Zahraničný obchod
Medzinárodná deľba práce a medzinárodný obchod
Deľba práce je osamostatnenie rozličných druhov prác, ktoré zvyšuje produktivitu práce a je základom každého ekonomického pokroku.
Medzinárodná deľba práce - je pokračovaním spoločenskej deľby práce, ktorá prekračuje hranice jednotlivých krajín a rozvíja sa vo svetovom meradle. Pri medzinárodnej deľbe práce vyrába každá krajina také tovary, pre ktoré má na základe prírodných podmienok (podnebie, nerastné bohatstvo) technických, ekonomických, príp. iných podmienok tie najlepšie predpoklady.
Zahraničný obchod predstavuje tú časť obehu tovarov určitej krajiny, ktorá prekračuje hranice štátu a spája jej národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.
Medzinárodný obchod je súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta. Je súčasťou svetového obchodu. Je to súhrn vzťahov, ktoré sú spojené s výmenou tovarov medzi ekonomickými národnými celkami.
Podmienky vzniku a vývoja zahraničného obchodu (ZO)
Zahraničný obchod sa vyvinul:
a) z rozdielnych prírodných podmienok jednotlivých krajín
b) z historicky vzniknutých rozdielov v ekonomických úrovniach krajín
Prírodné podmienky:
a) energetické zdroje, nerastné bohatstvo, klimatické podmienky, poľnohosp. pôda
- sú v jednotlivých krajinách rozdielne, určujú vývozné zameranie danej krajiny, získanie surovín si v rôznych krajinách vyžaduje rôzne množstvo práce, niektoré krajiny majú suroviny v obmedzenom množstve, niektoré vôbec, poľnohospodárska výroby v jednotlivých krajinách je závislá od bonity pôdy (kvality) ako aj od klimatických podmienok, napr. pestovanie kávy, čaju, ryže, ovocia. Tiež celková hospodárska vyspelosť a štruktúra krajín je rôzna, napr. využívanie nástrojov, prístrojov, strojov ako aj kvalifikovanosť ľudskej pracovnej sily;
b) historický vývoj ako dôsledok ekonomickej úrovne krajiny
- historický vývoj spôsobil, že krajiny sú na rôznom stupni rozvoja napr. vojny, občianske nepokoje, choroby... ovplyvnili rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a celkovej infraštruktúry.
Každá krajina sa špecializuje na výrobu určitých tovarov, pre ktoré má najvhodnejšie podmienky to znamená: využíva teóriu komparatívnych výhod, ktorá vychádza z toho, že ekonomika štátu a obyvateľstvo krajiny môžu zvýšiť svoju životnú úroveň a HDP tým, že sa špecializujú na výrobu tovarov, ktoré dokážu vyrábať s najvyššou produktivitou práce. Tovary, ktoré sa nedajú efektívne vyrobiť si krajina zabezpečí dovozom z iných krajín.
Teória komparatívnych výhod poukazuje na to, že krajina bude vstupovať do ZO aj vtedy, ak v porovnaní s ostatnými krajinami dosahuje vyššiu produktivitu práce pri výrobe všetkých tovarov. Všetky krajiny majú úžitok z teórie komparatívnych výhod, pretože tovary, ktoré vyrába krajina s najvyššou produktivitou práce sú lacné.
V súčastnom období sú zahraničné ekonomické vzťahy medzinárodný obchod (aj ZO) v procese ekonomickej interdependencie, ktorá vychádza zo skutočností, že prakticky všetky štáty sveta sú navzájom viac či menej závislé. To vedie k tomu, že efektívnosť ekonomických činností každej krajiny neurčuje len to, čo sa má robiť, ale aj to čo sa robí a deje v iných krajinách napr. Perzský záliv.
