Z načrtnutého vyplýva, že pri výbere investičného projektu treba zohľadňovať jeho výnosnosť, rizikovosť a časové rozloženie výnosov.
Kolobeh kapitálu, ktorý je vložený do investičného majetku i keď je relatívne pomalý zohráva dôležitú úlohu vo vzťahu k životnosti investičného majetku. Investované sumy sa uvoľňujú späť v peňažnej forme ako odpisy z investičného majetku postupne. 2.3 Finančná analýza foriem financovania

Základným a rozhodujúcim zdrojom podnikového kapitálu je vklad vlastníka. V podniku dochádza ku kombinácií foriem financovania, ktorými sa získava potrebný kapitál. Podnik, ako autonómny ekonomický subjekt, môže formy financovania, ako spôsoby získania podnikového kapitálu uplatniť:

 externým financovaním,
 interným financovaním.

Úlohou finančnej analýzy je posúdiť jednotlivé formy financovania v konkrétnych podmienkach.


2.3.1 Externé zdroje financovania

Pri založení podniku vlastníci (vlastník) uskutočnia pôvodný vklad kapitálu, s ktorým začínajú hospodáriť. V prípade vzniku dodatočnej potreby vlastného kapitálu a podnik nemá dostatok vlastných investičných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vzťahu. Z hľadiska pôvodného vkladu kapitálu a jeho zvyšovania vystupujú dve možnosti:

1. Podniky, ktoré neemitujú účastiny ani dlhopisy. Tieto sa nestávajú členmi burzy a nemajú priamu možnosť využívať pri získaní kapitálu služby vysoko organizovaného kapitálového trhu.
2. Podniky emitujúce účastiny prípadne aj obligácie. Majú priamy prístup na burzu – po splnení podmienok. Významným zdrojom financovania podnikových potrieb je úver. Na základe hodnotenia rozdielnych práv a povinností majiteľov a veriteľov sa rozhoduje o intenzite financovania potrieb z vlastných zdrojov a z úveru. Základnými kritériami sú vždy rentabilita a likvidita. Dlhodobé a krátkodobé úvery

Úvery, ktorých lehota splatnosti presahuje 4 – 6 rokov, sa považujú za dlhodobé a zahrňujú tri základné formy:

 úvery získané emisiou podnikových obligácií,
 pôžičky získané na základe dlhopisov neobchodovateľných na burze,
 dlhodobé bankové úvery.

Podnikové obligácie sú cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal. Ich emisia je z hľadiska eminenta – dlžníka formou získavania dlhodobého úveru. Vydávajú sa spravidla na 10 – 20 rokov, ale inflačné tlaky doby u splatnosti skracujú. Emisia obligácií je zložitou procedúrou, lebo musí byť v súlade so zákonmi príslušnej krajiny, teda povolená a registrovaná. Podľa druhu investorov, ktorým sa obligácie ponúkajú rozoznávame:

 súkromnú emisiu – predaj jednému investorovi, alebo malej skupine investorov,
 verejnú emisiu – znamená verejný predaj širokému okruhu investorov, ako opčná emisia – t.j.