Osobnosť Sókrata (469-399 pr. Kr.)
Jedna z najvýraznejších osobností antického Grécka, filozof klasických Athén. Bol vychovaný a mladé roky svojho života prežil práve v athénskej polis, ktorá bola v čase Sókratovho života jednou z najvýznamnejších námorných mocností v Helade, ako aj hegemónom tzv. Délskeho spolku, aktívne zapojeného do bratovražednej peloponézskej vojny (431 – 404 pr. Kr.). Bol svedkom nielen ničivého moru, ktorý vypukol v obci krátko po začatí vojny a ktorému podľahol aj vodca demokratickej strany, stratég Periklés (429 pr. Kr.)., ale prežil aj tyranskú vládu 30 oligarchov, vedenú jeho niekdajším poslucháčom a Platónovým strýcom Kritiom, ustanovenú po dobytí Athén Lýsandrom (r. 404). Toto obdobie však nebolo poznačené len veľmi nepokojnou politickou situáciou v Athénach, stalo sa tiež javiskom nevídaného filozofického a umeleckého rozkvetu v celom Grécku. Stavby na athénskej Akropolis, financované Perikleom a realizované znamenitým Feidiom, sú dodnes výrečnými svedkami o tomto období, v ktorom dosahuje svoj vrchol nielen klasické umenie, ale aj demokratické zriadenie athénskej polis, ktoré – popri mnohých iných príčinách – stáva sa nepochybným dôvodom a podmienkou plodného pôsobenia množstva filozofov a filozofických škôl, medzi ktorými treba spomenúť aspoň sofistov – platených učiteľov rečníctva a filozofie.
Sókratov otec Sófroniskos bol sochár, matka Fainareté pôrodná asistentka. Sókratés pravdepodobne študoval geometriu a astronómiu. Sám sa zúčastnil na bitkách pri Poteidaii, myse Délion a pri Amfipole. Nebol politicky aktívnym. (Do akej miery je tento jeho postoj možné považovať za vyjadrenie určitej skepsy voči politickému dianiu a demokracii ako takej, resp. jej athénskemu modelu, je možné diskutovať.) Ináč bol osobnosťou nezvyčajnou, atypickou, povahy nepokojnej. Jeho zjav evokoval drsnosť, nie uhladenosť vzdelanca. Doslova sa hovorí o jeho silénskom vzhľade – čo pôsobilo ako kontrast oproti jeho morálnej výške. S manželkou Xanthippou mal troch synov, no rodine sa – ako sám priznáva – takmer vôbec nevenoval. Hoci bol čudákom , často vyhľadával ľudí, aby sa s nimi stýkal a diskutoval. Jeho cieľom bolo priviesť ich k poznaniu pravdy, dokázať im nezmyselnosť postulátov ich myslenia a vyvracať tak často zakorenené predsudky v ich myslení. Išlo mu o to poznať pravdu pre pravdu samu.
Existujú v podstate štyri pramene o Sókratovom živote a jeho učení.