Finančná analýza bola v nedávnej minulosti len príveskom ekonomickej analýzy a jej hlavná úloha spočívala v kontrole plnenia povinnosti podniku voči štátnemu rozpočtu. V trhových podmienkach finančná analýza tvorí východisko poznávania súhrnných výsledkov, ktoré sa odrážajú do finančnej situácie podniku. V tejto sa premieta ekonomická úspešnosť a zároveň výrobnej, inovačnej, komerčnej a ďalších aktivít podniku, ktoré sú rozhodujúce pre ďalší ekonomický rozvoj podniku.
Súčasne sa analýza zameriava na parciálne výsledky, ktoré umožňujú precíznosť výsledkov i z technicko-ekonomického pohľadu. Tento prístup vníma spätosť techniky a ekonomiky v prebiehajúcich procesoch s ich kvantifikáciou v hodnotovom vyjadrení. Treba uviesť, že i dnes sa zotrvačnosťou vymedzenie aj obsah finančno-ekonomickej analýzy zužuje v smere finančnej kontroly. Vychádza z pozície pasívneho registra toho, čo sa udialo a už sa nemôže zmeniť, teda konštatuje sa stav. Z nášho poňatia finančno-ekonomická analýza sa musí premeniť na veľmi aktívneho ovplyvňovateľa riadiaceho procesu, ktorý tvorí zdroj komplexných informácií pre rozhodovací proces.
Finančná analýza vychádza z retrospektívy, ktorej úlohou je vysvetliť súčasný stav, analyzovať existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je identifikovať determinujúce činitele, ich charakter, t.j. či pôsobili akceleračne alebo retardačne. Dosiahnutú skutočnosť však nemožno zmeniť. K nosným otázkam finančnej analýzy patrí:

 analýza likvidity podniku,
 analýza finančnej štruktúry podniku,
 analýza aktivity podniku,
 analýza rentability podniku,
 analýza trhovej hodnoty podniku.

Analýza likvidity je zameraná na posúdenie schopnosti podniku uhrádzať svoje záväzky. Táto schopnosť je determinovaná predovšetkým štruktúrou aktív, ktoré majú rozdielnu likvidnosť, t.j. speňažiteľnosť alebo rýchlosť, s akou sa jednotlivé položky obežných aktív premenia na peňažné prostriedky. Otázka likvidity je často podceňovaná, lebo stredobodom záujmu väčšiny podnikov býva zisk a rentabilita. To však nestačí, lebo vykázať v účtovnej závierke zisk ešte neznamená nemať problémy s platením. Z toho vyplýva, že vývoj likvidity a zisku môže byť diametrálne odlišný.
Analýza finančnej štruktúry je zameraná na skúmanie a posúdenie finančných zdrojov podniku a ovplyvňovanie ich racionálnej skladby. Primeraný podiel vlastných a cudzích zdrojov svedčí o dobrej podnikovej ekonomike a súčasne ovplyvňuje obchodnú a úverovú dôveryhodnosť podniku. Analýza aktivity podniku je orientovaná na skúmanie efektívnosti využitia podnikového majetku, t.j.