„Offshore“- daňové raje.

Úvod

Čo je to „offshore“?

Výraz pochádza z angličtiny a dal by sa preložiť ako „pobrežný“. Zákony označované spomínaným slovom prijímali v 70-tych rokoch najmä chudobnejšie ostrovné krajiny a ich cieľom bolo pritiahnuť zahraničných investorov. Neskôr sa však systém rozrástol do takých nečakaných rozmerov, že štáty, ktoré ho využívajú, získali prívlastok daňový raj. Podnikateľom ponúkajú nielen výhodnú príležitosť na založenie spoločnosti, ale aj širokú štruktúru takzvaných „offshore konzultantov“ či celé bankové sústavy. „Tento jednoduchý princíp znamená aj prínos pre ekonomiku krajiny. Firma, ktorá tam podniká, môže peniaze ušetrené na daniach znova investovať do výroby. Zabezpečí tak rýchlejší rast ekonomikyako celku,“ tvrdia offshore poradcovia. Mnoho malých krajín sa tak stalo sídlom státisícov spoločností a zároveň tŕňom v oku daňových úradov tých štátov, ktoré takto prichádzajúo nemalé finančné prostriedky. Presuňte sa na Barbados!

Oficiálne nie je nič nezákonné na tom, ak obchodník prenesie svoj biznis na firmu, ktorá sídli povedzme na Kajmanských ostrovoch. Podnikatelia si najčastejšie zakladajú v daňových rajoch obchodné spoločnosti. Majú na to dva dôvody. Jednak platia minimálne dane, prípadne ich neplatia vôbec. Druhým je, že tým chránia svoj majetok. Ak napríklad doma dlhujú rôzne nedoplatky, štát si môže akurát „trhnúť nohou“. Rovnako ako prípadní veritelia. Najviac využívaným typom firiem sú medzinárodné obchodné spoločnosti - International Business Companies (IBC). Záujemcovia si ich registrujú najmä v krajinách ako Barbados, Panama, Britské Panenské ostrovy, Bahamy či Kajmanské ostrovy. Spoločnosť je oslobodená od dane z príjmu a kapitálových poplatkov, stačí len raz ročne zaplatiť registračnému úradu paušálnu daň, ktorá sa pohybuje vo výške iba niekoľkých stoviek dolárov. Základné imanie IBC nemusí byť splatené pri jej registrácii, čo je pre každého podnikateľa nespornou výhodou. V praxi to znamená, že môžete začať podnikať, aj keď máte vo vrecku len jeden dolár. Daňové raje povoľujú aj akcie na doručiteľa a miestne obchodné registre neposkytujú údaje o zakladateľoch a akcionároch podniku. Pri takýchto firmách teda dokážete krásne zahmliť jej skutočných vlastníkov. Ďalším veľkým plusom je to, že IBC nemusí viesť účtovníctvo.

Na to jej stačí splniť dve podmienky: nesmie obchodovať s firmami sídliacimi v danom daňovom raji a vykonávať isté činnosti, napríklad poisťovníctvo či bankovníctvo.

Alebo chcete radšej banku?

