Sú to modely, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie aj pri investovaní peňažných prostriedkov do cenných papierov a súvisia s ich nákupom a predajom a určovaním výšky úrokovej miery.
Analýza obežného majetku vyžaduje pozornosť sledovania kolobehu obežného kapitálu a nachádza svoj výraz v kontrole celkového cyklu obratu. 2.5 Analýza finančnej štruktúry podniku

Analýza finančnej štruktúry podniku poskytuje informácie o možnostiach reštrukturalizácie objemu kapitálu, ktoré smerujú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov podniku.
Sú neohraničené zdroje ako racionalizáciou a reštrukturalizáciou možno znížiť objem kapitálu, ktorý je viazaný v podniku. Treba uvoľniť jeho časť na financovanie ďalších aktivít, ktoré zvyšujú podnikovú rentabilitu. Jer to nikdy nekončiaci proces rozhodujúci o úspešnosti podnikania.
Podnikateľské rozhodnutie o finančnej štruktúre podnikového kapitálu je ovplyvnené radom faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú:

 cena kapitálu a spôsob zdaňovania príjmov,
 riziko vzniku platobnej neschopnosti a likvidácie,
 zloženie podnikového majetku,
 úroveň a výkyvy cash flow podniku,
 miera inflácie,
 rozdielne záujmy vlastníka a manažérov,
 možnosti získať vlastný a cudzí kapitál.

Cena kapitálu vyjadruje náklady, ktoré sa musia vynaložiť na získanie a viazanie kapitálu v podniku. Cenou vlastného kapitálu je výnos, ktorý požaduje vlastník za vloženie a ponechanie kapitálu v podniku – to je požadovaná miera výnosu. Cenou cudzieho kapitálu je úrok, ktorý musí jeho užívateľ platiť. Za normálnych trhových podmienok platí, síce na prvý pohľad paradoxná poučka, že vlastný kapitál je drahší, ako kapitál cudzí. Dôvody k tomu sú dva. Prvým je stupeň rizika. Ak vkladáme kapitál ako veriteľ, vkladáme ho na presne určený čas, jeho návratnosť býva zabezpečená (hypotékou, lombardom) a je určená aj výška úroku, ktorý musí dlžník platiť bez ohľadu na výsledky svojich podnikateľských aktivít. Ak však vkladáme kapitál ako podnikateľ, vkladáme ho na vopred neobmedzený čas, znášame celé podnikateľské riziko, včítane i možnosti straty vlastného kapitálu a výnos nie je vopred určený a zabezpečený. Riziko vlastníka je zrejme väčšie ako riziko veriteľa. Preto aj požadovaná miera výnosu je vyššia, ako úroková miera pri úvere. Druhý dôvod súvisí so spôsobom zdaňovania. Výnos vlastníka sa hradí zo zisku po zdanení, zatiaľ čo úroky tvoria súčasť nákladov podniku a preto znižujú prikazovaný zisk a tým aj daňový základ. Cena cudzieho kapitálu vytvára tzv. „daňový štít“. Priemerná cena kapitálu v podniku je váženým aritmetickým priemerom ceny vlastného a cudzieho kapitálu, pričom váhami je podiel vlastného a cudzieho kapitálu v celkovom kapitále podniku.