Voľba formy obchodného úveru vychádza z bonity odberateľov a prichádza do úvahy „otvorený účet“ pre dobrých odberateľov, platenie zmenkou u priemerných odberateľov a v prípade väčšej istoty ide o otvorenie akreditívu u slabšie platiacich odberateľov.
Získané informácie sú zdrojom dôveryhodnosti o odberateľovi – skúsenosti veriteľov, hodnotenie banky, úverových agentúr a analýza účtovných výkazov a slúžia na overenie rizika. Informácie sa vyhodnocujú rôznymi formami profesionálne, známy je napríklad Z-index. Inkaso pohľadávok je spojené s dobou inkasa a prvom rade ho zabezpečuje dodávateľ. Po skúsenostiach si podniky dnes tvoria účtovnú rezervu na nedobytné pohľadávky percentom z tržieb alebo metódou stárnutia pohľadávok, t.j. metódou agingu. Tiež sa uplatňuje odpredaj pohľadávok špeciálnej organizácií – faktorovi. Osobitné miesto majú pohotové prostriedky, ktoré musí mať podnik v likvidnej forme. Ide o peňažné hotovosti, klady na účtoch v bankách a krátkodobé obchodovateľné cenné papiere. Ide o ich dôsledné sledovanie a kvantifikáciu, koľko pohotových prostriedkov treba mať k dispozícií a v akej forme. Vychádza sa zo skutočnosti, že pohotové prostriedky prinášajú nízky výnos a ich nadmerná výška znamená ušlý zisk, teda zníženie rentability vlastného kapitálu. Ide o stanovenie optimálnej výšky pohotových prostriedkov, čo je úlohou finančného plánovania a rozhodovania. Rozhodovanie o optimálnej výške pohotových prostriedkov vychádza:

 z operatívnych rozpočtov peňažných príjmov a výdavkov podniku, brutto cash flow na budúce obdobie,
 z modelov riadenia pohotových prostriedkov.

Bázu v operatívnych rozpočtoch tvorí stanovenie príjmov a výdavkov. Je ich potrebné rozložiť v čase, k čomu sa spracuje platobný kalendár v potrebnom členení, spravidla na dekádu. Platobný kalendár poskytuje prehľad očakávaných peňažných príjmov a výdavkov v krátkom období, ako i prehľad splatných záväzkov a pohľadávok podniku.
Exaktný prístup ku kvalifikácii pohotových prostriedkov poskytuje modelová technika. Vychádza zo základnej funkcie peňazí, ako prostredníka výmeny komodít, čo vytvára tzv. transakčný motív dopytu po peniazoch. Modelovo transakčný motív sa prevažne popisuje prostredníctvom teórie zásob kde, s hotovosťou likvidných finančných prostriedkov peniazmi sa uvažuje o zásobe, ktorá poskytuje plynulú realizáciu transakcií. Prvý, ktorý aplikoval princípy optimalizačných modelov riadenia zásob na riadenie pohotových prostriedkov je známy Baumolov model riadenia 5, ktorý je ďalej prehĺbený na predpovedi hotovostných tokov. Ide o Miller – Orrov model riadenia pohotových prostriedkov 6 konštruovaný s peňažnými príjmami, ako so stochastickými parametrami.