Táto úloha vychádza z tradičnej funkcie centrálnej banky ako banky štátu, keď táto banka spravovala štátne finančné prostriedky a bola hlavným veriteľom štátu.

Hlavnou úlohou bankového dohľadu, nazývaného aj bankovou supervíziou, je dozor nad činnosťou ostatných bánk a ich usmerňovanie, aby táto činnosť prebiehala v súlade s cieľom menovej politiky CB a v záujme veriteľov. Bankového dohľadu podliehajú všetky banky na území určitého štátu, vrátane zahraničných.

Centrálna banka nekonkuruje ostatným bankám, sú jej zákazníkmi súčasne s vládou. Ostatným fyzickým a právnickým osobám poskytuje len vybrané špeciálne bankové služby vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Keď sa niektorá z ostatných bánk, aj napriek všetkým zákonným opatreniam a pravidlám, dostane do problémov, ktoré nie je schopná sama riešiť, CB sa jej snaží pomôcť. Dôvodom je obava, aby krach jednej banky, nezapríčinil reťazovú reakciu, a tým aj krach celého bankového systému.

Právne postavenie CB ako nositeľa menovej politiky nie je vo všetkých štátoch rovnaké. Podľa stupňa závislosti CB od iných orgánov riadenia sa stretávame s rôznymi typlmi centrálnych bánk, ktorých právomoc siaha takmer od úplnej samostatnosti po úplnú závislosť od centrálnych orgánov.

Národná banka Slovenska má podľa zákona č. 566/1992 Z. z. podporovať hospodársku politiku vlády v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Plnenie svojich úloh však zabezpečuje nezávisle od pokynov vlády.

Centrálne banky môžu využívať v trhových ekonomikách pri presadzovení menových cieľov celý rad nástrojov. Nie vždy sa využívajú v každej centrálnej banke všetky nástroje, využíva tie, ktoré sa preferujú vzhľadom na konkrétne podmienky tej – ktorej krajiny. Nástroje CB:

- sa najčastejšie členia podľa adresnosti na priame a nepriame.

Priame nástroje sú adresné, administratívne, direktívne, nepriame nástroje sa charakterizujú ako trhové, ekonomické a všeobecné, na ktoré sa pritom kladie najväčší dôraz.

V trhovej ekonomike používajú centrálne banky priame nástroje len na prechodnú dobu, a to hlavne v takom prípade, ak dochádza v niektorých obchodných bankách k zvyšovaniu riskantných úverov, ktoré ohrozujú vkladateľov a zároveň ohrozujú bankovú likviditu, a tým aj samotnú činnosť banky. Priame nástroje sa však považujú za deformujúce trhové prostredie.

Priame:

1. Úverové kontingenty – najtvrdší nástroj s priamym dopadom na ponuku peňazí. Môžu sa stanoviť ako limity úverov alebo ako tzv. úverové stropy.

2. Pravidlá likvidity – stanovuje sa záväzná štruktúra aktív a pasív a väzby medzi nimi. Sú tvrdým priamym nástrojom. Ovplyvňujú celkovú ponuku a časovú štruktúru peňazí. Vplývajú aj na platobnú bilanciu v prípade, ak sa dotýkajú podielu vkladov v zahraničných menách.

3. Stanovenie maximálnych úrokových sadzieb z vkladov

4. Povinné vklady – týkajú sa štátnych orgánov.