Na to, aby ste si založili v niektorom z daňových rajov banku či poisťovňu, potrebujete získať licenciu, čo však zvyčajne nie je až taký problém. Na tieto účely sa najčastejšie využívajú krajiny ako Grenada, Montenegro, Komorské ostrovy, Antigua, Barbados či Cookove ostrovy. Výhod to má opäť viac než dosť. Nielen mimoriadne nízke dane, ale aj minimálne zásahy štátu do chodu týchto inštitúcií. To umožňuje veľmi diskrétne zriaďovať účty klientom, ktorí ich vo svojej krajine mať nesmú. Navyše, banky nie sú povinné hlásiť príslušným úradom podozrivé finančné operácie. Ako stvorené na pranie špinavých peňazí, však?! Zaujímavou možnosťou pre ľudí je zmeniť si trvalý pobyt. Ostanete občanom svojej materskej krajiny, no po vybavení niekoľkých formalít, čo netrvá dlhšie ako jeden mesiac, už budete daňovo prislúchať k niektorému malému ostrovu. A štátu nezaplatíte nič. Podobne sa dá získať aj druhé občianstvo a s ním pas. Vďaka svojmu členstvu v Britskom spoločenstve národov je ideálnou krajinou Grenada. S jej pasom môžete cestovať bez víz do dvoch tretín sveta. Práve kvôli tejto možnosti si mnohí zaobstarajú ďalšie občianstvo. V prípade platenia daní je to podobné ako pri zmene trvalého pobytu. Nesmieme zabudnúť ani na možnosť získania diplomatického postu. Dokonca už aj na Slovensku fungujú agentúry, zaoberajúce sa tým, aby vám ho zabezpečili. Ak teda máte dostatok peňazí, pokojne sa môžete stať honorárnym konzulomniektorej z afrických krajín. Raj menom VanuatuSpomeňme len jeden z príkladov štátov, kam sa oplatí presídliť firmu. Nezávislá republika Vanuatu má 140-tisíc obyvateľov a tvorí ju 80 ostrovov, ktoré sa nachádzajú severovýchodne od Novej Kaledónie a severozápadne od Fidži. Odborníci považujú Vanuatu za čistokrvný daňový raj. Domáci ani cudzinci nepoznajú nijakú daň z príjmov, nehnuteľností či darov. Je teda jasné, že túto pacifickú oblasť nevyhľadávajú obchodníci z celého sveta len kvôli širokým možnostiam potápania. Vanuatu sa môže pochváliť aj najmodernejšími komunikačnými systémami a pobočkami mnohých svetových finančných domov. Štát síce kontroluje miestnu Rozvojovú banku, no na ostrovoch sídlia pobočky medzinárodných obchodných bánk. Investori to využívajú na uloženie peňazí predtým, než sa ich rozhodnú niekam znovu umiestniť. Účet možno založiť v miestnych peniazoch vatu či v akejkoľvek svetovej mene. Nejestvuje tu žiadna devízová kontrola, takže svoje prostriedky môžete bez problémov previesť na ktorékoľvek miesto na svete. Vanuatu profituje z liberálnych ekonomických zákonov. Vítané a zvýhodňované sú akékoľvek zahraničné investície.

Tie sa vďaka ekonomickému rastu krajiny niekoľkonásobne zúročujú. Podnikatelia neváhajú, veď tu na rozdiel od iných štátov neexistuje obmedzenie percentuálneho podielu domácich a zahraničných vlastníkov. Čím a komu škodia?

Samozrejme, na prvý pohľad pôsobia daňové raje ako maximálne výhodné a nevidno na nich nič zlé. Pravdou však je, že spôsobujú odliv financií z krajín, kde sa peniaze vyprodukujú. Veď práve z daní je zabezpečovaný servis pre občanov, ktorý zahŕňa školstvo, sociálnu sféru, zdravotníctvo, budovanie diaľnic či obranu. Ak by si každý z nás zmenil trvalý pobyt či sídlo svojej firmy, štát by jednoducho skrachoval. Krajinám, ktoré ponúkajú daňové úľavy či odpustenie akýchkoľvek poplatkov, to však nikto nemôže mať za zlé. Práve na tom totiž stojí ich ekonomika. Firmy tam majú P. O. Box a fiktívne sídlo, za čo platia poplatky. Mnohým chudobným ostrovným štátom tento prístup výrazne pomohol zdvihnúť úroveň hospodárstva. Väčšina krajín sa však rozhodla brániť proti podobnému odlivu peňazí. Príkladom je susedné Rakúsko, kde platí teória „sídla“ a nie miesta „založenia“ spoločnosti. Darmo firma vznikla v Británii. Ak tam nevyvíja žiadnu činnosť a v podstate ani nesídli, podľa legislatívy sa stáva rakúskym podnikom. Posudzujú ho tak, ako keby bol založený, povedzme, vo Viedni, a nie v Londýne. Samozrejme, vždy sa nájdu diery v legislatíve. A šikovní biznismeni ich rýchlo vyňuchajú. Veď ide o peniaze.. ŠTYRI ROKY KONCENTROVANÉHO ÚSILIA PROTI NEGATÍVNYM JAVOM PRI DANIACH

Koniec daňových rajov?

V rýchlo sa meniacom ekonomickom prostredí pôsobia na daňové systémy krajín viaceré vplyvy. Globálne siete a rozšírenie informačných technológií spôsobujú, že fyzické umiestnenie prevádzky podnikateľa je menej dôležité ako spojenie umožňujúce tok informácií. Fyzická vzdialenosť medzi podnikateľom a klientom sa stáva nepodstatnou, realitou sú virtuálne podniky. Medzinárodné investície sa odohrávajú predovšetkým vo forme fúzií a akvizícií, čo zvyšuje dominanciu nadnárodných korporácií.

