Delíme ich: - normy základného materiálu
- normy pomocného materiálu
V plánovaní materiálových potrieb sa využívajú pomocné metodické postupy:
*-* metóda grafov
*-* metóda ABC
*-* výrobková metóda
*-* mtóda typových reprezentantov
*-* metóda analógie
*-* bilančná metóda
Metóda grafov sa používa pri zložitých výrobkoch, kde sa zvažuje z koľkých súčastí sa výrobok skladá a aké materiály na výrobu jednotlivých súčastí, ktoré vstupujú do výrobku treba.
Metóda ABC:
"A" => reprezentuje asi 70% celkovej hodnoty materiálových vstupov a podiel na celkovom
počte materiálových položiek = 10%
"B" => obsahuje 20% podiel na hodnote i na počte materiálových položiek
"C" => na celkovej hodnote sa podieľa 10%, ale na počte položiek 70%
Výrobková metóda: potreba materiálu Pm = Nv*Qv
Nv => spotreba daného materiálu
Qv => množstvo výrobkov podľa plánu výroby
n => počet rokov
Metóda typových reprezentantov: Pm = Ntyp * Qcelk
Ntyp => norma spotreby typových reprezentantov
Qcelk=> celková plánovaná výroba všetkých výrobkov



Metóda analógie: Pm = Nan * Q * K
Nan => norma spotreby základného výrobku
Q => plán výroby porovnávaného výrobku
K => koeficient zohľadňujúci osobitosti spotreby materiálu pri novom výrobku
Ak chceme zistiť potrebu nákupu materiálu musíme vypočítanú potrebu znížiť o výšku zásob. Ide o tzv. bilancovanie spotreby materiálu:

Pv + Pnv + Pop + Pz = Zoč + Znv + M + D

Pv => potreba materiálu na splnenie plánu výroby
Pnv => potreba materiálu na zmenu nedokončenej výroby
Pop => potreba materiálu na opravárensko-prevádzkové potreby
Pz => potreba vytvorenia prechodných zásob
Zoč => očakávaný zostatok na začatie plánovaného obdobia
Znv => očakávaná zásoba nedokončenej výroby
M => materiál získaný mobilizáciou vnútorných rezerv
D => potreba nákupu metriálu

Po úprave: D = (Pv + Pnv + Pop + Pz) - (Zoč + Znv + M).