reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, predaj na úver, lízing, dokonalý servis...
Z hľadiska podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu rozlišujeme:
dokonalú konkurenciu: ideálny stav, ktorého základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu - veľké množstvo predávajúcich a kupujúcich, trhové subjekty nemôžu ovplyvniť cenu tovarov, musia ju prijímať ako daný parameter, výrobok je homogénny čiže výrobky sa nelíšia, existuje úplná voľnosť vstupu nového výrobcu do odvetvia alebo výstupu, predpokladá sa dokonalá informovanosť o situácii na trhu. Jedinou cestou pri dokonalej konkurencii na dosiahnutie zisku je zníženie nákladov.
nedokonalá konkurencia: firma môže do určitej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem, jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky trhu. Ekonomická teória rozlišuje tri základné formy: úplný monopol, oligopol a monopolistickú konkurenciu.

Fungovanie trhového mechanizmu umožňuje najefektívnejšiu alokáciu (rozmiestnenie) výroby a využitie vzácnych zdrojov. Konkurencia tiež vytvára tlak na znižovanie nákladov a zvyšovanie produktivity. Na druhej strane však smeruje k devastácii prírody a bezohľadným sociálnym dôsledkom. Z tohto hľadiska vystupuje do popredia problém rozdeľovania dôchodkov, ktorý vyvoláva otázku spravodlivosti. V moderných ekonomikách štát intervenuje do trhového systému prostredníctvom prerozdeľovania dôchodkov.

Reálny trh má viacero nedostatkov. Fungovanie je narušované existenciou monopolu, externalít a verejných statkov.
Monopol je pre spoločnosť škodlivý. Nevyrába s najnižšími nákladmi, pretože tu chýba konkurenčný tlak - je teda menej efektívny, zároveň predáva svoj tovar za vyššie ceny, čo zasahuje spotrebiteľov.
Externality sú vedľajšie efekty ekonomickej aktivity ľudí, ktoré neprechádzajú trhom. Náklady, alebo výnosy z ekonomickej činnosti subjektov sa prenášajú na tretie osoby a prinášajú im ujmu alebo prospech. Negatívne externality - ak subjekt poškodzuje transakcia alebo mu vznikajú dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov, pričom tie mu náklady neuhradia (napr. škody na životnom prostredí) Pozitívne externality - vznikajú ak niektoré subjekty získajú výhody bez toho, aby za ne platili.
Trh nepodnecuje výrobu verejných statkov, pretože tu chýba ziskový motív. Obyčajne sú veľmi nákladné a tak presahujú možnosti súkromného sektora.

Štát prispieva k odstraňovaniu príčin zníženej efektívnosti predovšetkým odstraňovaním prekážok konkurencie systémom antimonopolných opatrení.
Odstraňovať negatívne externality môže tiež len vláda a orgány štátnej správy najmä formou poplatkov(daní) a noriem(limitov). Verejné statky predstavujú tovary, ktoré nemožno nikomu uprieť, hoci za ne neplatí, preto ich musí poskytovať štát z prostriedkov, ktoré získal z daní.
Štát ďalej musí reagovať aj na sociálnu nerovnosť a to prostredníctvom prerozdeľovania dôchodkov.