Ich globálne stratégie podporené rozvojom informačných technológií spôsobujú, že aj fyzické umiestnenie riadiacich a obslužných aktivít stráca význam. Daňové systémy krajín sú vystavené pôsobeniu daňových stratégií zameraných na odklonenie finančného a iného geograficky mobilného kapitálu. Využívanie daňových rajov narastá exponenciálne. V rokoch 1985 - 1994 vzrástli priame zahraničné investície štátov skupiny G7 v ostrovných štátoch Karibiku a južného Pacifiku, vyznačujúcich sa veľkým množstvom daňových rajov, päťkrát.

Len na Kajmaních ostrovoch dnes vlastní 580 bánk a trustov aktíva v hodnote 750 mld. USD. V roku 1999 to bolo len 500 mld. USD. Tempo ročného nárastu dnes predstavuje 120 miliárd USD ročne. V roku 1998 tu bolo registrovaných 40 000 offshore spoločností, dodnes ich počet vzrástol o tretinu, takmer na 60 000. Dramatický nárast zaznamenala i burza založená v roku 1997. Z trhovej kapitalizácie 17 mld. USD v roku 1999 sa vytiahla na 35 mld. USD ku koncu roka 2000. Za daňový raj je vo všeobecnosti považované bezpečné miesto umožňujúce vyhnúť sa plateniu najmä vysokých daní. Vo svete sa vyskytuje 200 oblastí s nízkym daňovým zaťažením. Niektoré sú z daňového hľadiska zaujímavejšie ako iné. Z pohľadu podnikateľského subjektu je daňovým rajom krajina, ktorá má nízke daňové zaťaženie a celkovo priaznivé podnikateľské prostredie vyznačujúce sa politickou a ekonomickou stabilitou. Podstatné je, aby mala krajina modernú finančnú infraštruktúru s poskytovaním komplexných finančných a právnych služieb. Na vnímanie krajiny ako daňového raja ďalej priaznivo vplývajú zákony platné v krajine, najmä tie, ktoré sa týkajú bankového tajomstva a jednoduchá právna úprava obchodných spoločností. Existencia ustanovení o zachovaní tajomstva a utajení údajov znamená pre ostatné daňové správy nedostatočný prístup k informáciám, či už vzhľadom na zachovanie bankového tajomstva alebo možnosti otvárania anonymných účtov a vydávania akcií na doručiteľa. Investovanie offshore ponúka investorovi predovšetkým daňovú minimalizáciu, zvýšené výnosy, daňové a majetkové plánovanie, prístup na svetové trhy a výhody pre migrujúcich jednotlivcov. Podnikateľský subjekt prirodzene hľadajúci čo najpriaznivejšie podnikateľské prostredie a maximalizáciu ziskov takisto prirodzene a logicky presmerúva tok peňazí do krajiny s nízkym či nulovým daňovým zaťažením. Rozmach informačných technológií možnosti "daňovej optimalizácie" sa ďalej umocňuje, najmä v prípade geograficky mobilných činností, teda tých, ktoré možno vykonávať bez fyzickej prítomnosti. Vzrastajúca potreba medzinárodných firemných i privátnych bankových služieb vyvolaná medzinárodnou mobilitou kapitálu i ľudí sa podstatnou mierou pričinila o vznik širokého spektra finančných centier a prispela k diverzite a kvalite ponúkaných služieb. Vysokokvalifikovaní profesionáli a spoločnosti ponúkajú reštrukturalizáciu aktív a dosahovanie nadpriemerných ziskov využívaním možností medzinárodného daňového plánovania a maximalizácie výnosov z investícií.

