Žiadúce relácie medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadrujú dve pravidlá:

 zlaté pravidlo financovania,
 zlaté bilančné pravidlo.

Zlaté pravidlo financovania vyjadruje časový súlad medzi disponibilnosťou finančných zdrojov a viazanosťou majetku, ktorý bol ich prostredníctvom obstaraný. To vyžaduje, aby finančný kapitál bol k dispozícií primerane dlhú dobu, presnejšie takú dobu, ktorá zodpovedá životnosti majetku, ktorý bol obstaraný na jeho základe. Platí, ak sa musí kapitál vrátiť skôr ako sa odpísal investičný majetok, vzniká napätie medzi potrebou a zdrojmi finančných prostriedkov, čo vyvoláva nežiadúci ekonomický dôsledok. Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje, aby sa na obstaranie dlhodobo viazaného kapitálu, stálych aktív (SA) využili finančné zdroje, ktoré sú dlhodobo k dispozícií. Taký zdroj predstavuje vlastný kapitál (VK) a dlhodobý cudzí kapitál (DCK). Pritom má platiť, že dlhodobých zdrojov je viac, ako je objem stálych aktív, čo vyjadrujú nerovnosti 7

SA < VK + DCK resp. SA – (VK + DCK) < 0

V tomto prípade hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný. V opačnom prípade teda ak

SA > VK + DCK resp. SA – (VK + DCK) > 0

je podnik podkapitalizovaný, jeho dlhodobé zdroje nepostačujú na krytie stáleho majetku.
S tým súvisí aj financovanie obežného majetku. V prípade, že je podnik prekapitalizovaný, je tu možnosť použiť časť dlhodobých finančných zdrojov na financovanie obežného majetku. Spravidla ide o časť zodpovedajúcu trvalej potrebe zásob. Primeraným zdrojom financovania ostatného obežného majetku (OM) je krátkodobý cudzí kapitál (KCK). Zdravý vzťah medzi obežným majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadruje nerovnosť

OM > KCK

Rozdiel medzi OM a KCK, ktorý v takom prípade vzniká, predstavuje čistý prevádzkový kapitál. Jeho existencia je garanciou návratnosti krátkodobého cudzieho kapitálu. V opačnom prípade, ak
OM < KCK
dochádza k nekrytému dlhu, ktorý vznikol tým, že podnik použil časť krátkodobých zdrojov na obstaranie viazaného majetku, čo nie je ekonomicky najvhodnejšie.
Finančná analýza umožňuje charakterizovať a analyzovať finančnú situáciu podniku sústavou ukazovateľov, ktoré verne odrážajú skutočnosť. Ďalej vhodný metodický postup s ekonomickou interpretáciou dáva vyústenie do objektívnych záverov. 3.5 Ukazovatele finančnej analýzy

Posúdenie finančnej situácie podniku sa precizuje pomocou sústavy finančných ukazovateľov, ktoré musia byť usporiadané a konštruované tak, aby odrážali všetky dôležité stránky finančnej situácie. K tomu sa používajú pomerové finančné ukazovatele, ktoré sa prevažne vytvárajú pomocou dvoch absolútnych, logicky súvisiacich ukazovateľov. V praktických aplikáciách sa používa mnoho ukazovateľov, preto je dôležitý ich výber s najvyššou vypovedajúcou schopnosťou.