V rôznych prameňoch sa možno stretnúť s ich rozdielnym usporiadaním, pričom najčastejšie sa finančné pomerové ukazovatele uplatňujú v nasledovnom členení:

 ukazovatele likvidity,
 ukazovatele aktivity,
 ukazovatele zadĺženosti,
 ukazovatele rentability – výnosnosti,
 ukazovatele trhovej hodnoty podniku.


3.5.1 Ukazovatele likvidity

Ukazovatele likvidity vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku uhradiť svoje vlastné záväzky. Vychádzajúc z finančnej analýzy likvidita spája nadväznosť hodnotenia finančnej situácie podniku s tým, že hodnotenie likvidity je dôležité nielen pre samotný podnik, ale aj pre externé subjekty. Ide o dodávateľov, banky, obchodných partnerov, potencionálnych investorov a ďalších, ktorí sa rozhodujú o budúcej spolupráci a kooperácií, osobitne v konkurze a vyrovnaní.
Analýza likvidity sa najprv orientuje na stavové ukazovatele, t.j. na konfrontáciu aktívnych a pasívnych položiek súvahy, ktorá vypovedá o platobnej možnosti oproti platobným povinnostiam. Platobné možnosti tvoria možný platobný tok, kým platobné povinnosti tvoria striktne naše záväzky, ktoré sme povinní zaplatiť v stanovených lehotách. Vo všeobecnosti analýzu likvidity môžeme rozdeliť v zameraní na 8:

 vertikálnu likviditu, likvidita aktív, likvidita pasív
 horizontálnu likviditu, zlaté bilančné pravidlo, rozdielové a pomerové ukazovatele.

Vertikálna likvidita predstavuje samostatné hodnotenie likvidity strany aktív a samostatne strany pasív.
Likvidita aktív, rozlišuje a hodnotí jednotlivé zložky majetku – aktív podľa ich likvidnosti, schopnosti ich premeny na peňažnú hotovosť v určitom potrebnom časovom horizonte spolu s nákladmi potrebnými na túto premenu. Údaje, zdroj informácií je zakomponovaný priamo v súvahe na strane aktív, kde jednotlivé zložky majetku sú zoradené od najmenej likvidného po najlikvidnejší.

1. Takmer nelikvidné – skladajú sa z nehmotného investičného majetku a hmotného investičného majetku (budovy, stroje, dopravné prostriedky, inventár atď.). Ide o prostriedky, ktoré určujú výrobnú kapacitu a produkčné možnosti podniku, čiže bez nich by podnik nemohol vyrábať alebo poskytovať služby. Práve preto ich rozpredaj by znamenal ohrozenie existencie podniku. Z hľadiska likvidity to znamená, že v prípade úzkych miezd v likvidite, zlej finančnej situácie by podnik v krajnej situácií mal zvážiť i takú možnosť, ako odpredaj investičného majetku, ktorý je najmenej využívaný a neohrozí to produkčné schopnosti podniku. Ďalšou alternatívou je prenájom takýchto zložiek majetku. Na druhej strane i v prípade stabilnej likvidity odpredaj nepotrebného investičného majetku vylepší likviditu podniku. 2. Dlhodobo likvidné – finančné investície z hľadiska speňažiteľnosti sú problematické, nakoľko ide o cenné papiere, ktoré sú zdrojom očakávaných pravidelných výnosov, dividend.