeho rastu. Uvádza sa v nej, že členské štáty a komisia sa pevne zaväzujú udržať otázku zamestnanosti v popredí politických záujmov Únie.

Postupná realizácia EMU zjednodušila otvorenie jednotného trhu. Napriek nepokojnej situácii vo svete sa eurozóna vyznačovala stabilitou a predvídateľnosťou, ktoré sú potrebné pre investorov a spotrebiteľov. Dôvera európskych občanov k euru sa zvýšila úspešným a rýchlym zavedením mincí a bankoviek počas prvej polovice roku 2002. Ľudia teraz môžu priamo porovnávať ceny v jednotlivých krajinách Európy a oceňujú možnosť oveľa jednoduchšieho nakupovania v eurozóne.

Euro sa stalo druhou najvýznamnejšou menou vo svete. Čoraz viac sa používa v medzinárodných platbách a popri americkom dolári aj ako rezervná mena.
Krok za krokom k Euru

- 7. február 1992: podpis Maastrichtskej zmluvy
Zmluva o Európskej únii a o Hospodárskej menovej únii bola odsúhlasená v Maastrichte v decembri 1991. Podpísaná bola vo februári 1992 a do platnosti vstúpila v novembri 1993. Podľa tejto zmluvy sa národné meny nahradia jednotnou európskou menou pod podmienkou, že príslušné krajiny splnia určité ekonomické kritériá.

- január 1994: vytvorenie Európskeho menového inštitútu
Vytvoril sa Európsky menový inštitút a zavádzajú sa nové postupy na monitorovanie ekonomík krajín EÚ a na podporu ich zbližovania.

- jún 1997: Pakt stability a rastu
Európska rada prijala v Amsterdame pakt stability a rastu, ako aj nový mechanizmus výmenných kurzov, ktorý má zaručiť stabilné výmenné kurzy medzi eurom a menami krajín EÚ, ktoré nie sú účastníkmi eurozóny. Prijatí bol aj vzor euro mincí na ich lícnej, európskej strane.

Bankovky eura sú rovnaké vo všetkých krajinách, ale každá krajina vydáva svoje vlastné mince s jednou spoločnou stranou a jednou stranou zobrazujúcou charakteristický národný symbol. Všetky bankovky a mince sa môžu používať všade v eurozóne.
Existuje 7 eurových bankoviek: 500, 200, 100, 50, 20, 10, 5 eur a 8 eurových mincí 2 eurá, 1 euro a 50, 20, 10, 5, 2, 1 cent.

Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie štyroch kritérií, tzv. maastrichtských kritérií:

1. Verejné financie - deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60% HDP.

2. Inflačné kritérium - priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.

3. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb - priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body.

4. Stabilita výmenného kurzu - dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia.

Proces zavedenia Eura na Slovensku

1. krok - po vstupe do ERM II - splnené v roku 2005 - absolvovanie prístupových procedúr na vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II

2. krok - od vstupu do ERM II a po rozhodnutie Slovenska o vstupe do eurozóny

28.11. 2005 - vstup do ERM II
do mája 2008 - konvergenčné správy Európskej komisie a ECB
máj - jún 2008 - hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách
jún 2008 - rozhodnutie Rady EÚ o zrušení výnimky
jún 2008 - stanovenie konverzného kurzu SKK / EUR radou EÚ 30, 1260 SKK
3. krok - od rozhodnutia Slovenska o vstupe do eurozóny až po vstup do eurozóny

júl - december 2008 - zabezpečenie potrebného množstva eurových bankoviek a mincí pre hotovostný obeh SR
september - december 2008 - zásobenie NBS a komerčných bánk eurovými bankovkami a mincami
december 2008 - zásobenie maloobchodného sektora eurovými bankovkami a mincami
júl 2008 - december 2009 - povinné duálne oceňovanie - všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod.
do 31. decembra 2008 - konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince, alebo bankovky

4. krok - po vstupe do eurozóny

1. január 2009 - euro sa na Slovensku zaviedlo 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia a stalo sa zákonným platidlom Slovenskej republiky
do 16. januára 2009 - duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami a to súčasne.
od 17. januára 2009 - pokračovanie výmeny korunového obeživa za eurové bankovky a mince v komerčných bankách a NBS
do 31. decembra 2009 - povinné duálne oceňovanie
do júna 2010 - odporúčané duálne oceňovanie

Euro je v súčasnosti národnou menou v krajinách eurozóny:

Belgicko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Slovinsko, Cyprus, Malta, Slovensko. So súhlasom európskeho spoločenstva je euro legálnym platidlom aj v niektorých krajinách, ktoré nie sú členom EÚ. Ide o malé krajiny, ktoré ani pred zaužívaním eura nepoužívali vlastnú menu. Patrí sem : San Marino, Monako a Vatikán. Bez formálnej dohody však používajú euro aj ďalšie európske krajiny a to : Kosovo, Čierna Hora a Andorra.