Striktná právna úprava ochrany bankového tajomstva je pre zákazníka veľmi dôležitou podmienkou, aby posudzoval krajinu ako daňový raj. Anonymitu, ktorú bankové tajomstvo poskytuje, v posledných rokoch narušili aktivity medzinárodného spoločenstva proti praniu špinavých peňazí. Krajiny, ako napr. Bahamské ostrovy, prijali opatrenia na plnenie požiadaviek na oznamovanie podozrivých finančných operácií, tak ako to požaduje napr. FATF - Finančná akčná skupina zriadená pri OECD z iniciatívy krajín G7 na boj proti praniu špinavých peňazí. Kajmanie ostrovy v snahe dostať sa z čiernej listiny FATF zaviedli identifikáciu zákazníka, oznamovacie povinnosti, povinnosti vyplývajúce pre riadiace spoločnosti (management companies) a povinnosti vedenia záznamov pre spoločnosti. Podľa požiadaviek FATF museli preukázať aktiváciu týchto zákonov. Do domácej legislatívy mnohých daňových rajov sa dostalo pravidlo "poznaj svojho zákazníka", čo znamená potvrdzovanie zákazníkovej identity a zdroja ukladaných peňazí, ako aj pravidlo oznamovacej povinnosti o podozrivých finančných operáciách pre právnych poradcov, brokerov a všetky, i nebankové finančné inštitúcie. (Mimochodom, je to prísnejšia legislatíva ako napr. v USA alebo na Slovensku). Po negatívnej reklame, ktorú švajčiarskym bankám spôsobili škandalózne prípady prepierania fondov nigérijského diktátora Saniho Abaču či peňazí zdefraudovaných Slobodanom Miloševičom, sú už v účinnosti nové opatrenia aj v európskych krajinách s tradičným bankovým tajomstvom. Teroristické útoky na USA, ktorých financovanie sa stráca v neprehľadnej sieti finančného impéria Usámu bin Ládina spôsobili, že tradičné bašty bankového tajomstva sa predbiehajú vo vyhláseniach o svojej kooperatívnosti pri výmene bankových informácií, ak jestvujú dôkazy o kriminálnej aktivite zákazníka. Žiadne takéto vyhlásenie však nezabudne zdôrazniť, že ochrana bankového tajomstva nesmie byť nijako spochybnená, tak isto ako ochrana zákazníka a utajenie jeho súkromných údajov. Tienistou stránkou investovania v daňových rajoch je jeho rizikovosť. Banky, ktoré sa riadia tzv. bazilejskými pravidlami, musia rešpektovať princípy opatrnosti pri investovaní, čo znamená i potenciálne nižšie výnosy. Mnoho jurisdikcií daňových rajov práve tieto obmedzenia nemá alebo ich nevyužíva pre tzv. shell banky, ktoré poskytujú služby bez kancelárií a zamestnancov výlučne zahraničným zákazníkom. Takisto tu nejestvujú pravidlá porovnateľné s reguláciou platnou v EÚ pre investičné fondy. Ochrana aktív spočíva predovšetkým v ich diverzifikácii.

Zákazník sa musí spoľahnúť na odporúčania poradcov a pravidlo: Ak to znie až príliš dobre na to, aby to bola pravda, nie je to pravda. Daňová súťaž pozitívne ovplyvnila uskutočnenie daňových reforiem
Globalizácia a rastúca finančná deregulácia a liberalizácia prinútili prehodnotiť daňové sústavy krajín tak, aby liberalizáciu podporovali a boli schopné využiť výhody plynúce z liberalizácie. Konkurencia zo strany nových finančných centier ovplyvnila reformu mnohých daňových režimov, spôsobila odstránenie daňových deformácií, zníženie sadzby dane a rozšírenie daňového základu v záujme dosiahnutia väčšej neutrality daní. Konkurenčné pôsobenie offshore centier sa stalo výzvou pre ekonomiky s vysokým daňovým zaťažením, aby zmodernizovali svoje daňové sústavy a zlepšili podnikateľské prostredie a súčasne i svoju konkurencieschopnosť na globálnych trhoch. Silnejúca konkurencia zo strany daňových rajov alebo tzv. offshore centier ponúkajúcich nadštandardné zisky, však neznamenala len pozitívne reformné kroky vyspelých krajín. Mnohé vyspelé "onshore" krajiny úspešne čelia konkurencii ofenzívnym poskytovaním daňových zvýhodnení bohatým spoločnostiam i jednotlivcom. Daňoví plánovači nadnárodných korporácií dlhodobo cielene využívajú možnosti daňových úľav a privilégií poskytovaných "onshore" v kombinácii s možnosťami "offshore" jurisdikcií a ich zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Hoci cezhraničné bariéry obchodu a investícií zmizli, povinnosti financovať obranu, zdravotníctvo, infraštruktúru a iné sociálne služby štátom naďalej zostali. Daňovníci, ktorí na ne prispievajú a plateniu dane sa nevyhýbajú, nesú zvýšené daňové bremeno za tých "šikovnejších", všetci ostatní zo svojich daní platia to, o čo iní štát oklamali. V prípade, že by sa takéto postupy v krajine príliš rozšírili, bude napokon ohrozená i dôvera v spravodlivosť daňového systému. Daňové úniky v prepojenom svete nepriaznivo ovplyvňujú realizáciu rozpočtovej politiky všetkých krajín. Obeťou pôsobenia daňových praktík offshore centier i preferenčných daňových režimov onshore krajín sa stávajú krajiny rozvinuté i menej rozvinuté. Najviac sú škodlivými daňovými praktikami iných postihnuté krajiny chudobné, degradácia daňových základov nevyhnutne vedie k znižovaniu i tak nízkych verejných výdavkov. Globalizácia sťažuje daňovým úradom nielen zistenie daňových povinností daňovníka, ale aj vymáhanie dane. Krajiny OECD, ktoré už v roku 1996 začali iniciatívny postup proti škodlivým daňovým praktikám, dospeli dnes k názoru, že najlepším obranným opatrením voči medzinárodným daňovým únikom je spolupráca pri výmene daňových informácií.

