Zahraničný obchod

Medzinárodná deľba práce a medzinárodný obchod
Deľba práce je osamostatnenie rozličných druhov prác, ktoré zvyšuje produktivitu práce a je základom každého ekonomického pokroku.
Medzinárodná deľba práce - je pokračovaním spoločenskej deľby práce, ktorá prekračuje hranice jednotlivých krajín a rozvíja sa vo svetovom meradle. Pri medzinárodnej deľbe práce vyrába každá krajina také tovary, pre ktoré má na základe prírodných podmienok (podnebie, nerastné bohatstvo) technických, ekonomických, príp. iných podmienok tie najlepšie predpoklady.
Zahraničný obchod predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorá prekračuje hranice štátu a spája jej národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.
Medzinárodný obchod je súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta. Je súčasťou svetového obchodu. Je to súhrn vzťahov, ktoré sú spojené s výmenou tovarov medzi ekonomickými národnými celkami.

Podmienky vzniku a vývoja zahraničného obchodu (ZO)
Zahraničný obchod sa vyvinul:
a) z rozdielnych prírodných podmienok jednotlivých krajín
b) z historicky vzniknutých rozdielov v ekonomických úrovniach krajín

Prírodné podmienky:
a) energetické zdroje, nerastné bohatstvo, klimatické podmienky, poľnohosp. pôda
- sú v jednotlivých krajinách rozdielne, určujú vývozné zameranie danej krajiny, získanie surovín si v rôznych krajinách vyžaduje rôzne množstvo práce, niektoré krajiny majú suroviny v obmedzenom množstve, niektoré vôbec, poľnohospodárska výroby v jednotlivých krajinách je závislá od bonity pôdy (kvality) ako aj od klimatických podmienok, napr. pestovanie kávy, čaju, ryže, ovocia. Tiež celková hospodárska vyspelosť a štruktúra krajín je rôzna, napr. využívanie nástrojov, prístrojov, strojov ako aj kvalifikovanosť ľudskej pracovnej sily;

b) historický vývoj ako dôsledok ekonomickej úrovne krajiny
- historický vývoj spôsobil, že krajiny sú na rôznom stupni rozvoja napr. vojny, občianske nepokoje, choroby... ovplyvnili rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a celkovej infraštruktúry.
Každá krajina sa špecializuje na výrobu určitých tovarov, pre ktoré má najvhodnejšie podmienky to znamená: využíva teóriu komparatívnych výhod, ktorá vychádza z toho, že ekonomika štátu a obyvateľstvo krajiny môžu zvýšiť svoju životnú úroveň a HDP tým, že sa špecializujú na výrobu tovarov, ktoré dokážu vyrábať s najvyššou produktivitou práce. Tovary, ktoré sa nedajú efektívne vyrobiť si krajina zabezpečí dovozom z iných krajín.
Teória komparatívnych výhod poukazuje na to, že krajina bude vstupovať do ZO aj vtedy, ak v porovnaní s ostatnými krajinami dosahuje vyššiu produktivitu práce pri výrobe všetkých tovarov. Všetky krajiny majú úžitok z teórie komparatívnych výhod, pretože tovary, ktoré vyrába krajina s najvyššou produktivitou práce sú lacné.

V súčastnom období sú zahraničné ekonomické vzťahy medzinárodný obchod (aj ZO) v procese ekonomickej interdependencie, ktorá vychádza zo skutočností, že prakticky všetky štáty sveta sú navzájom viac či menej závislé. To vedie k tomu, že efektívnosť ekonomických činností každej krajiny neurčuje len to, čo sa má robiť, ale aj to čo sa robí a deje v iných krajinách napr. Perzský záliv.

Podmienky na zapojenie krajiny do MĎP:
a) vnútorné podmienky
- surovinové a pôdne bohatstvo
- klimatické podmienky
- priemyselný a ľudský potenciál krajiny
- veľkosť vnútorného trhu
b) vonkajšie podmienky
- geografická poloha
- vyspelosť ekonomík susedných krajín
- politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami
- záujem o dobré vzťahy a hosp. spoluprácu