Podmienky na zapojenie krajiny do MĎP:
a) vnútorné podmienky
- surovinové a pôdne bohatstvo
- klimatické podmienky
- priemyselný a ľudský potenciál krajiny
- veľkosť vnútorného trhu
b) vonkajšie podmienky
- geografická poloha
- vyspelosť ekonomík susedných krajín
- politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami
- záujem o dobré vzťahy a hosp. spoluprácu
Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo
Ekonomický význam
- zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú (nie sú na to podmienky alebo sa dajú vyrobiť len s vysokými nákladmi)
- umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov. Výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a zahraničný obchod vytvára možnosti odbytu pre tieto výrobky
- umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú najlepšie podmienky
- poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a predávaných v zahraničí, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou
- rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike. Dovoz zahraničných výrobkov zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike
- umožňuje získať devízy
- zvyšuje pracovné príležitosti v exportujúcej krajine
- rozširuje ponuku - sortiment tovarov a služieb
Politický význam
- upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi
- zvyšuje vzájomnú závislosť, čo vedie k posilneniu mieru vo svete
Kultúrny význam
- umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách
Nevýhody zahraničného obchodu
- dovážané tovary konkurujú domácemu trhu, sťažujú rozvoj domácich
- odvetví, podnikov (najmä začínajúcich, ktoré nie sú schopné konkurencie)
- pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu v dovoze al. vývoze sa všetky negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje
- pri zameraní vývozu na jeden druh tovaru sa pokles jeho dopytu al. ceny na zahraničnom trhu prejaví negatívne aj v domácej ekonomike
Formy ZO
1) Export (vývoz):
a) priamy - tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi al. výrobcovi
b) nepriamy - tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemském obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia
2) Import (dovoz):
a) priamy - tuzemský výrobca al. obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa
b) nepriamy - tuzemská výrobca al. obchodní kúpi tovar od tuzemského dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí
3) Reexport (vývoz dovozu) - tranzit:
a) priamy - reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie
b) nepriamy - reexportér kúpil tovar v jednej krajine, predá ho do druhej krajiny ale najprv ho privezie do svojej krajiny
Dôvody reexportu:
a) obchodnopolitické prekážky - medzi štátom, v ktorom sa tovar kúpi a štátom, kam sa predáva, môžu byť obchodno-politické prekážky napr. vysoké clá, množstevné obmedzenia, zákaz dovozu
b) ekonomické dôvody - pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu a následne tovar predáva do iných krajín za vyššiu cenu
c) kompletizácia vývozu reexportéra - reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov a tým rozširuje svoju ponuku
Technika ZO
Pri organizovaní ZO je potrebné rešpektovať určité zvláštnosti:
a) teritoriálne zameranie ZO:
1) geografické podmienky - vzdialenosť, dopravná sieť, jej úroveň, poveternostné podmienky, klimatické podmienky, riečna sieť, prírodné podmienky (nížina...)
2) demografické podmienky - počet obyv., hustotu obyv., sociálna štruktúra, kúpna sila, tradície, kultúrne a náboženské zvyklosti...
3) infraštruktúra - cesty, mosty, letiská, poznať jej úroveň, energetické zdroje v krajine
4) hospodárske pomery - podiel súkromného vlast-níctva na štátnom, v akej fáze hosp. cyklu sa krajina nachádza
5) právne pomery - medzinárodné obchodné právo, devízové hospodárstvo a colné hospodárstvo
6) politické pomery - politická stabilita, nestabilita (štrajky, sociálne nepokoje, vojny)
b) komoditné zameranie ZO - podnikateľ sa pri rozhodovaní bude zamýšľať nad otázkami:
- je výrobok konkurencieschopný
- je žiadúca, účelná, nutná úprava výrobku
- zodpovedá výrobok medzinárodným požiadavkám kvality, technickým normám
- je prijateľná cena výrobku
- v čom sú prednosti nášho výrobku (reklama)
- máme dostatočnú výrobnú kapacitu
- aké organizačné zmeny treba uskutočniť (zmeny, prijať nových zamestnancov)
- aké bude financovanie ZO
- aké sú možnosti využitia kooperačných vzťahov (spolupráca)
- aké dodatočné aktivity treba uskutočniť (výstavy, veľtrhy, zaučenie)
- spôsoby prepravy
- ktoré know-how bude potrebné získať (priem, obchodné...)
Táto analýza dá odpoveď na to, či v danej oblasti ej al. nie je žiadúce vyvíjať aktivitu al. sa zamerať iným smerom.
