Európsky bankový systém

ÚVOD

V tejto práci sa chcem venovať Európskemu bankovému systému, konkrétne Európskej centrálnej banke(ďalej ECB) a Európskemu systému centrálnych bánk(ďalej ESCB). Keďže rozsah tohto referátu nestačí na komplexné obsiahnutie celej zložitosti tejto premyslenej bankovej sústavy, veď sa v podstate vyvíja už päťdesiat rokov, posnažím sa objasniť aspoň jeho základné črty a spôsob fungovania.
Na úvod by sa zišlo povedať trochu o histórii. V júni 1988 potrvdila Európska rada stupňovité uskutočnenie Hospodárskej únie a dala za úlohu výboru pod vedením Jacques Deloresa, bývalého prezidenta Európskej komisie, prehodnotiť a navrhnúť konkrétne kroky k tejto únii. Členovia výboru boli prezidenti národných centrálnych bánk ES, Alexandre Lamfalussy, bývalý generálny riadilteľ Banky pre národné zučtovanie, Niels Thygesen, prefesor prírodných vied v Kopenhagene a Miguel Boyer , bývalý prezident des Banco Exterior de Espaňa. V takzvanej „Delorsovej správe“ od tochto grémia bolo navrhnuté Hospodársku - Menovú úniu dokončiť v troch na seba nadväzujúcich stupňoch.













ANALÝZA

Prvý stupeň HMÚ


Na základe Delorsovej soprávy sa Európska rada rozhodla v júni 1989, že prvý stupeň uskutočnenia Hospodárskej a Menovej únie by mal začať 1.júla 1990, v deň keď boli v podstate zrušené všetky ohraničenia pohybu kapitálu. V tomto čase boli prenesené ďalšie zodpovednosti na výbor prezidentov centrálnych bánk členských štátov európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorý hral v menovopolitickej spolupráci už od jeho nasadenia v máji 1964 stále viac dôležitejšiu úlohu. Tieto boli stanovené Rozhodnutlím rady 12.marca 1990 a obsahovali aj vykonávanie konzultácií a zlepšenie koordinácie medzi finančnými politikami členských štátov s cielom, dosiahnuť cenovú stabilitu. So zreteľom na relatívne krátky čas k dispozícii a zložitosť úloh boli prípravy na tretí stupeň hospodársko menovej únie tiež spustené výborom prezidentov centrálnych bánk. V prvom stupni by mali byť určené všetky otázky, pre ktoré bude potrebné rýchle overenie, do konca roku 1993 zostavený pracovný program a úlohy už existujúcich podvýborov a pracovné skupiny, ktoré boli zriadené pre tento účel.
Na uskutočnenie druhého a tretieho stupňa musela byť, na vytvorenie potrebnej inštitucionálnej štruktúry, prepracovaná zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Pre tento účel bola zvolaná vládna konferencia o EHU, ktorá sa konala paralelne ku vládnej konferencii o politickej únii. Výsledkom bola Zmluva o európskej únii, ktorá bola dohodnutá v decemberi 1991 a 7. februára 1992 v Maastrichte podpísaná. Kvôli spozdeniam v ratifikačnom procese však zmluva ( ktorá menila zmluvu o založení európskeho hospodárskeho spoločenstva na zmluvu o založení európskeho spoločenstva a ktorá medzi iným obsahuje aj protokol o stanovách európskeho systému centrálnych bánk a európskej centrálnej banky a protokol o stanovách európskeho menového inštitútu) vstúpila do platnosti až 1.novembra 1993.

Druhý stupeň HMÚ
Spolu so založením Európskeho menového inštitútu 1.januára 1994 začal druhý stupeň HMÚ, i spolu s ktorým bol zrušený výbor prezidentov centrálnych bánk. Vymedzená existencia EHI odrážala tiež pozíciu menovopolitickej integrácie v spoločenstve. EHI nebolo zodpovedné ani za vykonávanie peňažnej politiky v EU – toto zostalo národným úradom zamlčané – ani za vykonávanie investícií na devízovom trhu.
Dve hlavná úlohy EHI boli:

1. spolupráca medzi centrálnymi bankami a zosilnenie koordinovania cenovej peňažnej politiky
2. zvládnuť nutné prípravy pre vytvorenie Európskeho systému centrálnych bánk, sledovanie jednotnej peňažnej politiky a tvorba jednotnej meny v treťom stupni
Pre toto ponúkla EHI fórum pre konzultácie a pre výmenu názorov a informácií a položilo rámec, ktorý ESCB potreboval pre naplnenie jeho úloh v treťom stupni.

