Každé rozhodnutie treba posudzovať z hľadiska niekoľkých dôležitých princípov, ktoré sa odohrávajú v podnikateľskom finančnom procese. Tieto možno načrtnúť nasledovne:

1. Plánovanie a kontrola pohybu peňažných prúdov v podniku, kde výrazne vystupuje otázka platobnej schopnosti. Starostlivosť o objem a časové rozloženie peňažných príjmov a výdavkov stojí v popredí záujmu. Ide o pohyb peňažných prúdov cash flow.
2. Cena peňazí – úrok, výška úrokovej miery a spôsob úrokovania. Sleduje sa nominálna úroková miera, ktorá sa skladá z troch komponentov:
 základnej úrokovej miery,
 rizikovej prémie,
 inflačnej prémie.

Ďalej reálna úroková miera, ktorá vyjadruje koľko z nominálnej úrokovej miery skutočne zostáva veriteľovi. To, čo reálne zostane veriteľovi, je ovplyvnené:

 skutočnou mierou inflácie za dobu trvania pôžičky, nakoľko táto znižuje kúpnu silu peňazí, ktoré sa mu vracajú,
 mierou zdaňovania úrokového výnosu veriteľa, lebo čím je táto miera väčšia, tým menej z úroku veriteľovi reálne zostáva.

Reálna úroková miera je vyjadrená nasledovným vzťahom (2):

in (1 – D) - F
ir = ––––––––––––––––––––––-
1 + F


kde: 2 ir = reálna úroková miera,
in = nominálna úroková miera,
D = daňová sadzba pre zdaňovanie úrokových výnosov,
F = miera inflácie.

Poznámka: Menovateľ 1 + F vo vzorci vyjadruje skutočnosť, že inflácia neznehodnocuje len pôvodnú sumu úveru, ale aj úroky.

Na základe tohoto vzťahu môžeme určiť aj reálnu kúpnu silu sumy splatného úveru zvýšeného o úrok.
3. Časová hodnota peňazí, ktorá vyjadruje, že pri finančnom rozhodovaní nejde len o sumu peňažných príjmov a výdavkov podniku, ale aj o ich rozloženie v čase. 4. Náklady alternatívnych príležitostí, pričom zohľadňujeme dosiahnuteľný výnos pri alternatívnom použití finančných alebo iných zdrojov, teda hodnotu obetovanej alternatívnej príležitosti. Zdroje sú vždy obmedzené a pri podnikaní musíme voliť, ako ich najúčinnejšie použiť. 5. Výnosnosť a rizikovosť prakticky vystupujú v každom podnikateľskom rozhodnutí, ktoré sa uskutočňuje v podmienkach neistoty.