Riziká v ZO
Vyššie riziko je v ZO ako vo vnútornom obchode. Príčiny väčšej rizikovosti ZO sú:
1) väčšia vzdialenosť medzi zmluvnými partnermi (menšie vedomosti o situácii na trhu, vyššie riziká pri transporte)
2) neistota v oblasti práva, rozdielne právne predpisy zmluvných partnerov
3) jazykové bariéry - nebezpečenstvo nedorozumení, chybnej interpretácií pri uzatváraní zmlúv
4) rozdiely v mentalite partnerov
5) rôzne politické systémy
Rozlišujeme 2 základné skupiny rizík:
- politické riziká
1. riziko vojny, blokády, štrajky
2. výmenné a transportné riziko
3. riziko z moratória (nesmie sa doviesť)
- komerčné riziká
1. riziko neprebratia tovaru
2. riziko nezaplatenia
3. riziko z neplnenie (obstarávateľské riziko)
4. riziko zmeny meny, ceny
5. dopravné riziko
6. riziko z nenájdenie zodpovedajúceho trhu
Stratégie vhodné pri minimalizácii rizík:
- predbežný výber partnera (zistiť o ňom čo najviac)
- prevzatie rizík na vlastná firmu
- odsunutie rizík na obchod. partnera al. tretiu osobu /banku, poisťovňu
- rozdelenie rizík medzi exportéra a importéra
I. Vývozná obchodná operácia
Podstata vývozu:
- predaj tovarov a služieb do zahraničia
- podiela sa na aktívnej obchodnej bilancii
- finančné prostriedky získané vývozom umožňujú krajine dovoz T, S a práv
Fázy vývoznej operácie:
A. Prípravná fáza
1. zistenie predajných možností:
- všeobecné informácie - dovozný režim, colný, zloženie trhu, celková hosp. a politická situácia v krajine...
- teritoriálny a komoditný prieskum trhu (viď Technika zahran. obchodu)
Výsledkom prieskumu trhu je výber vhodného štátu, v ktorom budeme výrobky predávať.
2. akvizície - získanie nových trhov a zákazníkov - poznáme:
- o nepriamu (usporiadanie výstavy, veľtrhy, katalógy, inzeráty, internet)
- o priamu - priame nadväzovanie kontaktov, ponukové listy
3. dopyt zo zahraničia - odozva na akvizíciu (cieľ- získanie ďalších informácií)
4. predbežná kalkulácia - predbežné stanovenie ceny
5. ponuka - je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť: záväzná, nezáväzná
B. Fáza zmluvného zabezpečenia
- prijatie a potvrdenie objednávky - vývozca dostane od dovozcu objednávku, mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa obchodní partneri dohodli. Vývozca objednávku posúdi a v prípade súhlasu s ňou napíše potvrdenie objednávky al. zašle návrh kúpnej zmluvy,
- uzatvorenie kúpnej zmluvy - v kúpnej zmluve (KZ) uvedie vývozca všetky pod-mienky, na ktorých sa dohodli, podpíšu sa obidve strany,
C. Realizačná práca
- dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov, Vývozca zabezpečí dopravu, poistenie, colné konanie a iné, vybaví doklady - faktúru, dodací list, prepravné doklady, doklady o poistení, osvedčenie o kvalite (zhode), potvrdenie od hygienikov
- prijatie platby - zaplatenie faktúry
- výsledná kalkulácia - zistenie výsledku hosp. z realizácie obchod. prípadu
II. Dovozná obchodná operácia
Podstata dovozu:
- dovozom sa získavajú T, S a práva zo zahraničia
- mal by sa realizovať tak, aby sa nepoškodila domáca výroba (nadbytočný tovar, tovar horšej kvality)
- mal by sa zamerať na tovary (komodity), ktorých nie je SR sebestačná (napr. suroviny, špeciálne stroje, prístroje...)
Fázy dovoznej obchodnej operácie:
A. Prípravná fáza:
1. rozbor potreby dovozu - dovozca by mal zistiť, či sa tovar v rovnakej kvalite a cene nenachádza na území SR. Ak nie, sformuluje požiadavky na dovoz: druh tovaru, kvalita, množstvo, cena, spôsob dovozu, krajina dovozu...
2. vyhľadanie možných dodávateľov je možné získať: internet, výstavy, veľtrhy, Slovenská obchodná a priemyselná komora, odborné časopisy, obchodní zástupcovia v zahraničí, filiálky v zahraničí,
3. zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom, dopyt je nezávislý, cieľom je získať informácií o možnostiach a podmienkach dodávok, odpoveďou na dopyt je PONUKA zo strany dodávateľa (záväzná, nezáväzná)
1+2+3= vyhodnotenie ponúk
Porovnanie ponúk, vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie, výber najvýhodnejšej ponuky a zaslanie OBJENÁVKY.
B. Fáza zmluvného (kontraktačného zabezpečenia):
1. zaslanie objednávky dodávateľovi
- objednávka musí obsahovať všetky podstatné náležitosti i ďalšie podmienky dodávky
2. uzatvorenie kúpnej zmluvy pre predávajúceho - môže bez výhrad potvrdiť objed-návku na formuláre dovozcu považuje sa to za uzatvorenie KZ (v praxi výnimočné)
- zašle vlastnú KZ so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie
- prijme objednávku dovozcu s výhradami, ide o návrh novej KZ
Pri objednávke a KZ vychádzame z obchodných zvyklostí - (t. j. nepísaných pravidiel správania sa subjektom medz. obchodu.)
