Keďže precízne sledovanie všetkých peňažných operácií na účtoch predpokladá správne účtovanie, ktoré nie je vo všetkých účtovných jednotkách, výkaz s tým počíta, zaradením rozdielového riadku D. Keď účtovná jednotka účtuje správne počas účtovného obdobia i pri zostavovaní výkazu, rozdiel by nemal vzniknúť. V prípade rozdielu medzi skutočným stavom peňažných prostriedkov v účtovníctvo a vo výkaze cash flow rozdiel vypovedá o nezrovnalostiach v účtovníctve, ktoré treba odstrániť. Úlohou výkazu je preukázať tvorbu peňažných a ich využitie v členení na:

 bežnú hospodársku činnosť, ktorá je označená vo výkaze písmenom A, ide o výsledky zo základnej činnosti podniku a za normálnej situácie by mal byť prebytok príjmov nad výdavkami
 investičnú činnosť označenú písmenom B, zahrňujúcu operácie so stálymi aktívami a zabezpečujúce budúcnosť podniku príjmami
 financovanie, ktoré vyvoláva zmeny vo veľkosti a štruktúre vlastného kapitálu a dlhodobého cudzieho kapitálu, označené písmenom C, ide o vyjadrenie potreby dlhodobého kapitálu a jeho vnútornej štruktúry, vo výkaze označená ako finančná činnosť, ktorá môže viesť k mylnej predstave, že ide o bežné finančné transakcie.

3.4.4 Cash-flow ako ukazovateľ

Z pragmatického hľadiska treba odlišovať výkazy cash-flow od ukazovateľa cash-flow. Ukazovateľ vyjadruje vnútorný finančný potenciál podniku, schopnosť tvoriť z vlastnej hospodárskej činnosti prebytky použiteľné na financovanie potrieb podniku. Ukazovateľ cash-flow nie je identický s výkazom cash-flow. Výkaz má za úlohu analyzovať zdroje peňažných prostriedkov a ich použitie za bežnú činnosť, investičnú a finančnú činnosť. Analyzuje príčiny zmien peňažných prostriedkov na začiatku účtovného obdobia a na jeho konci.
Základnou výhodou ukazovateľa cash-flow je skutočnosť, že eliminuje manipulačné možnosti uzávierkových účtovných operácií. Nevýhoda je v nejednotnosti jeho výpočtu, pričom zaužívaná je nepriama metóda výpočtu. Jeho výpočet v najjednoduchšej podobe je nasledovný:

ZISK + ODPISY +/- ZMENA DLHODOBÝCH REZERV.

Z hľadiska obsahovej náplne ukazovateľa cash-flow je potrebné upresniť problematiku zahrňovania daňových, úrokových výdajov a mimoriadnych výdajov a príjmov do ukazovateľa .

Daňové a úrokové výdaje z hľadiska miestnych komparácií je vhodné, ak ich k ukazovateľu pripočítame. Daňové preto, lebo každý podnik svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje výšku odvodu na daniach, takže za každý podnik je daň odlišná. Tiež daňové predpisy umožňujú znížiť alebo mať úľavu na dani, čím sa prakticky mení daňová sadzba. Úrokové výdaje, podobne ich výška je daná výškou úrokovej sadzby a rozsahom zadĺženosti.