Teda epocha kapitalizmu slobodnej konkurencie, ktorá sa končí v polovici 19. storočia. Liberálne systémy vznikajú i neskôr a jednotlivé idey pretrvávajú až do dnešných dní, nedisponujú však osobitnou liberálnou filozofiou, ktorá je typická pre koniec 18. a prvú polovicu 19. storočia.
Liberalizmus bol kontinuáciou, resp. variantom osvieteneckej filozofie. Zakladatelia anglického liberalizmu Bentham a Smith boli vo svojej krajine významnými predstaviteľmi osvietenstva. Liberalizmus, osobitne v Anglicku, bol ideológiou protirevolučnou. Liberalisti boli odporcami revolúcie z roku 1789, hlavne jej jakobínskej etapy, v ktorej videli vznik nového despotizmu. Liberalizmus bol vždy programovou filozofiou politického stredu. Jeho antirevolučnosť ho zbližovala s konzervativizmom a koncepcie niektorých liberálov, napr. Tocquevilla obsahovali prvky liberálne ako i konzervatívne.
Moderný liberalizmus spochybňuje politickú autoritu , ale skôr je pre neho typická snaha autoritu reformovať, ako ju len obchádzať. Práve toto politické pochybovanie o politike je jadrom moderného liberalizmu. Rozpor, ktorý je takémuto postoju vlastný, pomáha ozrejmiť niektoré charakteristické spletitosti a problémy liberalizmu. Základným princípom je názor, že politika je niečo umelé. Vláda je nutná, ale nie je prirodzená. Prirodzeným stavom človeka je voľnosť. Politická autorita je konvenčná. Rozum síce môže riadiť politiku, ale príroda rozum nevybavuje žiadnymi pozitívnymi cieľmi pre politické konvencie, len negatívnymi cieľmi, hlavne zabránenie smrti, chorobe a chudobe. Neexistuje žiadny spôsob života ani trieda ľudí, ktorí by si mohli robiť nárok na vládnutie prirodzeným alebo nadprirodzeným právom. Legitímne ciele vlády sa obmedzujú na zabezpečenie podmienok všetkých spôsobov života, a preto zahrňujú hlavne svetské ciele mieru a prosperity. Prvý a formujúci boj vybojoval liberalizmus proti pokriveniu politiky náboženstvami odkazujúcimi k inému svetu. Niektorí politickí myslitelia a aktivisti rozvinuli politiku „jedna zem- jedno náboženstvo“ , aby zredukovali konflikty medzi súperiacimi nárokmi na vedenie duše ku spáse. Liberálna stratégia túto politiku prekročila, redefinovala a zúžila pole pôsobnosti politiky tak, aby mnohé náboženstvá v jednej zemi neboli príčinou občianskej vojny. Vedľa tejto zásady náboženskej tolerancie liberáli vyvyšovali obchod ako oblasť, v ktorej môže byť najprospešnejšie využitá energia občanov.