C. Realizačná fáza (prichádza k plneniu záväzkov)
1. prevzatie dodávky, dodávka sa uskutoční podľa dohodnutých dodacích podmienok
Po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví dovozca doklady pre colné konanie (JCD). Platí to pre dovoz z tretích krajín, t. j.
Po rozhodnutí colnice, po prepustení tovaru do príslušného režimu, dostane dovozca tovar
2. zaplatenie úhrady za dodaný tovar
- platba zahraničnému dodávateľovi sa uskutoční podľa podmienok v KZ-e
3. výsledná kalkulácia
- jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými (predbežnou kalkuláciou)
- zistené výsledky môžu ovplyvniť dovozcu o ďalšom dovoze osobitnou cestou dopytu, teda vývozcove predkladaniu ponúk, je tzv. verejná súťaž (tender)
Vyhlasovateľ už vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Pre uzatvorenie zmluvy je vybraná najvýhodnejšia ponuka (pri
výbere sa dodržiava zásada tajnosti.)
Obchodná a platobná bilancia
Obchodná bilancia - balance of trade - je vyjadrenie vzťahu medzi celkovou hodnotou vývozu (exportu) a celkovou hodnotou dovozu (importu) tovarov a služieb za určité obdobie (spravidla za jeden rok).Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu tvorí saldo obchodnej bilancie.
Podľa vzájomného vzťahu dovážaného a vyvážaného tovaru rozoznávame:
1. Aktívnu obchodnú bilanciu - hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu (aktívne)
2. Pasívnu obchodnú bilanciu - hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu (pasívne)
3. Vyrovnanú obchodnú bilanciu - hodnota vývozu sa rovná hodnote dovozu (saldo=0)
Platobná bilancia - balance of payment - je hodnota všetkých platieb, ktoré prechádzajú cez hranice príslušného štátu. Vyjadruje rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažnými výdavkami krajiny.
Podľa vzájomného vzťahu peňažných príjmov a výdavkov rozoznávame platobnú bilanciu:
1. Aktívnu - keď suma peňažných príjmov je vyššia ako suma peňažných výdavkov (zvyšuje hodnotu devízových rezerv)
2. Pasívnu - keď je suma peňažných výdavkov vyššia ako suma peňažných príjmov (znižuje hodnotu devízových rezerv)
3. Vyrovnanú - keď suma peňažných príjmov sa rovná sume peňažných výdavkov
Obchodné zmluvy a obchodné dohody
Obchodné zmluvy môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne). Upravuje vzájomné hospodárske vzťahy medzi zmluvnými partnermi. Uzatvárajú sa spravidla na dlhšie obdobie.
Obsah zmluvy: Zmluva obsahuje hlavné zásady vzájomných obchodných vzťahov, vyžaduje sa jej ratifikácia. Obchodné zmluvy sa zaoberajú aj otázkami právnymi, colnými a daňovými.
Ratifikácia - obchodné zmluvy ratifikuje hlava štátu po predchádzajúcom schválení v parlamente. Ratifikácia je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu podľa ústavy. Ratifikáciou nadobúda zmluva platnosť.
Obchodné dohody sa v praxi označujú niekedy aj ako kontingentné (kontingent - tovarová položka). Sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy. Uzatvárajú sa obyčajne na dvojstrannom, výnimočne viacstrannom základe. Na rozdiel od obchodnej zmluvy konkretizujú vzťahy zmluvných strán v oblasti zahraničnoobchodnej výmeny.
Obchodné dohody upravujú spôsob udeľovanie licencií, používanie kvantitatívnych kvót, colných sadzieb, daní, resp. ďalších poplatkov, spôsob platieb a menu, v ktorej sa budú platby uskutočňovať.
Subjekty zahraničného obchodu
Pri realizácii obchodných operácií majú významné postavenie obchodní sprostredkovatelia. Obchodní sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech svojho komitenta.
Obch. činnosť môžu vykonávať:
- v cudzom mene - hovoríme o obchodnom zástupcovi (maklér);
- vo vlastnom mene - hovoríme o komisionárovi.
Subjekty ZO: výrobné podniky, obchodné podniky, používatelia T, S a práv.
