Náklady sú súhrnným ukazovateľom , ktorý vyjadruje kvalitu celej činnosti podniku. Prakticky v ich výške sa odrážajú všetky stránky činnosti, počínajúc výrobou, využívaním pracovného času, produktivitou práce, využitím výrobnej kapacity, modernizáciou techniky a technológie, zabezpečenie odbytu a ďalšie. Úlohou analýzy nákladov je zhodnotiť dosiahnutú efektívnosť a posúdiť, či je adekvátna možnostiam a vynaloženým prostriedkom. Predovšetkým je dôležité:

 sledovať úroveň nákladov v spojitosti s výrobou,
 sledovať štruktúru nákladov zhodnotením vplyvov rôznych činiteľov na ich výšku,
 sledovať vývoj nákladov.

Východiskom tohoto sledovania tvorí ekonomicko-účtovné hľadisko, ktoré zohľadňuje spôsob uskutočňovania potrieb a člení náklady na:

* explicitné, sú všetky reálne vynaložené náklady, ktorých pohyb je zachytený v účtovníctve. Sú to peňažné výdavky na nákup alebo na nájom výrobných faktorov,
* implicitné, sú náklady, ktoré podnik neplatí, a ktoré vznikajú v súvislosti s využívaním vlastných zdrojov. Sú to úroky z vlastného kapitálu, odpisy z investičného majetku, príjem podnikateľa za jeho prácu pre podnik a podobne.

Z ďalších činiteľov, ktorý ovplyvňuje vznik a úroveň nákladov je objem produkcie. Závislosť nákladov od objemu produkcie tvorí analýza nákladov, v ktorej sa využíva aplikácia nákladových funkcií na vyjadrenie, modelovanie vzťahov medzi objemom produkcie a nákladmi.
Z hľadiska závislosti nákladov od objemu produkcie rozoznávame:

a) pevné – fixné náklady,
b) premenlivé – variabilné náklady.

Fixné náklady sú charakterizované tým, že ich výška sa nemení pri zmene objemu produkcie (v praxi sa menia o nepatrnú čiastku, spravidla od objemu produkcie).
Pre variabilné náklady je typické, že ich veľkosť sa mení so zmenou objemu produkcie. Závislosť týchto nákladov od zmeny objemu produkcie je rôzna.
Podiel fixných a variabilných nákladov ovplyvňuje zmena objemu produkcie a kombináciu nákladov rôzneho typu.