Globálna spolupráca daňových administratív vo vzťahu k daňovníkovi, ktorý pôsobí globálne, je sťažená nielen praktickými prekážkami, ako sú jazyk, rozličné postupy, formuláre, právne systémy i technológie, ale aj prísnym bankovým tajomstvom. Pred medzinárodným spoločenstvom stojí proces prekonávania tradícií, ústavných prekážok a vytvorenia dôvery zákazníka v ochranu osobných údajov i pri poskytovaní bankových informácií. V tomto smere je nádejná pripravovaná revízia článku o spolupráci pri výbere daní v rámci Modelovej daňovej konvencie OECD, ktorá má znížiť cezhraničné daňové úniky. Predovšetkým je to však práca OECD na vypracovaní Konvencie o výmene medzinárodných daňových informácií, ktorá sa stala súčasťou projektu OECD proti škodlivej daňovej súťaži, a ktorá má zabezpečiť skutočne efektívnu výmenu medzinárodných daňových informácií. PROJEKT OECD PROTI ŠKODLIVÝM DAŇOVÝM PRAKTIKÁM

OECD 1998 - Škodlivá daňová súťaž: vznikajúci globálny fenomén

Pod názvom Škodlivá daňová súťaž: vznikajúci globálny fenomén, odsúhlasili ministri členských krajín OECD v roku 1998 správu o škodlivej daňovej súťaži (známa aj ako Správa 1998). Vypracoval ju Výbor OECD pre daňové záležitosti na základe spolupráce členských krajín od roku 1996. V tomto roku dala Schôdza ministrov členských štátov OECD mandát, aby pracovalo na rozvoji opatrení, ktoré by pomohli pri odstraňovaní škodlivej daňovej súťaže. Správa 1998 obsahuje kritériá na posudzovanie škodlivej daňovej súťaže a uvádza široký okruh odporúčaní na zabránenie využívať takéto praktiky. Sústreďuje sa na geograficky mobilné aktivity, ako je poskytovanie finančných a iných služieb. Ako výsledné riešenie správa navrhuje koordinovaný postup členských štátov OECD pri obrane proti škodlivej daňovej súťaži, inými slovami, koordinované uplatňovanie obranných opatrení. Škodlivá daňová súťaž podľa OECD má nasledujúce formy: preferenčné daňové režimy členských štátov OECD, daňové raje a prejavy škodlivých daňových praktík v nečlenských ekonomikách. OECD sa zjednotilo na štyroch základných kritériách, ktoré používa na identifikovanie preferenčných daňových režimov:

- žiadna alebo nízka efektívna sadzba dane z príjmu,
- fiktívna činnosť,
- neexistencia efektívnej výmeny informácií,
- diferencovaný prístup pri zdaňovaní rezidentov a nerezidentov. V podstate ide o odopretie výhod zvýhodneného daňového režimu pre rezidentov alebo naopak, odmietnutie prístupu na domáci trh pre investorov využívajúcich zvýhodnený daňový režim.