Banková sústava SR

Úvod

Bankovú sústavu (systém) tvorí obvykle centrálna banka a sieť komerčných bánk. Organizačná schéma bankových sústav v jednotlivých krajinách môže byť rôzna – závisí to od stupňa rozvoja a typu hospodárstva.

V jednostupňovej bankovej sústave (centralizovanej) všetky operácie vykonáva jediná (centrálna) banka. Ostatné banky (ak existujú) sú veľmi úzko špecializované a úplne závislé od rozhodnutia centrálnej banky. Hlavnými oblasťami špecializácie bývajú zahraničný obchod, sektor obyvateľstva a investičná výstavba. Takáto banková sústava bola charakteristická pre bývalé centrálne plánované ekonomiky. U nás existovala v rokoch 1950 – 1990. Centrálnou bankou bola Štátna banka československá (ŠBČS). Existovali aj ostatné banky v spomenutých oblastiach: zahraničný obchod – Československá obchodná banka, sektor obyvateľstva – Česká štátna sporiteľňa a Slovenská štátna sporiteľňa, investičná výstavba – Investičná banka. Okrem nich existovala ešte Živnostenská banka s pobočkou v Londýne, ktorá zabezpečovala cudzomenový styk pre domácnosti a neziskové organizácie.

Pre väčšinu vyspelých krajín je charakteristická dvojstupňová sústava, ktorá je založená na princípe oddelenia výkonu funkcií centrálnej banky od výkonu funkcií komerčných bánk. Prvý stupeň tohto systému tvorí centrálna banka, ktorá predstavuje makroekonomické centrum, zamerané na stabilitu cenovej hladiny a dohľad nad činnosťou komerčných bánk. Má osobitné – nadradené a nezávislé – postavenie a nie je orientovaná komerčne (t. j. na maximalizáciu zisku). Druhý stupeň tvoria komerčné banky. Ich činnosť má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovať zisk. Medzi ne patria napríklad obchodné banky, sporiteľne, investičné banky, hypotekárne banky atď. Banková sústava je zodpovedná za tvorbu peňazí.


1. Charakteristika bankového systému

Bankový systém je súhrn všetkých inštitúcií v danom štáte a usporiadania vzťahov medzi nimi. Je súčasťou finančného systému celej krajiny. Treba ho chápať ako systém, ktorý zabezpečuje, ale aj priamo vykonáva, bankové a zároveň aj iné finančné operácie. Banková inštitúcia je inštitúcia, ktorá má oprávnenie realizovať bankové operácie a poskytovať bankové služby, predovšetkým zhromažďovať depozitá a poskytovať z nich úvery. Základné operácie, ktoré vykonávajú banky delíme na:

a) aktívne obchody
Peňažný ústav vystupuje ako veriteľ a za to inkasuje výnos (zisk), ktorým je úrok. Predstavuje peňažnú sumu určenú percentuálnou sadzbou zo sumy dlhu. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu. Do tejto kategórie patria:
- úver na krátkodobé potreby podnikom,
- dlhodobé úvery podnikom,
- bankové financovanie podnikov,
- spotrebné úvery,
- bankové financovanie štátu,
- úvery iným bankám,
- vklady v centrálnej banke.

b) pasívne obchody
Peňažný ústav vystupuje ako dlžník. Patrí sem:
- komplex vkladových služieb: vklady klientely, vklady a úvery od iných bánk,
- emitovanie cenných papierov.

c) indiferentné obchody
Banka nevystupuje ani ako veriteľ, ani ako dlžník, ale vykonáva úlohu sprostredkovateľa. Sem zaraďujeme:
- sprostredkúvanie platieb,
- akreditívy,
- inkasné operácie,
- obchod s devízami a valutami,
- obchod s cennými papiermi,
- úschovné operácie,
- emisné a zakladateľské operácie,
- obstarávateľské operácie.

2. Formy bankového systému

2.1 Jednostupňový bankový systém

Ide o obchodné banky s funkciami centrálnej banky. Neexistuje tu centrálna banka a všetky bankové činnosti, vrátane emisie hotovostného obeživa realizujú obchodné banky. Historicky predchádzal dvojstupňovému bankovému systému. V jeho rámci neexistovala centrálna banka. Všetky bankové činnosti, vrátane emisie hotovostného obeživa, realizovali obchodné banky. Za zvláštnu formu jednostupňového bankového systému možno považovať ten systém, ktorý sa využíval v centrálne plánovaných ekonomikách. Bol založený na tom, že makroekonomické a mikroekonomické funkcie boli spojené do jednej banky = „monobanky“ a jej činnosť sa riadila plnením direktívneho centrálneho plánu.

2.2 Dvojstupňový bankový systém

Nachádza sa tu centrálna banka, obchodné a iné banky. Centrálna banka s makroekonomickými funkciami je inštitucionálne oddelená od obchodných bánk, ktoré fungujú na podnikateľskom princípe. Centrálna banka nevykonáva činnosti, ktoré patria do oblasti pôsobenia obchodných bánk.

2.3 Univerzálny bankový systém

Umožňuje bankám poskytovať celú paletu bankových produktov. Ide o klasické produkty komerčného bankovníctva (prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, platobný styk, ...) a produkty investičného bankovníctva (emisie a obchody s cennými papiermi, ...). Tento systém nevylučuje špecializáciu niektorých bánk na určité druhy činnosti a je charakteristický pre všetky krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska. Medzi jeho výhody patrí napríklad: prístup klienta k všetkým bankovým produktom v jednej banke, banka lepšie pozná svojich klientov, môže im poskytnúť kvalitnejšie produkty za výhodnejších podmienok a ponuka širokej škály bankových produktov umožňuje banke diverzifikovať jej činnosť.

