Finančná analýza sa tu orientuje na zodpovedné stanovenie celkovej potreby prevádzkového kapitálu, ktorá je daná potrebou jeho viazanosti v jednotlivých zložkách obežného majetku a to:

 v zásobách, kde vystupuje viazanosť zásob v podniku, ktoré sú charakterizované rýchlosťou obratu zásob,
 v pohľadávkach, ktoré v súčasnej situácií vysokej platobnej neschopnosti podnikov znásobuje potrebné úvahy k rozhodovaniu o výške obchodného úveru a dobe jeho poskytovania, resp. o možnostiach poskytovania zliav pri promptnom platení,
 v peniazoch, ktoré musí mať podnik v likvidnej forme ako voľné vklady na bežnom účte v banke, prípadne ako hotové peniaze ide o ich optimálnu výšku.

Vývoj hospodárskej konjunktúry citlivo reaguje na zásoby, preto pohyb zásob je jedným z dôležitých hospodárskych barometrov. Z makroekonomického hľadiska sa znižovanie zásob považuje za prejav zlepšujúcej sa hospodárskej konjunktúry. Naopak, jej odlev signalizuje vždy rast zásob. Na úrovni podnikov vystupuje viazanosť zásob, ktorých udržovanie zahrňuje nielen náklady na nadobudnutie, skladovanie a riziko zastarania zásob, ale i stratu výnosu v súvislosti s inými investičnými možnosťami. Vysoké zásoby materiálu a surovín znižujú riziko, že neočakávaný nedostatok by donútil podnik k obmedzovaniu výroby alebo k použitiu nákladnejších náhradných zásob. Vysoké objednávky výrobných zásob, aj keď vedú k veľkým priemerným zásobám, sú výhodné vtedy, ak podnik môže nakúpiť za nižšie ceny. Podniky sú tiež ochotné držať vyššie zásoby hotových výrobkov, aby boli schopné uspokojiť a splniť objednávky ihneď. Nadbytočné zásoby neproduktívne viažu peňažné prostriedky. Je žiadúce zachovávať racionálnu rovnováhu medzi nákladmi na udržanie malých a príliš veľkých zásob. Účinný systém riadenia zásob sa orientuje na optimalizáciu zásob. Ide o optimálnu výšku zásob, kde ako kritérium pre rozhodovanie vystupuje minimalizácia nákladov spojených s ich obstaraním a skladovaním. Prístup k riadeniu výšky zásob môže byť dvojaký z hľadiska vzťahu k objemu produkcie. Jeden spočíva v tom, že sa stav zásob udržiava na nemennej úrovni a výkyvy v odbyte sa prenášajú do zmien v objeme výroby. Druhý prístup je opačný, úroveň výroby je za určitej obdobie stabilná a stav zásob kolíše podľa optimálneho dopytu. Voľba prístupu závisí od výhodnosti v konkrétnych podmienkach. Pri optimalizačných prepočtoch výšky zásob sa uplatňuje viacero techník. Najjednoduchším modelom je model stanovenia optimálnej veľkosti dodávky pri spojitej rovnomernej spotrebe, kde sa uplatňuje Harrisov vzorec teórie zásob. Vychádza z analýzy nákladov spojených s hospodárením zásob a z ich správania sa pri zmenách faktorov ktoré ich ovplyvňujú, pričom ide o ich minimalizáciu. K ďalším metódam patria indexová a korelačná metóda, určovanie potreby na základe priemernej výšky zásob a ukazovateľov ich využitia a ďalšie metódy opierajúce sa o teóriu zásob a nevynímajúc stochastické modely.