POREVOLUČNÝ LIBERALIZMUS

Spôsob myslenia o človeku a politike, ktorý inšpiroval behom posledných štyroch storočí niekoľko politických hnutí v Európe a v zemiach ovplyvnených európskou kultúrou. Liberalizmus bol najrozšírenejšou a najvplyvnejšou politickou ideológiou 19. storočia. V politickom jazyku a v jazyku vedeckých teórií existuje množstvo názorov na pojem liberalizmus a jeho definovanie. Pretože v západnej politike mal liberalizmus dlho výsadne postavenie, zdá sa niekedy nemožné ho definovať bez stotožnenia so západnou civilizáciou v jej celku až k predsokratovským filozofom. Problém jeho vymedzenia sťažuje skutočnosť, že najsilnejší konzervatívni a radikálni rivali liberalizmu často dospeli ku svojim neliberálnym postojom z liberálnych premís. Konzervatívci liberalizmus konzervujú a radikáli radikalizujú. To zakrýva rozdiely a sťažuje úsudok, či ten alebo iný mysliteľ bol liberál ( napr. T. Hobbes, I. Kant, G. W. F. Hegel, E. Burke ). Podľa F. Watkinsa je to „ svetská forma západnej civilizácie „ , podľa L. T. Hobhousa je to „ prvok prenikajúci spoločenskú štruktúru sveta „. Američan J. S. Schapiro rozoznáva dvojaké poňatie liberalizmu: 1. ako vládu rozumu nad dogmami zároveň experimentálne stanovisko voči vláde a spoločnosti, 2. ako politický systém opretý o zásady parlamentného zastúpenia, ekonomický systém vyvierajúci z industrializácie a spoločenský systém opretý o zásady individualizmu. Jednotlivé určenia pojmu liberalizmu sa nevylučujú, ale vzájomne doplňujú, pretože každé z nich vyjadruje určitú stránku liberálneho ducha. Najpodstatnejšou črtou všetkých liberálov je viera v blahodárnosť slobody každého jednotlivca, uznanie faktu podľa Ruggiera , „že je tu sloboda“. V tomto zmysle je podľa B. Croceho liberalizmus skutočným „náboženstvom slobody“.
Liberalizmus sa objavil na rôznych miestach a v rôznom čase, v rôznych formách závislých na okolnostiach alebo nepriateľoch, s ktorými sa stretol. Liberalizmus v období svetského ponímania spoločnosti sa líšil od liberalizmu v dobách, kedy prevládalo náboženské presvedčenie, liberáli v katolíckych krajinách boli iní ako v krajinách protestantských. Podobne ako iné školy je aj liberalizmus vnútorne diferencovaný a vzpierajúci sa jednoznačnej definícií. V mojej práci budem hovoriť o “zmodernizovanom liberalizme“, ktorý sa výrazne odlišuje od „predchádzajúceho liberalizmu“ 18. storočia a ktorého predstavitelia sú presvedčení o jeho samoregulačných neobmedzených schopnostiach.