To znamená zistiť faktory, ktoré rozhodujúcou mierou pôsobia na jej úroveň a vytvoriť také podmienky, pri ktorých dochádza k pozitívnym zmenám v prejavoch týchto faktorov, s následným rastom produktivity práce. Medzi čiastkové ukazovatele rastu produktivity práce patria:

 prácnosť produkcie,
 fond pracovného času a jeho využitie,
 pohyb a štruktúra pracovníkov,
 zmeny kooperačných vzťahov,
 zmeny sortimentu výroby.

Každý z týchto čiastkových ukazovateľov sám o sebe nie je ukazovateľom produktivity práce, syntetické ukazovatele možno však na tieto čiastkové rozložiť. Tento rozklad umožňuje presnejšie vymedziť oblasti či prvky rezerv v raste produktivity práce.
Treba uviesť, že na zmeny produktivity práce pôsobí celý rad rôznych faktorov. Tieto faktory nepôsobia z pravidla individuálne, ale sa vzájomne podmieňujú a ovplyvňujú. Načrtnuté faktory, pôsobiace na zmenu produktivity práce, možno rozdeliť do týchto troch skupín:

 technické vybavenie práce – technický pokrok vo svojej podstate vedie k znižovaniu podielu spotreby živej práce na jednotku produkcie
 úroveň organizácie – v rámci organizácie treba hľadať také možnosti usporiadania základných prvkov činnosti podniku v priestore a čase, aby vznikli optimálne podmienky pre priebeh výrobného procesu, ale aj pre prácu človeka. Ide o zvládnutie nových tendencií v organizácií práce, organizácii výroby, špecializácii, kooperácii a v medzinárodnej deľbe práce
 úroveň kvalifikácie – intelektualizácia práce a vyčleňovanie človeka z bezprostredného výrobného procesu predstavuje najrevolučnejšiu zmenu, ktorú prináša a v budúcnosti ešte výraznejšie prinesú informačné technológie.


4.1.3 Analýza pracovného času a uplatňované metódy

Analýza využitia pracovného času spočíva v skúmaní a zhodnotení náplne pracovného dňa a v zistení strát v pracovnom čase. Ďalej v organizovaní opatrení, ktoré najlepšie umožňujú organizovať deľbu práce vo výrobnom procese. Dôležité je mať na zreteli, že technologické postupy a pracovné procesy sú zložkami jediného výrobného procesu. Len na základe ich spoločného rozboru možno určiť príčiny časových strát.
Analýza pracovného času sa uskutočňuje viacerými metódami, ktorých cieľom je určiť spotrebovaný pracovný čas vo vzťahu ku konkrétnemu výrobnému procesu alebo k iným vymedzeným pracovným úlohám.