Týmto boli položené základy liberálneho myslenia, na ktorých potom vyrastali jeho neskoršie varianty a tiež konzervatívne a radikálne odchýlky: neexistencia pozitívneho morálneho vedenia v prírode, priorita slobody pred autoritou, sekularizácia politiky a podpora vlády ústavy a princípov práva, stanovujúce medze vlády a práva občanov voči vláde. Spoločným aspektom liberálneho myslenia bola kritika celého radu osvieteneckých myšlienok, ktoré boli považované za fikcie zbavené reálneho obsahu. Týkalo sa to najmä prirodzeného práva, spoločenskej zmluvy, „všeobecnej vôle“ Rousseaua a pod. Podľa Benthama sa v týchto prípadoch stretávame so slovami zbavených obsahu, ktoré môžu mať katastrofálne dôsledky pre spoločnosť. Dôležité nie je hľadať abstraktné ideály, ale zabezpečiť maximálne šťastie reálnym ľuďom, ktorí túžia uspokojovať svoje potreby a ochraňovať svoje egoistické záujmy. Spoločnosť vzniká ako dôsledok činnosti jednotlivcov. Čím slobodnejší budú jednotlivci, tým plnšie budú rozvíjať spoločnosť, pretože „záujem spoločnosti tvorí suma záujmov jednotlivcov, ktorí ju tvoria“ podľa Benthama. Sloboda a rozvoj jednotlivca sú kritériom všetkých spoločenských hodnôt. Liberálne politické zriadenie sa zakladalo na rozdiele medzi štátom ako organizáciou vlády a spoločnosťou ( národom ) ako „ prirodzenou“ kolektivitou ľudí. Spoločnosť je od prírody „dobrá“ , usiluje sa žiť životom nerušeným zákazmi a reglementáciami. Štát je naproti tomu „zlom“. Najlepší je preto taký štát, ktorý „vládne najmenej“ podľa Jeffersona. Liberalizmus výrazne obmedzuje úlohu štátu a chápe ho ako niečo vonkajšie vo vzťahu k jednotlivcom a spoločnosť. Štát nesmie zasahovať do činnosti jednotlivca, ak tento neporušuje zákony. Úlohou štátu je len chrániť vlastníctvo a vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj podnikania jednotlivcov. Voľná konkurencia vo všetkých oblastiach vytvorí podľa A. Smitha najvhodnejšie základy existencie pre všetkých ľudí.
Podľa L. T. Hobhousa možno v liberálnom hnutí vyjadrujúcom ľudskú túžbu po slobode rozlíšiť dva hlavné teoretické prúdy. S prvým, liberalizmom 18. storočia, spočívajúcom na racionalizme. Druhým, nadväzujúcim na asociatívnu psychológiu a filozofiu D. Huma, ktorá odmietala priamočiary racionalizmus a zdôrazňovala zložitosť ľudskej prirodzenosti, je teória najväčšieho šťastia podľa J. Benthama.
Liberálne myslenie bolo spájané s mnohými politickými stranami. Prvýkrát bolo použité označenie „liberálny“ pre politickú stranu v Španielsku v roku 1810. Jej program však vedome kopíroval anglický konštitucionalizmus. Počiatky moderného liberalizmu sú najzreteľnejšie v myslení a politike spojených s anglickou revolúciou v roku 1688. Konštitucionalizmus, náboženská tolerancia obchodná činnosť, podporované touto „slávnou revolúciou“ , sa stali normou pre európskych a amerických liberálov 18. storočia.