Globálna spolupráca daňových administratív vo vzťahu k daňovníkovi, ktorý pôsobí globálne, je sťažená nielen praktickými prekážkami, ako sú jazyk, rozličné postupy, formuláre, právne systémy i technológie, ale aj prísnym bankovým tajomstvom. Pred medzinárodným spoločenstvom stojí proces prekonávania tradícií, ústavných prekážok a vytvorenia dôvery zákazníka v ochranu osobných údajov i pri poskytovaní bankových informácií. V tomto smere je nádejná pripravovaná revízia článku o spolupráci pri výbere daní v rámci Modelovej daňovej konvencie OECD, ktorá má znížiť cezhraničné daňové úniky. Predovšetkým je to však práca OECD na vypracovaní Konvencie o výmene medzinárodných daňových informácií, ktorá sa stala súčasťou projektu OECD proti škodlivej daňovej súťaži, a ktorá má zabezpečiť skutočne efektívnu výmenu medzinárodných daňových informácií. PROJEKT OECD PROTI ŠKODLIVÝM DAŇOVÝM PRAKTIKÁM

OECD 1998 - Škodlivá daňová súťaž: vznikajúci globálny fenomén

Pod názvom Škodlivá daňová súťaž: vznikajúci globálny fenomén, odsúhlasili ministri členských krajín OECD v roku 1998 správu o škodlivej daňovej súťaži (známa aj ako Správa 1998). Vypracoval ju Výbor OECD pre daňové záležitosti na základe spolupráce členských krajín od roku 1996. V tomto roku dala Schôdza ministrov členských štátov OECD mandát, aby pracovalo na rozvoji opatrení, ktoré by pomohli pri odstraňovaní škodlivej daňovej súťaže. Správa 1998 obsahuje kritériá na posudzovanie škodlivej daňovej súťaže a uvádza široký okruh odporúčaní na zabránenie využívať takéto praktiky. Sústreďuje sa na geograficky mobilné aktivity, ako je poskytovanie finančných a iných služieb. Ako výsledné riešenie správa navrhuje koordinovaný postup členských štátov OECD pri obrane proti škodlivej daňovej súťaži, inými slovami, koordinované uplatňovanie obranných opatrení. Škodlivá daňová súťaž podľa OECD má nasledujúce formy: preferenčné daňové režimy členských štátov OECD, daňové raje a prejavy škodlivých daňových praktík v nečlenských ekonomikách. OECD sa zjednotilo na štyroch základných kritériách, ktoré používa na identifikovanie preferenčných daňových režimov:

- žiadna alebo nízka efektívna sadzba dane z príjmu,
- fiktívna činnosť,
- neexistencia efektívnej výmeny informácií,
- diferencovaný prístup pri zdaňovaní rezidentov a nerezidentov. V podstate ide o odopretie výhod zvýhodneného daňového režimu pre rezidentov alebo naopak, odmietnutie prístupu na domáci trh pre investorov využívajúcich zvýhodnený daňový režim.

