Analýza materiálovej bilancie nám poskytuje možnosť odhaliť nedostatky z hľadiska komplexného využitia surovín a ukázať na možnosti zlepšenia.
O úrovni výťažnosti v konkrétnom výrobnom procese rozhoduje viacej podmienok, pričom je nevyhnutné zohľadniť:

 použitý spôsob technológie,
 akosť a zloženie suroviny,
 fyzikálne vlastnosti suroviny,
 typ výrobného zariadenia.

V tých prípadoch, kde sa na výrobe jedného produktu podieľa viacej surovín a výťažnosť sa navzájom podmieňuje, treba sa pri snahe o zvyšovanie výťažnosti pri jednotlivých surovinách riadiť ekonomickými podmienkami, ktoré vychádzajú z potrieb, dostupnosti a možnosti. Pôsobenie rozdielnych ekonomických podmienok treba zvažovať v presne vymedzenom časovom horizonte. Medzi technologické riešenia, ktoré majú vplyv na spotrebu, patrí aj účelná kombinácia technologických operácií. Pri výbere určitej technológie a technologického riešenia určitej výroby nebýva minimalizácia merných spotrieb jediným kritériom. Spravidla treba vziať do úvahy predovšetkým hľadisko celkových vlastných nákladov výroby a nákladov investičných, kvalitu výrobkov, surovín, spracovanie vedľajších výrobkov, odstraňovanie exhalátov, čistenie odpadových vôd a pod. Výber vhodnej technológie je teda príkladom širšej ekonomickej optimalizácie a hľadisko minimalizácie materiálových nákladov je pri nej tým závažnejšie, čím je podiel materiálu a energií v skladbe nákladov vyšší. Analýza využitia energie

Analýza využitia energie pozostáva z komplexnej analýzy využitia:

 paliva,
 pary a tepelnej energie,
 elektrickej energie.

Pri analýze vychádzame z technológie príslušnej výroby. Na základe tejto zistíme spotrebu energie na účely výrobné a nevýrobné, pričom sa zameriavame najmä na výrobnú spotrebu, ktorú rozdeľujeme podľa spôsobu jej použitia. Osobitne sa sleduje spotreba energie na pohon pre technologické účely.
Vypracovaním energetickej bilancie pre sledovanú výrobu sa začína vlastná analýza. Energetická bilancia je vodidlom pri zhodnocovaní výsledkov so skutočnosťou, ukazuje nám miesta, kde sú rozdiely medzi prepočtami a skutočnosťou najvyššie, teda kde máme sústrediť našu pozornosť. Využitie pary a tepelnej energie v podniku závisí predovšetkým od strát tepla pri rozvode, ako aj pri spotrebe. Záver analýzy využitia energie má poskytnúť celkový prehľad o energetickom hospodárstve podniku. Má vyústiť do opatrení na základe ktorých možno zistené nedostatky odstrániť. Analýza zásob

Výšku obežného majetku podstatne ovplyvňujú zásoby, ktoré zabezpečujú plynulý proces výroby a realizáciu produkcie. Žiadúcu potrebu finančných prostriedkov so zámerom optimalizovať objem obežného majetku slúži ich normovanie. Normatív je stanovená výška obežného majetku vyjadrená v normách, ktorá je v priemere viazaná v príslušnej forme zásob.
Pri normovaní obežného majetku je možné vychádzať z normovania zásob, tzn. z normovania surovín a základného materiálu a postupne prechádzať k normovaniu ďalších zložiek obežného majetku. Jednotlivé zložky obežného majetku, ktoré sa normujú sú tieto:

 výrobné zásoby, tzn.