2.4 Špecializovaný bankový systém

Komerčné bankovníctvo je inštitucionálne oddelené od špecializovaného bankovníctva (napríklad investičného bankovníctva). Obchodné banky, ktoré prijímajú primárne vklady od verejnosti, nesmú uskutočňovať obchody s cennými papiermi.


3. Národná banka Slovenska

Národná banka Slovenska (ďalej NBS) má nadradené postavenie nad ostatnými bankami a jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability (nevznikla za účelom dosahovania zisku). Hlavný cieľ dosahuje regulovaním peňažnej meny v obehu alebo regulovaním úrokových sadzieb.

Úlohy NBS:

• emituje bankovky a mince;
• má monopol na vydávanie mincí a bankoviek – len ona ich môže vydávať;
• určuje menovú politiku;
• obchoduje na burzách, ktoré majú stabilitu;
• riadi peňažný obeh;
• koordinuje platobný styk (zabezpečuje vzťahy s centrálnymi bankami (ďalej CB) v zahraničí a medzinárodnými finančnými a bankovými inštitúciami);
• spravuje štátne zlaté a devízové rezervy, rozhoduje o ich rozmiestnení a využívaní. NBS môže devízy a zlato predávať na medzinárodný trhoch – môže ich zvyšovať (zhodnocovať), ale nesmie o ne prísť. CB neobchodujú inkasne, obchodujú len na burzách;
• vedie príjmové a výdavkové účty štátneho rozpočtu;
• spravuje verejné financie – peniaze, ktoré štát používa na financovanie verejných záujmov – obrana, bezpečnosť štátu, školstvo, kultúra a pod., hlavne na spravovanie štátu;
• sleduje a reguluje platobné bilancie štátu - či sa viac dovezie alebo vyvezie. Platobná bilancia obsahuje všetky príjmy a výdavky štátu so zahraničím. Rozhodujúce je saldo platobnej bilancie a pre štát je dobré aktívne saldo, keď príjmy zo zahraničia prevyšujú výdavky. NBS sleduje platobnú bilanciu neustále;
• zabezpečuje vzťahy s finančnými inštitúciami v zahraničí;
• zahraničné vzťahy sú založené na dvojstranných vzťahoch. NBS konzultuje svoje zámery (kroky) aj s inými CB – riešia sa vzájomné cenové problémy, platobný styk, dohody. NBS nás zastupuje na rokovaniach v medzinárodných menových fondoch, v banke pre sociálne platby a v Európskej banke pre obnovu a rozvoj;
• vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi;
• hlavnou úlohou bankového dohľadu (banková supervízia) je dozor nad činnosťou ostatných bánk a ich usmerňovanie → NBS to robí preto, aby aj banky a finančné inštitúcie mali rovnaký záujem ako NBS, aby dodržiavali menovú politiku. Ide o nezávislú kontrolu dodržiavania pravidiel obchodnými bankami.

4. NBS v Európskej únii

Od 1. januára 2009 je Národná banka Slovenska súčasťou Eurosystému. V spolupráci s Európskou centrálnou bankou a ostatnými centrálnymi bankami krajín eurozóny zabezpečuje stabilný menový vývoj a hospodársky rast v eurozóne. V rámci Eurosystému je úlohou Národnej banky Slovenska prispievať k zabezpečeniu:

• menovej politiky,
• devízových operácií a devízových rezerv,
• vydávánia eurových bankoviek a mincí,
• platobného styku,
• zberu a zostavovania štatistík,
• medzinárodnej spolupráce,
• vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk,
• finančnej stability v eurozóne.

Slovensko zaviedlo euro 1. januára 2009 a stalo sa tak 16. krajinou eurozóny. Eurozónu tvoria tie krajiny Európskej únie, ktoré používajú spoločnú menu euro (Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko). Konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk stanovila dňa 8. júla 2008 Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), ktorú tvoria ministri financií členských štátov Európskej únie.

Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v Madride v decembri 1995. Stvárnenie znaku eura € bolo inšpirované gréckym písmenom epsilon ako odkaz na kolísku európskej civilizácie a vyjadruje prvé písmeno slova Európa. Euro je zákonnou menou, so súhlasom Európskeho spoločenstva, aj v niektorých krajinách, ktoré mali menovú úniu s členmi eurozóny. Patrí sem San Marino, Monako a Vatikán. Na základe dohody s Európskym spoločenstvom tieto tri krajiny razia mince so svojou vlastnou národnou stranou. Bez formálnej dohody však euro používajú aj ďalšie európske krajiny: Kosovo, Čierna Hora a Andorra.

Centrálnou bankou pre spoločnú európsku menu je Európska centrálna banka (ECB), ktorá určuje menovú politiku pre krajiny eurozóny. Hlavným cieľom ECB je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu - nízku infláciu. ECB sídli vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku.

Záver

Všetky činnosti, ktoré banky vykonávajú musia byť v súlade so smernicou EÚ prispôsobenou na naše podmienky. (Smernica je právny akt, ktorý je pre členský štát záväzný vo vzťahu k výsledku, ktorý sa má smernicou dosiahnuť. Formy a metódy, ktorými sa tento cieľ dosiahne, je ponechaný na členských štátoch. V Slovenskej republike sa smernice transponujú prostredníctvom zákonov alebo nariadení vlády.) Banky pri svojej podnikateľskej činnosti musia dodržiavať opatrenia, ktoré vyhlasuje NBS a publikuje ich v zbierke zákonov: informovať svojich klientov písomne a v slovenskom jazyku o podmienkach prijímania vkladov, poskytovania úverov a iných činnostiach, dodržiavať pomer kapitálu a rezerv k aktívam, dodržiavať stanovenú výšku úverov, ktoré sa poskytnú jednému klientovi a dodržiavať ďalšie rámcové opatrenia