V decembri 1995 sa Európska rada rozhodla pre pomenovanie európskej menovej jednotky pre “euro“ a zároveň potvrdila, že by mala byť zavádzajúcim faktorom tretieho stupňa HMÚ, ktorý začne 1. januára 1999. Časový plán spojený s udalosťami pri prechode na Euro bol vopred oznámený. Základ pre tentno scenár tvorili hlavne podrobné návrhy, ktoré boli vypracované HMI. Zároveň bola HMI daná úloha, urobiť prípravné práce pre budúce peniaze a pre vzťahy výmenných kurzov medzi menovým priestorom Eura a iných Eu krajín. V decembri 1996 predložil HMI Európskej rade svoju správu, ktorá tvorila podstatu nového výmenného mechanizmu(MPM II)

V decembri 1996 prezentovala EHI európskej rade a taktiež verejnosti tiež návrhy pre Bankovky Eura, ktoré sa dostanú do obehu 1.januára 2002.

Ku dokončeniu a konkretizovaniu podmienok zmluvy o HMÚ schválila Európska rada v júni 1997 pakt Stability a Rastu, ku ktorému patria dve nariadenia a ktorý slúži na to udržanie disciplíny v HMÚ.

3.mája 1998 rozhodla rada Európskej únie, že jedenásť členských štátov (Belgicko, Nemecko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Španielsko) spĺňa podmienky na zavedenie spoločnej meny 1.januára 1999. Týmto majú tieto štáty účasť na treťom stupni HMÚ. Prezidenti a premiéri dosiahli potickú zhodu cez osoby, ktoré mali byť odporučené na vymenovanie za Členov direktória euopskej centrálnej banky.

Súčasne sa dohodli ministri financií členských štátov, ktoré zavádzali jednotnú menu, spolu s prezidentmi centrálnych bánk týchto členských štátov, Európskou komisiou a s EMI použiť vtedajšie bilaterálne výmenné kurzy zúčastnených členských štátov na určenie neodvolatelných prepočtových kurzov pre euro.

25.mája 1998 vymenovali vlády jedenástich členských štátov prezidentov, víceprezidentov a ďaľších štyroch členov direktória ECB. Ich vymenovanie prebehlo 1.júna 1998 a označilo tak vznik ECB. Tretí stupeň HMÚ

1.januára 1999 začal tretí stupeň HMÚ s neodvolateľne stanovenými výmennými kurzmi
Číslo zúčastnených členských štátov sa 1.januára 2001 zvýšilo prístupom Grécka k tretiemu stupňu HMÚ, na 12. Od tohoto dňa sa Grécka Banka stane časťou eurosystému a Grécka drachma sa stane denominantou eura. Členstvo Grécka je výsledkom rozhodnutia rady európskej únie, ktorá zasadala spolu so šéfmi štátov a vlád z 19.júna 2000 o tom, či Grécko spĺňa konvergenčné kritéria. Zároveň bolo rozhodnuté, že prepočtový kurz gréckej drachmy na Euro bude braný pomocou prepočtového mechanizmu MPM II.

Organizácia Európskeho systému Centerálnych bánk

Európsky systém centrálnych bánk pozostáva z Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk všetkých 15-tich EU štátov. Pojem „Eurosystém“ označuje ECB a ostatné národné cetrálne banky, ktoré zaviedli EURO. Národné centrálne banky, ktoré EURO nezaviedli sú síce tiež členmy ESCB,ale majú osobitný štatút. Je im dovolené prevádzkovať ich terajšiu národnú cenovú politiku ale nemaju účasť na rozhodovaní ohľadne presadzovania cenovej politiky pre Európske menové územie. Po zmluve o založení ES tak ako po ustanovení ESCB a ECB je hlavným cieľom EU-systému, zaručiť cenovú stabilitu.