Na identifikovanie daňových rajov platia tie isté kritériá s dvoma modifikáciami: OECD namiesto kritéria odlišného prístupu k rezidentom a nerezidentom zvolilo kritérium nevykonávanie substantívnej činnosti, namiesto kritéria nízkej efektívnej sadzby dane používa ako kritérium žiadnu alebo len nominálnu daňovú sadzbu. Okrem štyroch kľúčových kritérií používa OECD i ďalšie kritériá, ktorými charakterizuje škodlivé preferenčné daňové režimy. Tie môžu vyplynúť z právnej definície základu dane v rôznych krajinách. Niektoré zákony zohľadňujú dôsledky inflácie alebo zníženie počtu príjmov, ktoré sú predmetom dvojitého zdanenia, využívajúc metódu zápočtu alebo vyňatia pri dvojitom zdanení, alebo zakotvujú rozdielny prístup k odpočítateľným položkám či nejednotný prístup k zdaňovaniu rôznych subjektov. Kritériom posudzovania sa stalo taktiež nedodržiavanie medzinárodných princípov oceňovania transferov pre závislé spoločnosti, či nekonzistentné dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu podľa Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 1995. Toto môže viesť k určeniu úrovne zisku v prepojených spoločnostiach, ktoré nezodpovedá skutočne vykonávaným činnostiam, prípadne je určovanie ceny transferu netransparentné. Kritériom posudzovania bolo ďalej vyňatie príjmov, ktoré majú zdroj v zahraničí, zo zdanenia v krajine rezidencie, ktoré je dôležitým daňovým impulzom na presunutie prepojenej spoločnosti. Daňové ustanovenia existujúce v hostiteľskej krajine môžu byť potenciálne škodlivé taktiež v prípade, ak daňový základ alebo sadzba dane sú dohodnuteľné alebo sadzba závisí od miesta rezidencie investora. Projekt OECD sa zameriava len na daňovú konkurenciu vo finančných a v ostatných službách, nie na daňové stimuly zamerané na pritiahnutie investícií do výroby. V globálnom prostredí nadnárodné spoločnosti presúvajú výrobné aktivity do krajín s nízkymi výrobnými nákladmi. V takmer všetkých krajinách sú motivačné opatrenia, ako napríklad daňové prázdniny, ktoré majú slúžiť na prilákanie zahraničných investícií. Ako však ukázali skúsenosti niektorých krajín, vrátane našej, daňová úľava nemusí byť pre investora dostatočnou pohnútkou na prekonanie neatraktívnosti iných podmienok. Daňová úľava však zároveň môže byť nevyhnutnou, ak je podobné zvýhodnenie poskytované krajinami, ktoré vystupujú ako priami konkurenti v regióne. Daň z príjmu je tou časťou daňového systému, ktorá priamo dopadá na nadnárodné korporácie rozhodujúce o svojich investičných zámeroch. Preto sa väčšina pokusov znížiť daňové bremeno sústreďuje na túto daň. Základnou otázkou pre vládu je nájsť rovnováhu medzi stanovením rôznych daňových opatrení vytvárajúcich daňové bremeno hostiteľskej krajiny a citlivosťou PZI na úroveň daňového zaťaženia.

