Bentham tvrdí, že imperatív vždy nadobúda dve z foriem príkaz- zákaz, dovolenie- dovolenie opaku, presnejšie, jednu z troch kombinácií:
1. príkaz a nevyhnutné dovolenie správania,
2. zákaz a nevyhnutne dovolenie opaku správania,
3. dovolenie a dovolenie opaku.
Dôležitou vlastnosťou takto chápaného imperatívu je jeho motivačná sila. Aj v týchto otázkach sa Bentham prejavuje ako utilitarista. Svojim pragmatizmom a zmyslom pre konkrétne úlohy nadobudol Benthamov utilitarizmus v Anglicku veľký vplyv, pretože oveľa lepšie vyhovoval mentalite anglického obchodníka ako abstraktné a špekulatívne teórie kontinentálnych mysliteľov. Podľa neho môže rozkaz pôsobiť na vôľu adresáta len vtedy, ak ho posilňujú vhodné motívy, t. j. odmeny a tresty. Aby sankcie mohli pôsobiť motivačne, musia byť včas vyhlásené. Úplná norma musí teda obsahovať dva prvky: hlavnú normu, ktorá určité správanie prikazuje alebo zakazuje, a pomocnú normu, ktorá predvída sankciu. Mentalite „tretieho stavu“ zodpovedala aj Benthamova téza, podľa ktorej je ochrana vlastníctva hlavným predmetom bezpečnosti jednotlivca. Zákon i vlastníctvo sú nerozlučné- zrodili sa a zaniknú súčasne. Naproti tomu rovnosť a bezpečnosť nie sú v súlade, pretože bezpečnosť znamená existujúce rozdelenie vlastníctva. „ Bez vlády niet bezpečnosti, niet vlastníctva, niet výroby. Tu treba hľadať základy a zmysel všetkých vlád bez ohľadu na ich vznik a formu.“/5
Právo je v duch Benthamovej teórie rozumné, ak je užitočne. Užitočne ja, ak občanom zaručuje istotu. hojnosť vlastníctva a rovnosť. Bentham sa prihovára za politickú demokraciu, lebo len v demokracii sú záujmy vládnucich a ovládaných totožné. Táto požiadavka logicky vyplýva z utilitarizmu. Aby sa Anglicko stalo demokraciou, musí byť parlament zásadne reformovaný. Podľa neho by bol najdôležitejší krok v tomto smere dosiahnutý prijatím všeobecného, rovného a tajného hlasovacieho práva, za prijatie ktorého sa rozhodne angažoval. Parlament je podľa neho garantom a strážcom občianskych slobôd. Z pozície právneho pozitivizmu Bentham ostro kritizuje prirodzenoprávnu teóriu a jej vplyv na Deklaráciu práv človeka a občana. Tézy o prirodzených a neodňateľných právach vyhlasuje za anarchistické sofizmy, chiméry fantázie, dogmy zločinu proti zákonu. Kde niet zákona, niet ani práv, ani povinností. Vznik, zmena a zánik práv závisí od zákonodarcu.
Benthamovo politické a právne učenie má črty individualizmu, racionalizmu a utilitarizmu a významne ovplyvňuje veľké reformy viktoriánskeho obdobia. Prináša viaceré impulzy pre rozvoj liberalizmu. Po skúsenostiach z americkej a Francúzskej revolúcie predkladá nový kritický prístup k ústavnej teórii, pričom dôraz kladie na organizáciu správy a súdnictva a na zodpovedný výkon moci. Ciele zákonodarstva podľa neho musia zahŕňať bezpečnosť, živobytie, hojnosť a rovnosť.