Pokiaľ to je možné bez ovplyivnenia tohoto cieľa, podporuje EU-systém všeobecnú hospodársku politiku v spoločenstve a jedná v znení základných zákonov otvoreného trhového hospodárstva.
Základné úlohy Eurosystému sú:
-stanoviť a vykonávať cenovú politiku územia kde platí EURO
-prevádzkovať devízové obchody
-spravovať a udržiavať oficiálne rezervy členských štátov
-žiadať hladké fungovanie platových systémov

Rozhodnutia sú v Eurosystéme vydávané Radou ECB a Direktóriom.Kým ešte existujú členské štáty, ktoré nemajú zavedené EURO, existuje aj tretí orgán Rozšírená rada.
Rada ECB pozostáva z členov Direktória ECB a prezidentov NCB členských štátov, ktorý zaviedli EURO. Hlavné úlohy Rady ECB sú:
- vydať vedúce línie a rozhodnutia, ktoré sú nutné na splnenie úloh prenesených na Eurosystém
- ustaviť cenovú politiku menového územia eura, poprípade vrátane rozhodnutia v súvislosti s peňažno-politickými medzicielmi, hlavnými úrokmi a pripravením peňazí centrálnych bánk v Eurosystéme tak ako
- vydať vedúce línie, ktoré sú nutné pre ich splnenie.


Direktórium sa skladá z Prezidenta, Viceprezidenta a 4-och ďaľších členov, ktorí sú všetci z kruhu uznávaných menových a finančných odborníkov. Sú vypočutí a menovaní vládou členských štátov na úrovni štátu a predsedami parlamentu na odporúčanie Rady EU, ktrorá ktomu vypočuje aj Európsky parlament a Radu ECB.Hlavné úlohy sú:
· vykonávanie cenovej politiky v rámci vedúcich línií a rozhodnutí Rady ECB tak ako poskytnutie potrebných rozkazov jednotlivým NCB. · Vykonávanie určitých z Rady ECB prenesených oprávnení

Rozšírená rada sa skladá z Prezidenta a Viceprezidenta ECB ako aj z Prezidentov všetkých 15-tich členských štátov.Rozšírená rada si všíma úlohy, ktoré ECB prebrala od EMI ( Európsky menový inštitút).Rozšírená rada pôsobí tiež pri:
· Podávaní štatistických dát
· Vytváraní ročných správ ECB

Európsky systém je nezávislý. Pri preberaní úloh v súvislosti s Eurosystémom nesmie ani ECB ani jedna z NCB alebo člen ich uznášanlivýh orgánov príjímať poučenia z tretej strany.Orgány, zariadenia spoločenstva, vlády členských štátov sa nesmú pokúsiť pri registrovaní ich úloh ovplyvniť členov rozhodovacích orgánov ECB alebo NCB.Na zabezpečenie kontinuít dĺžky úradovania prezidentov centrálnych bánk tak ako členov direktória vydáva tieto opatrenia:
· Minimálne 5 rokov úradovania pre prezidenta NCB, znovu zvolenie je možné
· Úradný čas minimálne 8 rokov pre členov direktoria,znovu zvolenie nie je povolené
· Odstúpenie z úradu je možné len ak nie sú splňované podmienky plnenia úradu ,alebo iba v prípade veľkej chyby. Tu nastupuje na rad Európsky súdny dvor.

Kapitál ECB dosahuje 5 miliard euro.Tento kapitál vlastnia samotné NCB a je rozopočítaný podľa špeciálneho kľúča „podľa BIP a obyvateľstva“.Zatiaľ bola zaplatená suma skoro 4 miliard eúr.NCB štátov z menovej oblasti eura zaplatili celý poplatok.

NCB zo zvyšných štátov zaplatili iba 5% sumy ku kapitálu ECB ako platbu za výrobné náklady.

Kapitálový poplatok pre Európsku centrálnu banku

Poplatky štátov z menovej oblasti eura:

Euro area national central banks (NCB)
NCB Capital key % euro
Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique 2.8658 143,290,000
Deutsche Bundesbank 24.4935 1,224,675,000
Bank of Greece 2.0564 102,820,000
Banco de España 8.8935 444,675,000
Banque de France 16.8337 841,685,000
Central Bank of Ireland 0.8496 42,480,000
Banca d'Italia 14.8950 744,750,000
Banque centrale du Luxembourg 0.1492 7,460,000
De Nederlandsche Bank 4.2780 213,900,000
Oesterreichische Nationalbank 2.3594 117,970,000
Banco de Portugal 1.9232 96,160,000
Suomen Pankki 1.3970 69,850,000
Total 80.9943 4,049,715,000




Poplatky ostatných štátov:

Non-euro area national central banks (NCB)
NCB Capital key % euro
Danmarks Nationalbank 1.6709 4,177,250
Sveriges Riksbank 2.6537 6,634,250
Bank of England 14.6811 36,702,750
Total 19.0057 47,514,250


Národné banky členských štátov menovej oblasti eura vybavili ECB peňažnou rezervou okolo 40 miliard euro.15% poplatkov bolo zaplatených zlatom a ostatok (85%) v US dolároch a japonských jenoch.