Konkurencia v poskytovaní daňových úľav, či je to v oblasti výrobných investícií či vo finančných a iných službách, však môže viesť k zničujúcej súťaži, ktorá narúša daňové základy súťažiacich krajín. Členské štáty OECD podľa kritérií Správy 1998 zhodnotili daňové systémy členských krajín a identifikovali 47 zvýhodnených režimov, ktoré označili za preferenčné daňové režimy. Uverejnili ich v Správe pre ministerskú konferenciu OECD v roku 2000 (tzv. Správa 2000). Preferenčné škodlivé daňové režimy sa podľa klasifikácie OECD vyskytujú predovšetkým vo finančných a iných vysoko mobilných aktivitách ako poisťovníctvo, finančníctvo a lízing, riadiace centrá, lodná doprava atď. Členské štáty sa zaviazali odstrániť ich do apríla 2003. Jedinými členskými štátmi, ktoré nemajú preferenčné režimy, sú Česká republika, Poľsko, Nový Zéland a Slovenská republika. Správa 1998 poslúžila OECD i ako návod na vypracovanie zoznamu potenciálnych daňových rajov, kde sa takisto zameriava len na finančné a iné služby. Z pôvodných 47 jurisdikcií po ďalšom zisťovaní podľa kritérií a konzultáciách s "offshore" centrami sa zoznam prehodnotil a počet daňových rajov sa zredukoval na 35. Tento zoznam bol tiež uverejnený v Správe pre ministerskú konferenciu OECD v roku 2000. Zo zoznamu boli vylúčené tie jurisdikcie daňových rajov, ktoré sa rozhodli s OECD spolupracovať. Takých je dnes 11: Aruba, Bahrajn, Bermudy, Kajmanie ostrovy, Cyprus, Ostrov Man, Malta, Mauritius, Holandské Antily, San Marino, Seychely. Ostrov Tanga zaviedol opatrenia, ktoré znamenajú, že už nie je kvalifikovaný ako daňový raj. Spolupracujúce jurisdikcie sa zaviazali zlepšiť transparentnosť, odstrániť diskriminačné praktiky a predovšetkým zapojiť sa do výmeny informácií so štátmi OECD najneskôr do konca roku 2005. Správa 1998 obsahuje súbor odporúčaní na boj proti škodlivej daňovej súťaži. Predpokladá zavedenie a zvýšenie účinnosti už existujúcich protiopatrení, zapracovaných v domácej legislatíve členských krajín, ktorými sú napr. · uplatňovanie zrážkových daní na platby do daňových rajov
· neodpočítateľnosť nákladov
· využívanie Smernice OECD o transferovom oceňovaní. Predkladá i odporúčania týkajúce sa daňových zmlúv tak, aby výhody plynúce z uplatňovania daňových zmlúv nemohli úmyselne zatraktívňovať postupy vytvárajúce škodlivú daňovú súťaž alebo brániť uplatňovaniu domácich protiopatrení. Na potenciálnom zozname OECD zostáva 30 daňových rajov, ktoré sa zatiaľ k spolupráci neprihlásili. S niektorými jurisdikciami daňových rajov sa dostalo rokovanie do pokročilého stavu a čakalo sa len na stanovenie termínu publikovania zoznamu nespolupracujúcich daňových rajov.

Pôvodný termín na publikovanie tohto zoznamu bol stanovený na 31. júla 2001. V tomto termíne mala byť zverejnená i Správa o pokroku, tzv. Správa 2001. Jej schválenie a zverejnenie sa zdržalo o niekoľko mesiacov kvôli sporu Španielska a Veľkej Británie, ohľadne statusu Gibraltáru, ktorý je tiež na zozname daňových rajov. Po jeho vyriešení bola Správa 2001 zverejnená (14. novembra 2001). Dátum, dokedy môžu daňové raje oznámiť svoj záväzok OECD na spoluprácu a kedy OECD zverejní zoznam nespolupracujúcich daňových rajov, bol stanovený na 28. február 2002. Projekt OECD však medzičasom zaznamenal i niektoré závažné zmeny

Nová americká administratíva, ktorá nastúpila po prezidentských voľbách v roku 2000, začala namietať, že OECD nemá právo obmedzovať či určovať tvorbu daňovej politiky štátu a žiadala vyňať z kľúčových kritérií na posudzovanie daňových rajov kritérium diferencovaného prístupu k rezidentom a nerezidentom, resp. nevyvíjanie substantívnej činnosti. Americký minister financií O´Neill vystúpil ako ochranca voľného pohybu kapitálu v smere "offshore" i "onshore" a slobody amerických korporácií vyhľadávať nižšie daňové zaťaženie kdekoľvek vo svete. Postoj je prejavom záujmov vplyvných podnikateľských skupín, veď napokon daňová konkurencia zo strany offshore centier pomáha udržať nižšie sadzby dane i v USA. Pozícia USA je v tomto projekte veľmi dôležitá, už len z dôvodu kľúčového postavenia finančného systému USA v svetovej ekonomike. Až po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001 sa aktuálnejšou ako kedykoľvek predtým stala otázka prístupu k informáciám, ktoré sú i na tajných bankových účtoch v offshore jurisdikciách. Výbor OECD pre daňové záležitosti v snahe neutlmiť prácu urobil na projekte niektoré podstatné zmeny tak, aby udržal záujem USA projekt podporovať. Prijaté zmeny boli zapracované i do Správy 2001, ktorá hovorí o dosiahnutom pokroku a je i rámcom na ďalšie pokračovanie projektu. Predovšetkým, bol znížený počet kritérií na zaradenie jurisdikcie "daňového raja" na listinu nespolupracujúcich daňových rajov. Záväzok na spoluprácu s OECD sa bude vyžadovať iba v oblasti zvýšenej transparentnosti a efektívnej výmeny informácií. Od daňových rajov sa už nebude vyžadovať odstránenie napĺňania kritéria "nedostatok substantívnej aktivity". (Toto kritérium však naďalej platí už iba na identifikáciu daňových rajov.) Bol posunutý i termín na uplatňovanie koordinovaných ochranných opatrení.

