Fiškálna – rozpočtová politika

Fiškálnu politiku môžeme charakterizovať ako využitie štátneho rozpočtu a verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu. Fiškálna politika predstavuje jeden z nástrojov hospodárskej politiky, ktorý vláda využíva na zabezpečenie prioritných cieľov. Hlavným nástrojom FP je
štátny rozpočet.
Štátny rozpočet je aktívnym nástrojom regulovania ekonomiky. Hlavným subjektom, ktorý realizuje FP je vláda. Vláda má k dispozícii dva základné nástroje a to vládne výdavky a príjmy.

Je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať ako:
a) fond,
b) bilanciu,
c) zákon.

Z hľadiska fondového chápania je ŠR centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a nerovnomerného spôsobu rozdeľovania.
Z účtovného hľadiska je štátny rozpočet bilanciou príjmov a výdavkov. Ľavú stranu bilancie tvoria príjmy a pravú stranu výdavky. Príjmy ŠR tvoria 80% priame a nepriame dane, poplatky, clá, dovozné a vývozné. Výdavky ŠR prostredníctvom nich štát zabezpečuje plnenie svojich základných funkcií (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, atď.). Výdavky ŠR sa najčastejšie členia na výdavky podľa jednotlivých rezortov.
Z hľadiska zákonodarného je ŠR zákon pretože ho schvaľujú zákonodarné orgány. Po schválení sa stáva záväzným finančným plánom.

Zásady zostavovania rozpočtu: práce súvisiace so ŠR sa nazývajú rozpočtový proces. Tento zahŕňa:
1. vypracovanie návrhu ŠR – vypracuje ho ministerstvo financií na základe požiadaviek jednotlivých rezortov,
2. schválenie návrhu ŠR – po vypracovaní návrhu sa posudzuje vo vláde, po schválení má charakter zákona, tj. je pre všetkých záväzný,
3. plnenie ŠR – sleduje sa plnenie jednotlivých príjmov a výdavkov,
4. vypracovanie a schválenie štátneho záverečného účtu – ide o záverečnú správu, ktorú vypracúva ministerstvo financií, výsledkom môže byť: vyrovnaný ŠR (príjmy sa rovnajú výdavkom), prebytkový (ak príjmy sú väčšie ako výdavky), schodkový (ak sú príjmy nižšie ako výdavky).

Pri zostavovaní rozpočtu treba dodržiavať tieto zásady:
1) zásada jednotnosti – zostavuje sa jeden rozpočet,
2) zásada úplnosti – vyjadruje požiadavku vykazovať celkový objem príjmov a výdavkov,
3) zásada reálnosti – pri vypracovaní návrhu sa musí vychádzať z reálnych možností ekonomiky,
4) zásada ročnej platnosti – ŠR sa zostavuje na obdobie jedného roka,
5) zásada špecializácie – cieľom je vymedziť príjmy a výdavky v podrobnejšom členení,
6) zásada vyrovnanosti – označuje sa aj ako zlaté pravidlo zostavovania ŠR a predpokladá, že výdavky sú kryté príjmami,
7) zásada verejnosti – vychádza z požiadavky, aby sa rozpočet schvaľoval v parlamente a aby sa verejne publikoval.

Rozpočtové provizórium – vzniká vtedy, keď na príslušný rozpočtový rok ešte nebol schválený zákon o štátnom rozpočte. Do schválenia rozpočtu platia osobitné rozpočtové pravidlá, ktoré vyvolávajú neistotu a neprispievajú rozvoju ekonomiky.
Typy fiškálnej politiky – rozlišujeme dva typy:
a) expanzívna – štát rozpočtovou politikou podporuje agregátny dopyt, podnikateľskú aktivitu výrobcov, stimuluje ekonomický rast. Spája sa zo znižovaním daní,
b) reštriktívna – štát obmedzuje agregátny dopyt, výrobu a investície, ekonomický rast. Táto politika sa spája so zvyšovaním daní.