Cenovo politická stratégia a rámce konania eurosystému

Podľa článku 2 ustanovania Európskeho systému centrálnych bánk a euópskej centrálnej banky je hlavným cielom európskeho systému centrálnych bánk zaručiť cenovú stabilitu.
Ak to ide bez ovplyvnenia tohoto cieľa, tak sa ESCB snaží podporovať hospodársku politiku spoločenstva. Pri plnení svojich cieľov jedná ESCB v znení zásad otvoreného trhového hospodárstva so slobodnou súťažou.


Cenovo politická stratégia eurosystému

Pre plnenie jasne definovanej úlohy, zabezpečiť cenovú stabilitu, doznala zmluva na založenie európskej spoločnosti európskemu systému centrálnych bánk a tým takisto eurosystému vysoký stupeň inštitucionálnej samostatnosti.
13.októbra 1998 zverejnila rada ECB stabilitou orientovanú cenovo politickú stratégiu eruosystému, ktorá udáva cenovo politické rozhodnutia v treťom stupni hospodársko menovej únii. Rámce jednaní eurosystému

Uznesenie (článok 17 až 24) pevne zadáva hospodársko politické úlohy a operácie eurosystému. Na základe týchto ustanovení vypracoval európsky menový inštitút rámec jednania pre jednotnú cenovú politiku. Konečné rozhodnutie ohľadne rámca jednania prijala rada ECB v druhej polovici roku 1998. ECB môže niektoré znaky následovne zavedených nástrojov a konaní meniť. Cenovo politické nástroje a konanie
Rámec jednania pozostáva z rady nástrojov. Eurosystém vykonáva operácie na voľnom trhu a zaväzuje peňažné inštitúty na držanie minimálnych rezerv na kontách v národných bankách v menovom území eura.
eurosystém

refinančné obchody refinančné facility dolaďovacie operácie vkladové facility minimálne rezervy


peňažné inštitúty

kredity vklady


domácnosti a podniky

=liguiditný prúd



Operácie na voľnom trhu

Operácie na voľnom trhu hrajú v cenovej politike eurosystému dôležitú úlohu pri riadení úrokových sadzieb, kontrole likvidity na peňažných trhoch a signalizovaní cenovo politických kurzov. Na prevádzanie týchto obchodov slúži eurosystému päť druhov nástrojov. Najdôležirejší nástroj sú termínované transakcie(vo forme penzijnych obchodov alebo zálohovaných vkladov). Ďaľšie nástroje, ktoré môže eurosystém použiť sú konečné kúpy prípadne predaje, emisie dlhopisov, devízové swapové obchody a príjem termínovaných vkladov. Pri obchodoch na voľnom trhu ide iniciatíva zo strany ECB, ktorá tiež rozhoduje aj o nasadzovanom nástroji a podmienkach pre plnenie obchodov. Obchody na voľnom trhu môžu mať formu štandardných tenderov, urýchlench tenderov alebo bilaterálnych obchodov.