Možné koordinované ochranné opatrenia voči nespolupracujúcim daňovým rajom sa nebudú uplatňovať skôr, ako vo vzťahu k preferenčným daňovým režimom členských krajín OECD, t. j. po apríli 2003, hoci pôvodne sa koordinované opatrenia mali prijať po uverejnení zoznamu 31. júla 2001. Okrem toho sa predĺžil čas na vypracovanie plánov na odstránenie škodlivých čŕt daňových režimov jurisdikcií daňových rajov zo 6 mesiacov na 12 odo dňa, keď jurisdikcia prijala svoj záväzok na spoluprácu s OECD. Ani Správa 2001, ani celý projekt k škodlivým daňovým praktikám sa netešia popularite všetkých členov OECD. Luxembursko a Švajčiarsko projekt síce nevetovali, ale vyjadrili s ním oficiálne nesúhlas a nepodporujú ho už od roku 1998. Návrh zmeny v pravidlách, s ktorým prišli v tomto roku Američania, využili i iné členské krajiny s domácimi preferenčnými škodlivými daňovými režimami, aby namietali voči vyváženosti Správy 2000 a žiadali použitie "rovnakého metra" pre všetky krajiny - t. j. pre členské krajiny OECD tak isto ako pre daňové raje. Žiadali odstránenie kritéria "diferencovaný prístup pri zdaňovaní rezidentov a nerezidentov" pre preferenčné daňové režimy členských krajín OECD. Keďže sa tak nestalo a pre členské krajiny OECD naďalej zostáva povinnosť odstrániť diferencované zdaňovanie, Portugalsko a Belgicko vyhlásili, že odstupujú od Správy 2001. To však neznamená, že sa tieto krajiny svojím odstúpením vyhnú aplikovaniu koordinovaných obranných opatrení, ak neodstránia tie škodlivé princípy, ktoré im OECD vytýka. Správa 2001 sa snaží predstavovať rámec, v ktorom by na odstraňovaní škodlivých daňových praktík v oblasti finančných a iných vysoko mobilných aktivít spolupracovali všetky krajiny - členské i nečlenské, chudobné i bohaté. Kľúčovou by sa v jeho pokračovaní mala stať ich spolupráca na efektívnej výmene daňových informácií o rezidentoch, ktorým netransparentnosť daňových rajov zaručovala anonymitu a umožňovala unikať či vyhýbať sa plateniu dane. V centre pozornosti sú i medzery v práve spoločnosti, kde predovšetkým anglosaský systém umožňuje cez trusty, nadácie a združenia prelievať neidentifikovateľné peniaze neidentifikovateľných vlastníkov. Čo sa stane s daňovými rajmi, keď v dôsledku straty anonymity klesne záujem investorov a užívateľov finančných a iných služieb? V prvom rade netreba zabúdať, že k tomuto hypotetickému okamihu vedie zložitá a náročná cesta, pretože nikto zo zúčastnených sa lukratívneho biznisu nevzdá ľahko. Väčšina daňových rajov je už pevne zakorenená v svetovom finančnom systéme. Prosperujúce odvetvie so silným rastom pomohlo najsilnejším offshore centrám dosiahnuť vysoký stupeň ekonomického rozvoja.

Malta a Cyprus sa čoskoro stanú členskými krajinami EÚ. Kajmanie ostrovy a Bermudy naďalej zostanú rajom pre podnikateľov a investorov. Doteraz vynaložili milióny dolárov na rozvoj technologických facilít a podnikateľských možností pre elektronický obchod a naďalej intenzívne pracujú na nevyhnutných technológiách, ktoré zaručia ich atraktivitu (broad band streaming, transfer dát, globálna autorizácia platobných kariet, verifikácia debetných a kreditných kariet, možnosti pre globálne internetové bankovníctvo). Pripravujú sa i na zvládnutie technológií, počínajúc intenzívnou výučbou na školách. V konečnom dôsledku pred daňovými rajmi, ale i všetkými krajinami, ktoré sa usilujú o zahraničné investície, stojí trvalá a nevyhnutná úloha - zabezpečiť politickú a ekonomickú stabilitu, predvídateľné právne a podnikateľské prostredie a rastúcu ekonomiku.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Daňové raje (offshore)