S ohľadom na ciele, rytmus a postup možno operácie na voľnom trhu eurosystému rozdeliť na nasledovné 4 kategórie :
· Ako hlavný nástroj refinancovania slúžia pravidelne sa s týždňovým odstupom konajúce reverzné transakcie zabezpečujúce likviditu so splatnosťou 2 týždne. Vykonávajú ich NCB v rámci štandardných tenderov a podľa vopred stanoveného kalendára. Tomuto hlavnému nástroju refinancovania pripadá pri napĺňaní cieľov opeácií na voľnom trhu kľúčová rola. Vďaka nemu sa dostáva k dispozícii finančnému sektoru najväčšia časť celého objemu refinancovania.
· Dlhotrvajúcejšie refinančné obchody sú reverzné transakcie vedúce k likvidite, konajúce sa s mesačným odstupom a s dĺžkou trvania 3 mesiace. Vykonávajú ich NCB v rámci štandardných tendrov a podľa vopred stanoveného kalendára. Vďaka týmto obchodom sa dostávajú k dispozícii obchodným partnerom dodatočné dlhšietrvajúcejšie prostriedky refinancovania. Vo všeobecnosti nesleduje eurosystém nasadením týchto prostriedkov úmysel dávať signály trhu a preto spravidla vystupuje ako príjemca ceny.
· Dolaďovacie operácie – môžu sa vykonávať z času na čas pre usmernenie trhovej likvidity a úrokových sadzieb, a síce obzvlášť kvôli tomu, aby sa vyrovnali účinky neočakávaných kolísaní likvidity na úrokové miery. Dolaďovanie sa vykonáva hlavne pomocou reverzných operácií, ale aj vo forme definitívnych kúp a predajov, devízových swapových obchodov a príjem termínovaných vkladov. Operácie a postupy dolaďovania sa prispôsobujú druhu transakcie a pritom sledovaných cieľov. Dolaďovacie operácie obvykle vykonávajú NCB cez rýchle tendre alebo bilaterálne obchody. Rada ECB rozhoduje, či v špeciálnych prípadoch neprevedie tieto operácie sama ECB.
· Okrem toho môže eurosystém vykonávať aj štrukturálne operácie cez emisiu dlhopisov, reverzné operácie a definitívne predaje alebo kúpy. Tieto operácie sa používajú, keď chce ECB prispôsobiť štrukturálnu likvidnú pozíciu finančného sektora eurosystému ( v pravidelných alebo nepravidelných intervaloch ). Štrukturálne operácie vo forme reverzných operácií alebo emisie dlhopisov prevádzajú NCB cez štandardné tendre. Štrukturálne operácie pomocou definitívnych predajov alebo kúp sa uskutočňujú cez bilaterálne obchody. Stále „ facility „

Stále facility slúžia na dodanie náhlej likvidity alebo jej absorpciu. Dávajú signály ohľadne všeobecného kurzu cenovej politiky a stanovujú spodnú a hornú hranicu sadzieb peňažných trhov pre jednodenné peniaze.

Pripustení obchodní partneri si môžu nárokovať na základe vlastnej iniciatívy dve stále facility, ktoré decentralizovane spravujú NCB :

Prvou z týchto stálych facilít je koncová refinančná facilita ktorú používajú obchodní partneri, aby si zaobstarali pri stanovenom úroku od NCB peniaze na deň (over night) pri poskytnutí refinancovaniaschopných záruk. Úroková miera pre tieto facility tvorí vo všeobecnosti hornú hranicu pre sadzby na jednodňové peniaze.

Ďalej môžu obchodní partneri využiť vkladovú facilitu(lombardný úver?), pri ktorej založia u NCB do ďalšieho pracovného dňa movitosť. Úroková sadzba pre túto facilitu je vo všeobecnosti spodnou hranicou sadzby jednodňových peňazí.

Minimálne rezervy

Rada ECB rozhodla, že udržiavanie minimálnych rezerv je jednou z integrálnych súčastí obchodného rámca cenovej politiky na treťom stupni. Systém minimálnych rezerv slúži na stabilizáciu úrokových sadzieb na peňažnom trhu, na privodenie štrukturálnej presnosti (alebo zväčšenia) likvidity a na brzdenie rastu objemu peňazí v obehu. Povinnosť rezerv pre jednotlivé inštitúty sa stanoví na základe určitých pozícií jeho bilancie. Aby sa dosiahla želaná stabilizácia úrokových sadzieb, je povolené inštitútom v rámci systému minimálnych rezerv eurosystému použiť ustanovenie o priemernom plnení. To značí, že inštitúty dostoja svojej povinnosti minimálnych rezerv založením priemerných denných rezervných movitostí počas mesačnej periódy plnenia. Movitosti minimálnych rezerv sa úročia priemernou úrokovou mierou hlavných refinančných operácií.

Obchodný partner

Cenovo politický rámec konania eurosystému je tak určený, že je zaručená účasť veľkého kruhu obchodných prartnerov. Pre účasť na dolaďovacích operáciách môže eurosystém vybrať obmedzený počet obchodných partnerov. Pri definitívnych kúpach prípadne pedajoch nie sú apriorne žiadne ohraničenia kruhu obchodných partnerov. Devízové swapové operácie, ktoré sú prevádzané z cenovo politických dôvodov, bývajú uzavreté inštitútmi s devízovými trhovými aktívami.

Dôveryhodnosť

Nezávislá banka musí dôvody svojich rozhodnutí, ak chce zostať dôveryhodnou, otvorene a jasne predkladať. Zmluva o Európskom spoločenstve jej preto ukladá úlohu o všetkom informovať ak to neporuší jej nezávislosť.
Tak týždenne predkladá Európska centrálna banka „Finančný preukaz eurosystému“ z ktorého sú jasne viditeľné cenovo politické a finančné tranzakcie. Okrem toho musí ECB minimálne štvrťročne zverejňovať správy o konaní ESCB. Okrem toho musí Európskej rade, Európskemu parlamentu, Európskej komisii a Rade EU predkladať každoročnú správu o týchto činnostiach a cenovej politike posledného a terajšieho roku. Publikácie ECB sa dajú dostať na požiadanie a dajú sa pozrieť aj na internetovskej stránke ECB. Európsky parlament môže vydať všeobecné vyjadrenie o výročnej správe ECB.

Prezident ECB a ostatný členovia direktória môžu buď na požiadanie alebo na vlastnú iniciatívu zodpovedným orgánom Európskeho parlementu predniesť k tomu svoj návrh. Nová európska mena

Od začiatku roku 1999 existuje v Európe nová mena, EURO. Euro nahrádza meny dvanástich európskych štátov z Európskej únie. Zavedenie jednotnej meny pre takmer 300 miliónov ľudí prináša ako spotrebiteľom tak aj podnikateľom veľké výhody. Uľahčuje prúdenie produktov a služieb medzi členskými krajinami a prináša to tiež zosilnenie spoločného trhu v Európskej únie. Pre exportné a importné podniky sa ohraničí riziko výmenných kurzov na krajiny mimo európskej zóny. Aj cestovatelia majú výhody. Po zavedení Euro-bankoviek a mincí sa nebudú viacej v menovej zóne eura vymieňať peniaze čo znamená, že ceny v tejto zóne budu priamo porovnateľné. Toto všetko by malo viesť ku väčšej súťaži prekračujúcej hranice.
Euro má byť minimálne také stabilné ako bývalé národné meny v menovej oblasti eura a je vlastne úlohou ECB aby sa postaral o to, že za 1000 Euro si kúpite približne rovnnako ako dnes, alebo ináč vyjadrené, že bude udržaná cenová stabilita v celej menovej oblasti Eura. Na dosiahnutie tohto spolupracuje ECB s národnými bankami krajín, ktoré majú účasť na menovom území Eura. Je samozrejmé, že sa dá cenová stabilita lepšie zabezpečiť ak vlády členských štátov sledujú dobrú daňovú a výdajovú politiku.
Krajiny, ktoré chcú zaviesť jednotnú európsku menu musia spĺnať radu hospodárskych kritérií napr.:
· nízka miera inflácie
· nízke dane
· stabilné výmenné kurzy
Okrem toho musí byť zabezpečená politická nezávislosť ich bývalých národných bánk.
Splnením týchto konvergenčných podmienok, ktoré sa tiež označujú ako „Maastrichtské kritériá“ je položený solídny pilier na zavedenie novej meny.
Na začiatku roku 2002 budú z obehu stiahnuté národné bankovky a mince a budú vymené za jednotnú európsku menu. Staré bankovky a mince sa však budú môcť stále vymeniť v národných centrálnych bankách.




ZÁVER




V tomto referáte som sa snažil rozanalizovať centrálnu banku, jej vznik, organizáciu, cenovú, politickú a finančnú stratégiu, nástroje, ktoré využíva pri svojej prevádzke a na koniec momentálny výsledný produkt jej činnosti a to jednotnú menovú jednotku EURO.
Ako som už vyššie spomenul ľudia budú môcť začať Euro používať už od 1.1.2002 v priamom hotovostnom platobnom styku.

Európska únia ďalej ráta, že do 15.januára 2002 bude väčšina hotovostných platieb uskutočnená v Euru a že najneskoršie do 22.februára budú úplne stiahnuté z obehu všetky národné meny a že už nebudú viac zákonným platidlom daných krajín.
Do 1.januára 2002 vyexpedujú do bánk 15 miliárd bankoviek a 60 miliárd mincí.
Euro bankovka bola navrhnutá Robertom Kalinom. Na prednej strane sú zobrazené okná a dvere, ktoré symbolizujú ducha otvorenosti a spolupráce v európskej únii.
Na zadnej strane nájdeme nakreslené mosty, z rôznych epoch európskej histórie. Mosty symbolizujú spojenie medzi štátmi Európy a medzi Európou a ostatným svetom.
Mince na jednej strane nesú národné symboly, ktoré boli navrhované každou jednou krajinou.
Druhá strana má zobrazenú mapu európskej únie.